Farnosť Liptovské Kľačany: História a Význam

Liptovské Kľačany ležia v strednej, južnej časti Liptovskej kotliny, pod výbežkami Nízkych Tatier, v nadmorskej výške okolo 670 m. Východiskom k poznaniu pôvodu dediny Kľačany je jej názov. Názvom Kľačany boli totiž pomenúvané sídliská, ktoré založili chovatelia kobýl a žriebät pre vojsko uhorských kráľov v 11. a 13. storočí. Litovské Kľačany mohli vzniknúť v 12. až 13. storočí.

Kľačiansky majetok bol začiatkom 14. storočia vo vlastníctve šľachtica Štefana ako súčasť majetku Ľubele. V roku 1341 časť ľubeľského majetku získali viaceré rodiny zemanov, ktorým dovtedy patrili majetky dediny Likavy. Zemania sa usadili a v prídomku používali názov Ľubele až do konca 14. storočia. Tak vznikla osada Biely Potok. Jej názov sa vyskytol od roku 1370. Tamojší zemania, Belopotockovci ho používali aj v nasledujúcich storočiach. Sídlisko Biely Potok pozostávalo iba zo zemianskych kúrií.

Iná osada, Andice, dostala názov od jej pôvodcu a vlastníka zemana Anda v polovici 14. storočia. Jeho potomci používali názov v prídomku. Andice boli súčasťou Kľačian. Kľačiansky majetok začiatkom 14. storočia patril zemanom. Tamojšie polia však obhospodarovali najmä poddanské rodiny.

Kľačianske sedliacke domácnosti, okrem domácnosti richtára, boli v roku 1536 zdanené od 3 port. Zakrátko aj tie stratili dedične užívanú pôdu a v roku 1549 tu už sedliacke domácnosti nežili. Ich polia zabrali tunajšie zemianske rodiny. V roku 1584 tu stálo iba sedem zemianskych domov. Okolo roku 1600 tu žili len zemania. Okolo roku 1636 hospodárili na pozemkoch v rozsahu dvoch port. Ešte začiatkom 17. storočia tu žili len zemania.

V polovici 17. storočia tu zemania usadili niekoľko poddanských rodín, ktoré boli v roku 1671 zdanené do dvoch port. Aj v polovici 18. storočia miestni zemania tam usadili poddanské rodiny, ktorých bolo v roku 1771 pri zavádzaní tereziánskeho urbáru už 30. Popri roľníčení niektorí muži sa venovali povozníctvu, drevorubačstvu, prípadne baníčili v dúbravských alebo ľupčianskych baniach. Tamojší chotár bol zaradený do prvej akostnej triedy. V dedine bol aj mlyn.

Zemepánmi Kľačian bolo v prvej polovici 18. storočia12 zemianskych rodín rodu Fejérpataky, ktorí vtedy žili v jedenástich kúriách. Koncom 18. storočia boli štyri, v prvej štvrtine 19. storočia tri kúrie. V roku 1828 mali Kľačany 48 obývaných domov, v ktorých žilo 347 dospelých obyvateľov. Z nich 330 bolo rímskokatolíkov a 17 evanjelikov. V prvej polovici 19. storočia sa obec rozrástla.

Na potvrdzovanie úradných písomností používala obec Kľačany od 18. storočia vlastnú pečať.

Kostol svätej Alžbety

Na prelome 13. a 14. storočia dal Štefan postaviť kostol zasvätený sv. Alžbete. Ak by vtedy nejestvovala aj dedina Kľačany, sotva by postavili kostol mimo Ľubele, teda medzi Ľubeľu a Kľačany. Dovtedy bol dotyčný majetok súčasťou ľubeľských majetkov šľachtica Štefana. V roku 1339 daroval kostolu pole okolo kostola, aby tamojší farár mal primerane zaistenú obživu.

