Ježiš uzdravuje posadnutého: Biblický pohľad na duchovný boj a oslobodenie

V každej zlej myšlienke je prítomná sila jedného alebo viacerých zlých duchov, avšak títo „duchovia sú početní a mnohí z nich sú veľmi silní“.

Podľa sv. Silvána z Athosu a sv. Sofronia boli presvedčení o tom, že prostredníctvom zlých myšlienok vchádza do nás nenápadným spôsobom sila zlého. A tak, ak zlé myšlienky a vášne nad tebou víťazia, staneš sa nádobou zlých duchov. Zlé myšlienky proti blížnemu sa stávajú akoby bombou, ktorá vyhodí do vzduchu ľudské vzťahy.

„Každá zlá myšlienka, ktorá nám zíde na um, má negatívny odraz i na naše osobné vzťahy. Srdce blížneho ...“

Príklad exorcizmu

Naši kňazi mali jednu posadnutú dívku, ktorá prišla ku spovedi. Zpovídal ju kňaz, ktorý sa práve vrátil zo štúdií v Ríme. A keď vyslovoval formulu rozhřešení ta osoba ho tak silne udrela, alebo spíše satan skrze ni, že sa zhroutil. Padl. Potom tá osoba akýmsi hlasom volala druhého kňaza. Ten sa vylekal a volal mně: Otče Leonine, přijď sem rychle. Po tom rozhovoru tá dívka prišla, kde som bol ja. Keď som zahájil obřad exorcizmu, hned som stanovil diagnózu. Pochopil som, že je posedlá, že satan přes ní velmi silně působí. Požádal som dokonce pět zbožných farníků, aby sa modlili během mého obřadu exorcizmu nad tou osobou. A zatímco som četl ty obvyklé, tradiční modlitby exorcizmu, satan se vysmíval. Mluvil anglicky. Ponižoval mně, posmíval se mi. Bol som vyčerpaný. Začal som byť nervózny. Cítil som, že musím ukončit modlitbu, a on stále neodchází. Bol to duch sebevraždy. Začal som celým srdcom vzývat Pannu Marii. Tak, jak dítě volá matku. A tehdy teprve začalo pravé vřískání: ,Já nemohu dál, protože přišla Panna Maria. Já už to nevydržím, protože přišla Panna Maria. To bol lenom jeden prípad a mám mnoho podobných. Za těch pět roků ve kterých je mi svěřena služba vykonávání exorcizmu, mám veliká pokušení. Měl som je i dříve, vím, že je budu mít i nadále, ale Bohorodička mne chrání ve svém srdci. Já už nemohu žít bez Medžugorje a bez Jeruzaléma. Každým rokem potřebuji být v Medžugorji a v Jeruzalémě. Protože to je pro mne víra.

Duchovný zápas môže mať vonkajšiu i vnútornú podobu. Cieľom týchto útokov je uviesť do pohybu ľudské vášne, ktoré človeka oberú o pokoj, t.j. o vnímavosť na Boží hlas prihovárajúci sa človeku.

Sv. „ Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. Nech nik v pokušení nehovorí: "Boh ma pokúša." Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza. ( Pozn. Satan pri pokušení ľudí má prísne obmedzenú moc aby nenarušil ích slobodnú vôľu ! ) + Pán Ježiš sv. Nesmieš si príliš pripúšťať k srdcu protivenstva. Svet nieje taký silný, ako sa zdá, jeho moc je prísne obmedzená.

Askéza a rozlišovanie myšlienok

Prvým z rozmerov duchovného boja je podľa duchovných autorov kresťanského Východu askéza. Je to niečo, čo sa zo životného štýlu dnešných ľudí takmer úplne vytráca. Nemá charakter len samoúčelného cvičenia, ale vždy sa zameriava na konkrétny cieľ.

Zdôrazňoval potrebu chrániť sa nečistých myšlienok ako diabolských pokušení. Druhým z rozmerov duchovného boja je zachytávanie a rozlišovanie myšlienok, ktoré sa nám ponúkajú a majú vplyv na našu dušu. Niektoré z nich majú charakter návrhu alebo rôznych súvislostí.

Nil Sorský odporúča niektoré z nich odťať ihneď, a proti niektorým odporúča systematicky bojovať. Bol presvedčený o jednote mysle a srdca. Zdôrazňoval starú zásadu, že život človeka je neustálym bojom, pričom bojiskom je jeho vlastné srdce.

