V starovekých kultúrach mali mýty a správy Bohov, ktoré sú v mýtoch symbolicky vpečatené, vždy veľký význam. V našom každodennom jazyku je mnoho pojmov s koreňmi v mytológii. Bohovia nám neúnavne pripomínajú, kam máme upriamiť svoj zrak, aby sme dosiahli ľudské naplnenie, zistili kým v skutočnosti sme a aké je naše ľudské poslanie.
Dionýz, boh vína, plodnosti, divadla a náboženskej extázy, je jednou z najzložitejších a najfascinujúcejších postáv gréckeho panteónu. Jeho život a atribúty sú plné paradoxov a kontrastov, čo ho robí obzvlášť zaujímavým pre štúdium. Olympskí bohovia sa správali skôr ako skupina hipíkov, než ako rada správcov sveta. Jednoznačným dôkazom toho, že takéto tvrdenie vôbec nie je zveličené, je aj život Dionýza.
Poznáme ho z nepreberného množstva vyobrazení, väčšinou ako veselého chlapíka, stojaceho či sediaceho, mladého aj starého, ale väčšinou s korunou z vínnej révy na hlave a s čašou vína v ruke. Jeho život však vôbec nebol jednoduchý a veselý, nebola to prechádzka ružovým sadom. Teda, aspoň podľa toho, ako o ňom referujú starogrécke mýty.
Áno, aj opilci, pijani, a dokonca i občasní konzumenti vína, majú svoje božstvo. Hoci v našich zemepisných šírkach si vinári pravdepodobne najčastejšie spomenú na sv. Je pravda, že mnohí z nás pod ťarchou promile zabudnú i vlastné meno, ale v prípade boha všetkých opilcov a bohémov to prišlo priam až do extrému. Starovekí Gréci ho volali Dionýz, Rimania Bakchus. V historických prameňoch však nájdeme jeho označenie aj ako Liber.
Hoci si ho väčšina z nás zo školských lavíc pamätá ako boha vína, hýrenia a opilcov, mal toho na starosti o niečo viac. Nie o veľa, predsa len veľké božské úrady vyžadovali evidentne aj v staroveku viac zodpovednosti, no zopár povinností okrem vína samotného sa mu predsa len ušlo. Bol patrónom ovocných sadov, ovocia a vegetácie, ale aj plodnosti, rituálneho šialenstva a šialencov ako takých, náboženskej extázy, slávností a divadla.
Je ťažko povedať, či je dôvodom jeho rôznorodého zobrazovania fakt, že v starovekom Ríme o zrkadlovke ešte ani nechyrovali, alebo jeho záľuba v kostýmoch, no pravdou je, že vo vyobrazeniach má Bakchus mnoho podôb. Zobrazuje sa aj ako zdatný urastený mladík, aj ako postarší bradatý pánko s bruchom ako keby prehltol sud.
Pôvod a Narodenie Dionýza
Dionýzov pôvod je obostretý tajomstvom a existuje viacero verzií jeho narodenia. Najznámejšia hovorí, že bol synom boha Dia a smrteľníčky Semely. Zeus, zamilovaný do Semely, sa jej zjavil v plnej božskej kráse, čo ju spálilo na popol. Zeus zachránil nenarodeného Dionýza a zašil si ho do stehna, kde donosil dieťa až do jeho narodenia.
Iná verzia hovorí, že Dionýz bol synom Dia a Persefony, kráľovnej podsvetia. V tejto verzii bol Dionýz roztrhaný na kúsky Titanmi, ale jeho babička, bohyňa Rea, ho znovu poskladala a oživila.