Kostol sv. Alžbeta sa stal významným sídliskom a priľahlá sídlisková časť dostala názov Svätá Alžbeta, ktorý sa používal ešte aj v 15. storočí. Tradičný vzťah Svätej Alžbety k Ľubeli sa udržal aj neskôr, lebo ešte koncom 14. storočia bola tunajšia farnosť chápaná ako farnosť ľubeľská, hoci v Ľubeli nebol farský kostol. O jeho trvaní v prvej polovici 14. storočia svedčí voľba miesta pre kostol zasvätený sv. Alžbete. Kostol jestvoval do druhej polovice 19. storočia.

Okolo roku 1339 dal v dnešných Liptovských Kľačanoch Štefan Kunč postaviť kostol zasvätený svätej Alžbete. Zásluhu na postavení kostola mal ostrihomský arcibiskup Čanadín. Kostol bol postavený bez veže, rovnako ako všetky vtedy stredoveké kostoly. V jeho blízkosti však stála neskôr drevená zvonica so zvonom z roku 1612, preliaty v roku 1827 s nápisom „VOCO AD SACRA VENITE ET VERBUM DEI AUDITE ANNO 1612“ a neskoro barokovým zvonom 1775. Obidva zvony v súčasnosti neexistujú. Starší z nich dokumentuje starobylosť pôvodnej drevenej zvonice. Pri prestavbách kostola v 19. storočí sa nezachoval.

Aj keď bol kostol v 19. storočí zbúraný a na jeho mieste bol postavený nový, zachoval sa v rukopisnom diele Š. N. Hýroša opis pôvodného chrámu. Svätyňa, nižšia od lode, bola obrátená na východ, s polkruhovým uzáverom presbytéria. Svätyňa mala dva obloky a od lode ju oddeľoval vnútorný víťazný oblúk. Na južnej strane bol zachovaný gotický portál s novšími kovanými dverami. Po oboch stranách portálu sa nachádzali gotické obloky. Severná stena lode bola prestavaná. Na zadnej západnej stene chrámu boli zvnútra pristavané drevené pavlače namiesto chórov, pomaľované výjavmi zo života svätých. Bočné steny svätyne boli vyzdobené maľbami až neskôr. Loď mala pôvodne drevený strop, ktorý už v období opisu Š. N. Hýroša neexistoval.

Interiér kostola tvoril hlavný gotický krídlový oltár s centrálnym obrazom svätej Alžbety s Katarínou a Barborou. Na bočných krídlach boli zobrazené: Zvestovanie a svätá Margita s drakom, sedembolestná Panna Mária, Magdaléna ako vojvodkyňa a svätá Apollónia.

Rímskokatolícky kostol svätej Alžbety sa nachádza v katastri obce Liptovské Kľačany. Je postavený na vyvýšenom mieste, ktoré vyzdvihuje jeho majestátnosť. Samotný kostol bol postavený v roku 1880, no jeho súčasná podoba bola zrealizovaná v povojnovom období rokov 1951 a 1952, kedy bola pôvodná romantická stavba pozmenená modernizačnými prvkami. Lokalita kde kostol stojí, však má dlhšiu históriu. Už v začiatkom 13. storočia tu stál prvý kostol, ktorý bol taktiež zasvätený svätej Alžbete. Okrem neho tu stála aj drevená zvonica postavená začiatkom 17.

Kostol sv. Alžbety v Liptovských Kľačanoch

Významné osobnosti farnosti

František X. Sabinovský

• Dátum a miesto narodenia: 16. október 1807
• Dátum a miesto vysvätenia: 1831
• Dátum úmrtia a miesto pochovania: 25. jún 1881, Liptovský Trnovec

Životopis: Za kňaza bol vysvätený r. 1831. Pôsobil ako kaplán v Ružomberku, r. 1833 administrátor tamtiež, v tom istom roku kaplán tamtiež, 1834 administrátor v Liskovej, 1836 farár v Liptovskej Revúcej, v r. 1839 farárom vo farnosti Hubová, 1845 Liptovských Kľačanoch, r. 1873 v Liptovskom Trnovci. Zomrel 25. júna 1881. Pochovaný v Liptovskom Trnovci.