Sv. Serafín Sarovský ako účinný prostriedok duchovného zápasu označuje i sústredenie a koncentráciu.

Poslušnosť je dvojaká, a to povinná a dobrovoľná. Povinnou poslušnosťou sme viazaní voči rodičom, predstaveným duchovným aj svetským. Táto poslušnosť je preto povinná, lebo Boh dal predstaveným moc, aby ju vykonávali v medziach svojho úradu a právomoci.

V svojej knihe Filotea - sv. František Saleský ďalej hovorí : Ak chceš ešte viac vykonať a cvičiť sa v povinnej poslušnosti, ale vo vyššej miere nasleduj nielen rozkaz, ale aj radu svojich predstavených. Poslúchaj rada a ochotne, bez reptania, rýchlo a bez váhania, radostne a nie so zamračenou tvárou. Najmä však poslúchaj z lásky k trpiacemu Spasiteľovi, ktorý bol poslušný až na smrť kríža a podľa slov sv. Aby si sa naučila poslúchať predstavených rada a ochotne, buď láskavá a pozorná k seberovným. Keď ide o dovolené veci, rada splň ich želania a nebuď škriepna a tvrdohlavá. Dobrovoľná poslušnosť je tá, ktorú nám nik neprikázal, ku ktorej sme sa sami z vlastnej vôle a dobrovoľne zaviazali. Takáto poslušnosť je dobrovoľná, lebo má pôvod v našej slobodnej vôli a voľbe. Ku tejto poslušnosti sa môžeme ešte prísnejšie zaviazať zvláštnym sľubom, ako urobila svätá Matka Terézia voči svojmu spovedníkovi. Lepšie ich potom vykonáš a budú mať dvojakú hodnotu: Jednu, lebo sú samy v sebe dobré, druhú, lebo ich vykonáš z poslušnosti. Blahoslavení poslušní, lebo takým nikdy nedá Boh poblúdiť. Z knihy Filotea - sv.

Svätý Serafín Sarovský hovorí tiež o dobrom a zlom duchu a ich rozdielnom vplyve na človeka. Zatiaľ čo dobrý duch vedie človeka k vernosti, čistote, čestnosti a vyrovnanosti, zlý duch vovádza človeka do popudlivosti, nepokoja a zloby.

Avšak zdôrazňuje aj to, čo by malo charakterizovať duchovného vodcu, vychádzajúc pri tom z tradície gréckych cirkevných otcov. Duchovní otcovia, ktorí vedú ostatných, sa majú cítiť ako otcovia v pravom zmysle slova. Nie sú len učiteľmi nejakej náuky. Duchovné otcovstvo sa odvodzuje od otcovstva Boha. Od duchovného otca sa očakáva nielen neustále poznávanie Boha, ale i schopnosť rozumieť duši človeka a citlivo sa jej vedieť dotýkať. Majú porozumieť srdcu ľudí, ktorí sú im zverení. Niektorí duchovní otcovia mali dar kardiognózie - t.j. Duchovný otec nemusí byť nevyhnutne kňazom.

Až neskôr, v čase Simeona Nového Teológa, na začiatku 11. storočia, sa začalo jasnejšie rozlišovať medzi vyznaním hriechov v rámci sviatosti zmierenia a medzi vyjavením myšlienok v rámci duchovného vedenia. Podstatný rozdiel medzi oboma vyjavovaniami vnútra spočíva v tom, že duchovné vedenie sa týka budúcnosti, a tak dotyčný hovorí o svojich plánoch a myšlienkach. Duchovný otec musí mať dar rozlišovania (diakrisis). Avšak postupne stále viac duchovných autorov na Východe nadobudlo presvedčenie, že tento dar dostanú všetci, ktorí majú čisté srdce a venujú sa čítaniu sv.

Duchovní otcovia by mali mať dar slova, teda schopnosť vedieť s ním správne narábať. Malo by ich charakterizovať umenie hovoriť v správnom čase a na správnom mieste, a hlavne to, že slovo nielen hovoria, ale aj žijú, t.j.

Kvôli účinnému duchovnému boju bolo potrebné vedomie istého záväzku. Aj ten, kto sa nechal duchovne viesť, mal isté povinnosti. Očakávala sa od neho poslušnosť a vernosť.

Milí priatelia, v našom duchovnom živote nedosiahneme veľký pokrok, ak jeho súčasťou nebude duchovný zápas. Má podobu askézy, rozlišovania myšlienok, ktoré sa nám ponúkajú, a dobrého duchovného vedenia. Čerpajme z bohatstva skúseností duchovných otcov v tejto oblasti.