Boh Dionýzos sa narodil dvakrát. Existovali totiž dvaja Dionýzovia, starší a mladší. Ten mladší bol zároveň akousi reinkarnáciou toho staršieho. Prvého Dionýza, známeho aj pod menom Zagreus, splodil - tak ako to na Olympe bývalo zvykom - vrchný boh Zeus, v tomto prípade so svojou dcérou Persefonou. Diovi nepriatelia Titáni vzali dieťa z kolísky, roztrhali ho zubami a jedli jeho surové mäso. Bohyne Aténe sa však podarilo zachrániť Zagreovo srdce, vložila ho do sadrovej figúrky a tej vdýchla život.
Víno sa tešilo úcte aj iných bohov a azda preto sa dostal Bakchus do ich partičky, napriek svojmu špecifickému pôvodu. S jeho narodením to nebolo však vôbec jednoduché. Legendy tvrdia, že jeho ľudskú matku spálili plamene po tom, čo uvidela Dia / Jupitera v jeho božskej podobe, čo bolo smrteľníkom zakázané. A keďže bola v tom čase tehotná, božský otec zasiahol, aby svojho syna zachránil. Údajne ho prišil k svojmu stehnu a tam ho opatroval až kým neprišiel jeho čas.
Jeho vychovávateľom a vzorov v hýrení bol Silenus, ktorý ho však okrem lásky k vínu poučil aj o bezpečnom šoférovaní... Tento boh si po celý rok užíval žúrku ako sa patrí. Tú však človek neprežíva sám a v jeho prípade to nebola výnimka. Jeho parťákmi boli satyrovia - muži s kozími rohami a kopytami, ktorí mali takmer stále erekciu.
Dionýz / Bakchus zasadol k božskému stolu na Olympe / Panteóne ako posledný z bohov. Mohol za to samozrejme jeho pôvod a zrodenie. Aj napriek tomu, že bol božským Benjamínkom, bol u kolegov veľmi populárny. Nečudo...
Bakchanálie boli pôvodne pomerne pokojné rituály, ktoré sa konali v polovici marca a boli určené výhradne ženám. Neskôr sa to však trochu zvrhlo. Začali sa ich zúčastňovať aj muži a stali sa rozšírenou zábavkou i päť krát do mesiaca. Víno tieklo prúdom, neviazaná zábava a sexuálne orgie boli ich hlavnými znakmi. Boli tak divoké, že ich rímsky senát nakoniec zakázal. Tvrdí sa však, že dôvodom neboli vyššie spomínané aktivity. Tie koniec koncov obľubovali i rímski senátori.
Atribúty a Symboly Dionýza
Dionýz je často zobrazovaný s rôznymi atribútmi a symbolmi, ktoré odrážajú jeho povahu a funkcie:
- Víno: Najvýraznejší symbol Dionýza, predstavuje extázu, uvoľnenie a únik od každodenných starostí.
- Brečtan: Rastlina, ktorá je vždy zelená, symbolizuje Dionýzovu nesmrteľnosť a životnú silu.
- Tyrsos: Palica ovinutá brečtanom a viničom, zakončená píniovou šišku, symbolizuje plodnosť a extatické náboženské obrady.
- Panter alebo leopard: Zviera, ktoré často sprevádza Dionýza, symbolizuje divokosť a nespútanosť.
- Býk: Zviera obetované Dionýzovi, symbolizuje silu a plodnosť.
Dionýzove sprievodné bytosti zahŕňajú satyrov (napoly ľudia, napoly zvieratá), mainády (extatické nasledovníčky) a Siléna (starého, opitého satyra, Dionýzovho učiteľa a sprievodcu).
Okrem iného priniesol ľuďom sadenice vínnej révy a naučil ich pripravovať z nej opojný nápoj. V družine mal Satyrov, mainady - bakchantky, Kentaurov, nymfy, Múzy. V antike bol Dionýzov kult zmenený na štátne slávnosti - Dionýzie.
Význam v Gréckej Kultúre
Dionýz bol dôležitým bohom v gréckej kultúre, ktorého kult sa spájal s:
- Divadlom: Dionýz bol patrónom divadla a divadelné predstavenia boli súčasťou dionýzovských slávností.