Andrej Gerát

• Dátum narodenia: 22. november 1893
• Dátum úmrtia: 4. júl 1954

Bol jednoduchým kňazom Spišskej diecézy. Bol druhým dieťaťom z piatich chlapcov. Vo svojom živote sa snažil žiť podľa najlepšieho vedomia a svedomia a tak pôsobiť v pastoračnej službe. Prinášal medzi ľudí vieru, nádej a lásku - ako Kristov kňaz a trpiteľ - i ochotu pomôcť. „Hrdinu a trpiteľa z neho urobil až vývoj dejín nášho štátu po druhej svetovej vojne a nástupe totalitného režimu. Andrej Gerát mal vtedy na výber: skloniť sa pred diktatúrou moci a útlaku alebo ísť proti prúdu za cenu osobných obetí.

Po absolvovaní ľudovej školy študoval na gymnáziu - v prvom až štvrtom ročníku v Trstenej, v piatom v Ružomberku, v šiestom v Spišskej Novej Vsi a maturoval v Rožňave. Dôvodom prerušovania štúdií bol nedostatok finančných prostriedkov. Následne študoval od roku 1914 teológiu v Spišskej Kapitule. Podľa záznamov v matrikách poslucháčov kňazského seminára sa zistilo, že bol veselým človekom, mierne nadaným a s dobrými mravmi.

V roku 1917 úspešne ukončil štúdium teológie a 21. apríla toho roku z rúk biskupa, Dr. Martina Khebericha, nižšie svätenia. Za diakona bol vysvätený 25. apríla a za kňaza ho vysvätil biskup 26. apríla 1917. Prvým jeho pôsobiskom odo dňa 2. mája 1917, po kňazskej vysviacke bola Vyšná Zubrica. Po nástupe do pastorácie absolvoval tzv. 12. augusta bol dosadený za kaplána Ždiaru. Následne 6. septembra 1918 bol ustanovený za kaplána v Bobrovci. Dňa 19. apríla 1919 sa dostáva za kaplána do Zázrivej. Bol zameraný na evanjelizáciu, venoval sa mladým. Dňa 19. augusta 1920 bol povolaný za kaplána do Ružomberka a pôsobil tu šesť rokov. Tam bol farárom Andrej Hlinka a tak sa i on zapojil do jeho politických aktivít. „V roku 1921 sa spolu s ružomberským kaplánom Jozefom Tylkom zúčastnil púte do Ríma. No už v tomto období bol členom Slovenskej ľudovej strany.“

V roku 1926 prišiel do Liptovských Kľačian. Bol menovaný za správcu tejto farnosti. Táto farnosť sa nazývala Osada sv. Alžbety alebo Liptovská sv. Alžbeta, tvorená viacerými filiálnymi obcami: Liptovské Kľačany, Ľubeľa, Dúbrava a Gôtovany. Neskôr požiadal Biskupský úrad v Spišskej Kapitule o výpomoc. Staral sa sám o svoje živobytie, vybudoval malé hospodárstvo a s pomocou veriacich obhospodaroval cirkevnú pôdu. S tým čo sa mu urodilo sa rád podelil aj s chudobnými. Bol starostlivým otcom svojej farnosti. Neskôr sa postaral o to, aby sa na cirkevnom pozemku vybudovala rímskokatolícka ľudová škola v Ľubeli.