Duchovný zápas v spiritualite krestanského Východu je téma, ktorou sme sa zaoberali v našom minulom vysielaní. Je to však oblasť natoľko dôležitá pre náš duchovný život, že pri tejto téme zostaneme i dnes.

Nil Sorský (1433-1508) odporúcal niektoré myšlienky, o ktorých jasne vieme že sú zlé, odťať ihneď, a proti niektorým odporúcal systematicky bojovať. V niektorých prípadoch odporúcal v rámci boja proti zlým myšlienkam dokonca zadržať dych, aby sa pozornosť človeka preniesla na pozorovanie stavu tela. Zdôrazňoval známu zásadu, že život človeka je neustálym bojom, pričom bojiskom je jeho vlastné srdce.

Zlé myšlienky a ich pôvod

Pán Ježiš hovorí : Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“ Mk 7, 1 - 8. 14 - 15.

Sv. Bol skutocným majstrom duchovného zápasu a duchovného rozlišovania. Zachytával jemné podnety, ktoré sa ponúkajú mysli. Bol si vedomý toho, že duch, ktorý vnuká myšlienky, je v pociatocnom štádiu tažko identifikovatelný, a preto odporúcal odmietnut všetky podnety, všetky myšlienky.

V oblasti duchovného zápasu mali svoju dôležitost i tzv. Optinskí starci. Sú známe viaceré konkrétne mená starcov žijúcich v Optinej pustovni, kde sa do istej miery ustálila charizmatická prax duchovného otcovstva - starcestvo. Vďaka nim sa dostalo na verejnosť nespocetné množstvo dobrých rád, ako rozlišovat a ako bojovat proti zlým myšlienkam.

Varsonofij z Optiny (1845-1913), ktorý považoval rozlišovanie duchov za jeden z podstatných prvkov duchovného zápasu, napísal: „Myšlienky sa neobmedzujú len na to, aby prišli a odišli. Starec Amvrosij (1812-1891) si všímal úzku súvislosť medzi myšlienkami a hnutiami duše. Písal: „Ak myšlienky, ktoré sa zdajú dobré a hodnotné, prinášajú zmätok a napätie, je to jasným znakom toho, že prichádzajú od zlého a v evanjeliovej reči sa nazývajú vlkmi oblecení v ovcom rúchu. Starec Makarij (1788-1860) prišiel so známou vetou: „Kde je zmätok, tam je nepriatel našej duše.

Odporúcal, aby sa človek, ktorý je takto pokúšaný, príliš nezapodieval zlými myšlienkami, ktorým chce odolať. Sv. Silván z Athosu a sv. Sofronio. Dalšími z Optinských starcov sú Silván z Athosu (1866-1938) a starec Sofronio (1896-1993). Pod pojmom „žiadne myšlienky“ mysleli všetky tie, ktoré nie sú jednoznacne nasmerované na Boha. Toto je podla nich umenie, ktoré ovláda len málo ludí. Používat slová je podla nich jednoduché, ale uskutocnovat ich je velkolepé a namáhavé dielo, ktoré pozdvihuje cloveka k nebu. Predchádza ho. A tak opät sa tu objavuje tendencia nielen odmietnut zlé myšlienky, ale všetky nejednoznacné myšlienky. Ide o istú čistotu mysle, ktorej podstatou je uchovat nasmerovanie našej mysle na Boha.

Pri istej príležitosti sa jeden z týchto starcov vyjadril nasledovne: Ak ti tvoja mysel našepkáva: „Ukradni“, a ty jej vyhovieš, pre túto samotnú skutocnost dáš diablovi moc nad tebou samým. „Každá zlá myšlienka, ktorá nám zíde na um, má negatívny odraz i na naše osobné vztahy. Srdce blížneho ......

Na konci života Sofronio hovorieval: „Coho sa najviac obávam v budúcnosti? V každej zlej myšlienke je prítomná sila jedného alebo viacerých zlých duchov. Avšak títo „duchovia sú pocetní a mnohí z nich sú velmi silní“. Sú presvedcení o tom, že ak sa clovek pustí do dialógu so svojimi zavádzajúcimi a zlými myšlienkami, i ked im protirecí a podarí sa mu ich oddialit, ony sa neskôr vrátia. Tretím spôsobom je vykonávanie inej činnosti, ktorá zabráni prijatiu zlých myšlienok.