- Plodnosťou: Dionýz bol bohom plodnosti a úrody, a jeho kult sa spájal s oslavou prírody a životnej sily.
- Extázou: Dionýz bol bohom extázy a náboženského vytrženia, a jeho kult umožňoval ľuďom uniknúť od každodenných starostí a spojiť sa s božským.
Dionýzovské slávnosti boli dôležitou súčasťou gréckeho náboženského života. Slávnosti zahŕňali procesie, obete, divadelné predstavenia a extatické tance. Tieto slávnosti umožňovali ľuďom oslavovať život, plodnosť a božskú prítomnosť v prírode.
Keď starovekí Gréci hovorili o grécky boh lásky a života, ich myšlienky neraz mierili k Thassosu. Podľa legendy práve tu ochutnal Dionýz svoje prvé hrozno a naučil miestnych premieňať ho na víno, ktoré rozväzuje jazyky a otvára srdcia. Dodnes rastú vinohrady na strmých terasách nad Limenasom; slaný vánok a poobedné slnko dávajú odrodám Limnio a Krasato nezameniteľnú minerálnu stopu. Prejdite starou agorou a zastavte sa pri pozostatkoch antického Chrámu Dionýza - pernatej vôni oregana, puklinách altarnej dosky a pohľade na more sa nedá odolať. V neďalekom archeologickom múzeu reliéfy zobrazujú boha s lícnymi strapcami hrozna: hmatateľný dôkaz, že jeho príbeh tu nezostal len v básňach. Dionýzove bakchanálie pretavilo moderné vinárstvo Košljari: podvečerná degustácia končí, keď sa za Ipsarionom utopí posledný lúč. Hospodár prirovnáva rubínové Limnio k krvi, ktorou afrodita bohyňa poliala divoké ruže rastúce medzi terasami. Dlhé tóny červeného ovocia a bylín presvedčia každého, že boh vina stále kraľuje ostrovnej pôde.
Rôzne mýty: Dionýzos
Ďalší Grécki Bohovia
Pre Grékov bolo modlenie a obetovanie bohom súčasťou každodenného života. Nižšie je uvedený zoznam ďalších gréckych bohov.
| Boh | Popis |
|---|---|
| Afrodita | Grécka bohyňa lásky, Rimania ju nazývali Venušou. Bola to najkrajšia z gréckych bohýň. |
| Apollo | Bol boh svetla a slnka, lekárstva, umenia, múz, ochranca života a poriadku, neomylný strelec a veštec. |
| Ares | Bol bohom vojny, vraždenia. V Ríme mu hovorili Mars. |
| Artemis | Bola dcérou bohyne Lété a boha Dia. Bola bohyňou lovu, mesiaca, zvierat a rastlín. |
| Athena | Narodila sa bez matky, vyskočila priamo Zeusovi z hlavy. Bola ochrankyňa miest a bohyňa vied, múdrosti, spravodlivosti a práva. |
| Déméter | Bola Diova sestra. Bola bohyňou úrody, plodnosti, zeme a roľníctva. |
| Dioné | Tvorila s Diom snáď pôvodnú dvojicu (rovnaký koreň slova). K tejto božskej dvojici sa Gréci obracali s prosbou o veštbu. |
| Eós alebo Auróra | Milovala všetko mladé a svieže. S bohom hviezd Astraiom mala dcéru Zorničku, syna Fosfora (Lucifera) a synov Zefyra, Borea, Nota a Eura. |
| Euterpe | Múza, ktorá ochraňuje hudbu a lyriku. Jej atribútom je flauta. |
| Hádes | Bol rovnako vznešeného pôvodu ako Zeus a Poseidón, ale medzi olympských bohov sa zvyčajne nerátal. Jeho ríša bola hrozná, kto do nej vstúpil, stratil všetko, i nádej. |
| Hefaistos | Boh ohňa a kováčstva. Mýty ho zobrazujú ako ramenatého krívajúceho boha. Bol najškaredším zo všetkých bohov. |