Počas druhej svetovej vojny jeho fara slúžila pre mnohých ako útočište. No narobilo mu to veľké problémy. Pastorácia farnosti bola náročná po materiálnej, ale i po duchovnej stránke. V roku 1935 kandidoval za HSĽS do Okresného výboru v Liptovskom Mikuláši. Bol obvinený z prečinu rušenia obecného mieru a zo šírenia nepravdivých správ. V roku 1946 prišiel do farnosti kaplán Anton Suroviak. On však rozpútal vlnu nenávisti voči svojmu predstavenému. Za to bol z farnosti suspendovaný, ale táto vykonštruovaná vzbura veľmi poznačila aj duchovného správcu tejto farnosti. Potom odišiel na liečenie do Vysokých Tatier. Počas vojny pomohol každému, kto sa naňho obrátil. Počas nej všetko rozdal.

Následne teda pôsobil ako riadny spovedník Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa - salvatoriánok. Andrej Gerát bol odporcom komunizmu. Bol presvedčený o filozofickej nesprávnosti marxistických myšlienok. Bol sledovaný ŠtB. Odsúdený bol dňa 25. apríla 1950 na 12 rokov a 4 mesiace. Svoj trest odpykával, bol zachytený ŠtB a potom prebiehali pojednávania a súd. Vo svojich kázňach nebojácne vystupoval na obranu Cirkvi, za čo ho zatkli a väznili spolu s ďalšími katolíckymi kňazmi z Leopoldova, v ktorom prežíval utrpenie. Jeho pracovnou náplňou počas väzenia bolo páranie peria a šitie vriec. Navštíviť ho chodili raz za pol roka švagriné, bývalá gazdiná a slečna Jeleníková, ktorá určitý čas pri ňom z núdze bývala na fare.

Vo väzení mal veľa známych, tajne ich spovedal a slúžil sväté omše. 27. V januári 1952 požiadal svoju neter, Anastáziu Šimkovú o prerušenie trestu. Ako dôvod uvádzala ťažký zdravotný stav. O rok neskôr, 6. marca 1953, bol premiestnený do Útvaru nápravných zariadení v Mírove. Vo vyhodnotení pre výkon trestu zo 14. októbra 1953 sa uvádza, že odsúdený „ je fanatickým prívržencom Vatikánu“ a že „rozvracal ľudovodemokratické zriadenie v ČSR, a to tým, že v kázňach viackrát štval veriacich proti terajšiemu štátnemu zriadeniu“.

Následkom väzenia zomrel dňa 4.7.1954. Zomrel na zlyhanie organizmu zapríčinené cukrovkou. Iniciatívu na prevoz telesných pozostatkov mali príbuzný i ThDr. Jozef Ligoš, no ich snahy boli márne. Až 12. septembra 1990 Krajský súd v Košiciach na neverejnom zasadnutí v rehabilitačnom konaní zrušil rozsudok Štátneho súdu v Bratislave z 25.

Zoznam kňazov Spišskej diecézy

V Spišskej diecéze pôsobilo mnoho kňazov. Medzi nich patria:

• Mgr. Andrej Adamčák
• Mgr. Radoslav Adámik (CSsR)
• prof. PhDr. ThDr. Amantius Akimjak PhD. (OFS)
• Mgr. Jozef Anderák
• ThLic. Ladislav Árvai (SJ)
• PaedDr. Marcel Bača
• Mgr. Vladimír Bača
• Mgr. Martin Bakoš
• Stanislav Baldovský
• ICLic. Miroslav Baloga
• PhDr. Adam Baran (OFMConv.)
• Mgr. Jozef Barilla
• Mgr. Peter Barina (SDB)
• Mgr. Andrej Barnáš
• ThDr. Jaroslav Barta PhD.
• Mgr. Martin Bartoš
• PaedDr. František Bebko PhD.
• Mgr. Štefan Belko
• Mgr. Jozef Benko
• Mgr. Marek Biel
• Mons. prof. PaedDr. ThDr. Jozef Bieľak PhD.
• Artur Bilyk (CSsR)
• Mgr. Ing. Štefan Bocko PhD.
• Mgr. Šimon Bocko
• Mgr. Marek Boča
• ThDr. Radomír Bodziony PhD.
• Mgr. Peter Bolibruch
• Mgr. Vladimír Bolibruch
• ThDr. Ondrej Borsík PhD.
• ThDr. Štefan Boržík PhD.
• Mgr. Gustáv Botur
• Mgr. Andrej Branický
• ThLic. Tomáš Brezáni (CM)
• Mgr. Mário Brezňan
• Mgr. Peter Brindzák (OFM)
• Mgr. Lukáš Briš
• Mgr. Stanislav Brtoš
• ThDr. PhDr. Ján Buc PhD.
• PaedDr. Ivan Bujňák
• Mgr. Ján Bušovský
• ThLic. Ján Bystriansky
• Artur Cierlicki (SAC)
• Mgr. Ing. Stanislav Culka
• Mgr. Ľubomír Cvengroš
• Dr. Donát Čarnogurský
• Mgr. Ján Červeň
• ThLic. Jozef Červeň PhD.
• Mgr. Ján Čuchran
• Mgr. Denis Čuchran
• Mgr. Ing. František Čureja
• JUDr. ThLic. PaedDr. Ladislav Čurilla PhD. LL.M.
• Mgr. Branislav Dado PhD. (SJ)
• Mgr. Blažej Dibdiak
• Mgr. Igor Dlugosch
• Mons. prof. PaedDr. ThDr. ICDr. František Dlugoš PhD.
• Dr. theol. Slavomír Dlugoš
• Mgr. Peter Dobrovič
• Mgr. Jozef Dobrovič
• Mgr. Andrej Dominik
• PaedDr. ICLic. Marián Dopater
• Mgr. Pavol Drdák
• Mgr. Ladislav Drengubiak
• Pavol Drška (SDB)
• Mgr. Ján Dubecký
• Eugen Ďubek
• Mgr. Bystrík Dubovecký
• Mons. prof. PaedDr. ThDr. ICLic. Ján Duda PhD.
• Mgr. František Dudiak
• ThLic. Peter Duffala PhD.
• Mgr. Andrej Dulák
• ThDr. Stanislav Dulák PhD.
• Mgr. Anton Durčák
• ThDr. Vladimír Dzurenda PhD.
• Mgr. Vincent Dzurňák
• PhDr. Vladimír Fajkus
• Mgr. Michal Fecko
• Mgr. Vladimír Fedorek
• SLDr. Lukáš Fejerčák PhD.
• Mgr. Roland Ferenc
• ThLic. Milan Ferenčík
• Mgr. Jozef Ferneza
• Mons. PhLic. Peter Fidermak
• Mgr. Lukáš Filický
• Mgr. Peter Filip
• Mgr. Marcel Forgáč
• Mgr. Pavol Forgáč
• Mgr. Marek Forgáč
• Mons. ThDr. Alojz Frankovský PhD.
• Mgr. Metod Frivalský
• ThLic. František Fudaly PhD.
• Mgr. Pavol Gajdošík
• Mgr. Dušan Galica PhD.
• Mgr. Slavomír Gallik
• Peter Gallik (OFMConv.)
• PhLic. Jozef Gallovič
• Mgr. Ján Garaj
• Pavol Garaj