| Hélios | Grécky boh Slnka. Podľa legiend je žiarivý boh so zlatými vlasmi a korunou z jasných lúčov. |
| Héra | Bola manželkou Zeusa a zároveň jeho staršou sestrou. boha vojny Área, božského kováča a zbrojára Héfaista a bohyňu večnej mladosti Hébu. |
| Hermes | Bol nielen poslom bohov, ale sprevádzal mŕtvych do podsvetia, ujímal sa obchodníkov, rečníkov, pútnikov a dokonca držal ochrannú ruku nad zlodejmi a podvodníkmi. |
| Hestia | Bola panenskou bohyňou domáceho krbu a ochrankyňou rodín, chránila obce a štáty. |
| Kalliope | Múza, ktorá ochraňuje epos. Jej atribútom je kniha a svitok. |
| Kleió | Múza, ktorá ochraňuje dejepis a filozofiu. |
| Melpomené | Múza, ochraňujúca spev a tragédiu. |
| Morpheus | Boh sna a spánku. |
| Polhymnia | Múza vážneho spevu, sprevádzaná hudbou. |
| Poseidon | Boli mu podriadení všetci morskí bohovia a živočíchy. Mal mocný trojzubec, ktorým búril i krotil vlny, a keď ním udrel o zem, vyvolal zemetrasenie. |
| Tália | Múza komédie. |
| Terpsichoré | Múza tanca. |
| Zeus | Bol vládcom všetkých bohov. Vládol bleskom, hromom a búrkam. |
Adonis bol jedným z dvoch, určite veľmi šťastných smrteľníkov, do ktorých sa bohyňa lásky Afrodita kedy zamilovala (tým druhým bol Anchises, Aeneov otec). A nielenže ho milovala nežnejšie a hlbšie než kohokoľvek predtým alebo potom - či už bol človekom alebo bohom - milovala ho aj dlhšie: od prvého okamihu, keď ho zazrela, až po jeho posledné vydýchnutie, niektorí hovoria, že aj dlhšie. Niekedy pred narodením Adonisa urobila jeho stará mama Cenchreis osudnú chybu, keď sa pochválila, že jej dcéra Myrrha je krajšia ako Afrodita. To sa bohyni ani trochu nepáčilo, a tak potrestala Cenchreis tým najstrašnejším spôsobom: nechala jej dcéru zamilovať sa do jej manžela, asýrskeho kráľa Theiasa (i keď iní hovoria, že to bol Cinyras, cyperský kráľ) . Jedného dňa, nabádaná pohlcujúcou vášňou a s pomocou svojej ošetrovateľky, sa Myrrha vkradla do otcovej postele a v tme sa s ním milovala. Takto to pokračovalo niekoľko nocí, kým Theias konečne nepriniesol do izby lampu, aby mohol zistiť identitu mladého dievčaťa, ktoré je do neho tak zúfalo zamilované. Theias, zdesený zistením, že nie je nikto iný ako jeho dcéra, okamžite zdvihol meč a pokúsil sa Myrrhu zabiť, no v poslednej chvíli sa jej podarilo ujsť. Utiekla z paláca a dlhé mesiace smutne blúdila svetom. Aby toho nebolo málo, čoskoro si uvedomila, že je tehotná. Začala sa teda modliť k bohom za spásu. Bohovia vypočuli Myrhine modlitby a našli kreatívny spôsob, ako ich splniť: premenili ju na myrhový strom a jej slzy sa na chvíľu zmenili na kvapky myrhy. Len o pár dní prešiel okolo myrhového stromu diviak a jedným zo svojich klov zlovestne prepichol kmeň. Ako zázrakom to spôsobilo prasknutie stromu a následkom toho spadlo Myrrhino nenarodené dieťa; tento chlapček nebol nikto iný ako Adonis. Irónia osudu chcela, aby Afrodita náhodou kráčala okolo tohto