• PaedDr. Pavol Garbiar
• Mgr. Ing. Marek Gavalier
• Jozef Gazda
• Mgr. Peter Gaži
• Mgr. Roman Gažúr (OFMConv.)
• ThLic. Roland Gerát
• Mgr. Piotr GŁód (OFMConv.)
• PaedDr. ThLic. Tomáš Gondkovský
• Mgr. Jozef Gorčák
• ICLic. Jakub Grich (OPraem)
• Mgr. Ján Grivalský
• Mgr. Róbert Gurčík
• Mgr. Jozef Gužiak
• Mgr. Ing. Pavol Gužiniak
• Mgr. Jozef Hagovský
• Mgr. Ľubomír Hajdučík
• Mgr. Jozef Halčin
• PaedDr. Peter Hámor
• Mgr. Cyril Hamrák
• Mgr. Rastislav Hanečák
• Mgr. Branislav Hanisko
• Mgr. Vladimír Hanula
• PaedDr. Marcel Heldák
• Mgr. Michal Holík
• Mgr. Milan Holík
• ICLic. Jozef Holubčík PhD.
• Mgr. Dominik Holubčík
• Mgr. Dávid Holubjak
• Mgr. Štefan Holubkovič
• Mgr. Anton Horník
• Mgr. art. Mgr. Peter Hovanec
• Mgr. Štefan Hrbček
• Mgr. Miroslav Hric
• Doc. HEDr. Ľuboslav Hromják PhD.
• Mario Anton Hrtus (OPraem)
• Mgr. Ing. František Hrušovský
• Mgr. Pavol Hucík
• Mgr. Štefan Hudáček
• ICLic. Ján Hudák
• Mgr. Jaroslav Humený
• Mgr. Michal Hunčaga
• Mgr. Jozef Hurák
• Mgr. Milan Hvizdoš
• Mgr. Alojz Chmelár
• ThLic. Ing. Jaroslav Chovanec
• Mons. PaedDr. Andrej Imrich
• Mgr. Marián Jabrocký
• Mgr. Dominik Jamrich
• Mgr. Marek Jamrich
• Mgr. František Janečko
• ThDr. Michal Janiga PhD.
• Mgr. Dominik Janky
• Mons. prof. ThDr. Jozef Jarab PhD.
• Mgr. Marek, Štefan Javorský (OFM)
• ThLic.PaedDr. Igor Jendruch
• ICDr. Peter Jurčaga
• Mgr. Pavol Jurčaga
• Mgr. Martin Jurči
• ThLic. Pavol Jurčišin
• Mgr. Richard Jurík
• Mgr. Milan Kačaljak
• PaedDr. Marián Kačír
• Mgr. Pavol Kadučák
• ThLic. Ing. Martin Kakalej PhD.
• Mgr. Ján Kalinský (OFM)
• Mgr. Peter Kalis
• ICLic. Peter Kandra
• Mgr. Jaroslav Kaník
• Mgr. Stanislav Kaník
• PhDr. Stanislav Kaník
• Mgr. Jozef Kapina
• Mgr. Ing. František Kapusta
• PaedDr. ThLic. Karol Karaš
• Mgr. Ľubomír Karkoška
• Mgr. Anton Kasan
• Mgr. Marián Katrenčík
• Serafín Kavoň
• PhDr. Ján Kekelák
• Mgr. Peter Klubert (SAC)
• Jaroslav Kmeť
• ThDr. František Knapík PhD.
• Mgr. Matúš Knižacký
• ThDr. PaedDr. PhDr. František Kočibal PhD.
• Mgr. Štefan Kojš
• Mgr. Valentín Kokoruďa
• ThDr. Martin Koleják PhD.
• Viliam Komár
• Mgr. Jakub Konkoľ
• Mgr. Adam Konkoľ
• Mgr. Martin Kováč
• Mgr. Branislav Kožuch
• Mgr. Miloš Krakovský
• ThDr. Tadeáš, Mikuláš Král (OFM)
• Mgr. Ľubomír Krett
• Mgr. Karol Križian
• Mgr. Pavol Križian
• Mgr. Pavol Krokus
• PaedDr. František Krušinský
• Mgr. Dušan Kubica
• Mons. ThDr. ICLic. Ján Kuboš PhD.
• Mgr. Jozef Kudlačák
• Dr.h.c. Ing. Mgr. Marián Kuffa