stromu myrhy presne v tomto okamihu. Keď si všimla neprítomnosť matky a krásnu tvár chlapčeka, rozhodla sa vziať ho so sebou. Tajne ho ukryla v truhlici a truhlicu zverila Persefone. Roky plynuli a Adonis vyrástol do krásnej mladíka, krajšieho ako ktorýkoľvek smrteľník, ktorého kedy videli ľudské alebo božské oči. Obe bohyne vzali svoj spor k Diovi. Keďže si Zeus nechcel spôsobiť žiadne problémy, postúpil spor Calliope, jednej z múz. Podľa jej rady Zeus rozhodol, že Adonis by mal stráviť štyri mesiace v roku v podsvetí a štyri mesiace s Afroditou; posledné štyri mesiace roka boli ponechané na jeho vlastné rozhodnutie. Adonis miloval Afroditu takmer rovnako ako ona jeho; nie je teda prekvapením, že každý rok sa rozhodol stráviť s ňou aj svoje vlastné štyri mesiace. Kým boli dvaja zaľúbenci spolu, slnko krásne svietilo a pôda bola k ľuďom vľúdna, kvitli kvety a dozrievalo ovocie. Dve tretiny roka boli Adonis a Afrodita takmer nerozluční. Afrodita bola týmto fešným smrteľníkom taká zaujatá, že začala zanedbávať nielen Olymp a nebesia, ale aj starostlivosť o vlastnú sladkú krásu. Stala sa Adonisovou stálou spoločníčkou, túlala sa s ním po lesoch a povzbudzovala psov so sukňou po kolená na spôsob Artemis. Nakoľko sa však naučila mať radosť z lovu neškodných zvierat, akými sú zajac či jeleň, držala sa ďalej od divokej zveri a urobila dobre. „Drahý chlapec,“ neustále radila svojmu milencovi, „nebuď unáhlený, neútoč na divé zvery, ktoré sú ozbrojené prírodou, aby ma tvoja sláva nestála veľký smútok. Ani mladosť, ani krása, ani skutky, ktoré ma dojali, nemajú vplyv na levy, naježené diviaky a na oči a povahu divých zvierat. Kanci majú vo svojich zakrivených kloch silu blesku a zúrivosť žltohnedých levov je neobmedzená. Bohužiaľ, Adonis nebral Aphroditinu radu vážne. A jedného dňa, keď jeho psi prebudili diviaka z jeho úkrytu, Adonis ho prepichol kopijou. Kanec však zúrivo kontroval: hnal sa za Adonisom a zaboril svoj smrtiaci kel do slabín mladíka, natiahnúc ho umierajúceho na žltý piesok pod jeho nohami. Niektorí hovoria, že Afrodita, aby ho nevystrašila, vynechala pri varovaní Adonisa jeden zásadný detail: totiž, že jej milenec Ares by sa mohol premeniť na divé zvery. V dôsledku toho sa niektorí autori domnievajú, že to bol Ares, kto skutočne zabil Adonisa. Iní tvrdia, že diviaka v skutočnosti poslala Artemis, aby pomstila smrť Hippolyta. Afrodita začula Adonisove stony a ponáhľala sa k svojmu milencovi; ale, žiaľ, prišla trochu neskoro. Pri behu si pichla nohu o bielu ružu a zafarbila kvet krvou; ruža očervenala. Hovorí sa, že to bola prvá červená ruža, ktorá sa kedy objavila na zemi; odvtedy znamená vášnivú lásku. Ďalší kvet spojený s týmto príbehom má o niečo temnejšiu symboliku. Potom, čo Afrodita obvinila nemilosrdný Osud, že jej vzal Adonisa, pokropila Adonisovu krv voňavým nektárom a tá sa zrazu začala trblietať. Za necelú hodinu vyrástol kvet: bol tmavočervený, presne takej farby ako Adonisova krv.