• ICLic. Marián Kundla
• Mgr. Lukáš Kutlák
• Mgr. Peter Kvasňák
• Mgr. Miloš Labaš
• Mgr. Pavol Lacko
• PaedDr. Ondrej Lajčin
• Mgr. Ľuboš Laškoty
• Mgr. Ing. Andrej Legutký
• Ing. Mgr. Peter Lešňovský
• Mgr. Tomáš Lieskovský
• Mgr. Michal Lipták
• doc. ThDr. PaedDr. Anton Lisnik PhD.
• doc. PhDr. Mgr. Vladimír Littva PhD. MPH.
• Mgr. Stanislav Lopatovský
• ThDr. Peter Lovas PhD.
• Mgr. Milan Lupták
• Mgr. Marcel Macala
• Mgr. Martin Macko (CSsR)
• Mgr. Štefan Machaj
• Mgr. Jaroslav Majda
• ThLic. Martin Majda PhD.
• doc. ThDr. Peter Majda PhD.
• Mgr. Dušan Majerčák
• ICLic. Peter Majcher
• Pavol Majzel
• Mgr. Vladimír Malec
• ThLic. Viliam Maretta
• ThDr. ICLic. Ján Marhefka PhD.
• Mgr. Jozef Marhefka
• Mgr. Marián Marhefka
• PaedDr. Michal Marlenga
• Mgr. Ján Marťák
• Mgr. Ferdinand Marton
• Miloslav Marušiak
• Mgr. Marcel Matava
• Mgr. Peter Matis
• Mgr. Anton Melega
• PaedDr. Stanislav Misál
• PaedDr. ThLic. Anton Mišek
• Mgr. Patrik Mitura
• Mgr. Jozef Mizerák
• Mgr. Ľuboš Močáry
• doc. ThDr. ICLic. Štefan Mordel PhD.
• Mgr. Róbert Mores
• Mgr. Marek Mrekaj
• Mgr. Ing. Miroslav Mudrík
• ThLic. Peter Nákačka PhD.
• Mgr. Peter Nebus
• Ľubomír Nemeš
• Mgr. Róbert Neupauer
• Pavol Nizner (SDB)
• Mons. ThLic. František Novajovský
• Mgr. Ján Obšitoš
• Peter Olekšák
• HEDr. Peter Olexák PhD.
• PaedDr. Patrik Ondáš PhD.
• PaedDr. ThLic. Richard Ondáš
• Mgr. Marek Ondra
• Mgr. Andrej Ondrejka
• Mgr. Pavol Ondrík
• ThDr. Anton Oparty PhD.
• Mgr. Ing. Matúš Oravec
• Mgr. Filip Orlovský
• Mgr. Jozef Palenčár
• Mgr. Peter Palider
• Mgr. Jozef Paluba
• Mgr. Marián Pánik
• PhDr. ICDr. Dušan Pardel PhD.
• ThDr. Viktor Pardeľ PhD.
• Mgr. Martin Pasiar
• Mgr. Michal Pásztor
• ICLic. Mgr. Tomáš Pavlikovský
• PaedDr. Michal Pavol
• prof. PhDr. PaedDr. ThDr. Ľubomír Pekarčík PhD.
• doc.ICDr. Miloš Pekarčík PhD.
• Vladimír Peklanský (SAC)
• Mgr. Jozef Penxa
• Mgr. Ing. František Perignát
• Mgr. Matúš Perignáth
• ThLic. Peter Petrek
• Mgr. Ján Piatak
• Pavol Piatrov (SDB)
• ThLic. Andrzej Pierwola (SAC)
• ICLic. Peter Pincel
• PaedDr. Franciszek Piosek
• Štefan Piták
• PaedDr. ThLic. Martin Pitko
• ThLic. PaedDr. Rudolf Pitoňák
• PaedDr. Michal Pitoniak
• PaedDr. Peter Pitoniak PhD.
• Mgr. František Plučinský
• Miroslav Podstavek (SDB)
• Mgr. Ondrej Poľančík
• Mgr. Vincent Pollák
• Mgr. Karol Pôbiš
• PhDr. Ján Pramuka PhD.
• Mgr. Milan Prídavok
• Ján Pružina (OFM)

• tags: #farnost #lipt #klacany