Silván hovoril stále osobitným spôsobom o pokore Krista: „Clovek sa má pocas celého svojho života ucit z Kristovej pokory.

Milí priatelia, duchovný zápas je rovnako aktuálne dnes, ako bol pred stárociami.

Sv. Skúsme si všimnúť niektoré z pravidiel sv. Ignáca, majstra duchovného rozlišovania, ktorý venuje zvýšenú pozornosť taktike zlého ducha. Sv. Ignác pri popise útokov zlého ducha používa vyjadrovací spôsob stredoveku, ale zachytáva nadčasové pravdy, ktoré sa dotýkajú každého jedného z nás i dnes.

Prvý krok takýchto útokov zlého ducha je, že chce otupiť našu ostražitosť - prichádza ako „anjel svetla” a prináša duchovnú útechu a sväté myšlienky, píše sv. Ignác. Ako odhaliť, či myšlienky, ktoré sa zmocňujú nášho vnútra, pochádzajú od dobrého či zlého ducha? Sv. Ignác hovorí, že u tých, ktorí postupujú od dobrého k lepšiemu, dobrý anjel sa dotýka duše jemne a pokojne ako kvapky vody, ktoré vnikajú do špongie. Týmto nadčasovým obrazom sv. Ignác zachytáva tajomné pôsobenie duchovných síl. Sv.

Sv. Sv. Ignác z Loyoly (1522 - 1523). Žil prísnym asketickým životom, „nejedol mäso a nepil víno“ a „postieval sa denne okrem nedele“. Tam pri riečke Cardoner zažil veľké osvietenie, ako o tom sám rozpráva (Rozhovory, č. 30). Zostavil rozjímanie o Kristovi-Kráľovi a o dvoch zástavách, ďalej návod na osobitné spytovanie svedomia (č. 24-31), všeobecné spytovanie (č. 32-43) a smernice na rozlišovanie smrteľného a všedného hriechu. Tu zostavil aj pravidlá na rozoznávanie duchov (č. 313-327) a úvahu o troch spôsoboch modlitby (č.

Keď sa raz zakladateľ Spoločnosti Ježišovej, sv. Avšak pretože bola v blízkosti Spasiteľovho sv. Sv. Svätý Filip Neri a charizmy : Varuje, aby sme pri modlitbe nehľadali krásne city. Citáty sv.

V ďalšom bode o pôsobení zlého ducha sv. Ignác uvádza, že nepriateľ našej duše si počína ako falošný milenec, ktorý chce zostať skrytý a nechce, aby ho odhalili. Preto našepkáva človeku, aby o pokušeniach a svojich tajných myšlienkach nikomu nehovoril. Diabol víťazí nad človekom, ak sa mu ho podarí presvedčiť o mlčanlivosti. Vedie človeka k uzavretosti. Ale keď svoje nejasné a zavádzajúce myšlienky pokúšaný človek vyjaví svojmu spovedníkovi alebo nejakej inej duchovnej osobe, ktorá pozná klamstvá zlého ducha, diabol rýchlo zmizne - píše sv.

V ďalšom bode tento majster duchovného rozlišovania stredovekým obrazom prirovnáva nepriateľa našej duše útokom vojska, ktoré pod vedením vojvodcu chce ovládnuť to, po čom túžil. Lebo ako vodca a veliteľ armády, píše sv. Zaútočí na tie miesta, na ktorých sme najzraniteľnejší.

Sv. Prvý krok rozlišovania je zrejmý: začať si všímať, uvedomovať a vnímať vnútorné hnutia, ktoré nás ovplyvňujú. Hnutia, o ktorých hovorí Ignác, sú bežné, všetkým známe a všetci si ich uvedomujeme. Sú to napríklad: znepokojenie, smútok, strach, radosť, pokoj, túžby, myšlienky, náklonnosti, odpor. Ale len málokedy venujeme týmto hnutiam aj duchovnú pozornosť. Druhý krok rozlišovania spočíva v uvažovaní nad hnutiami ducha, v ich spozná...

Ježiš učí v Kafarnaume a uzdravuje posadnutého

Mk 1, 21-28: Prišli do Kafarnauma. A hneď v sobotu vošiel do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci. A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ Ježiš mu pohrozil: „Mlč a vyjdi z neho!“ Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“ A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.

Mk 5, 1-20: Prišli na druhý breh mora do gerazského kraja. Len čo vystúpil z lode, vyšiel z hrobov oproti nemu človek posadnutý nečistým duchom. Býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami. Lebo často ho sputnali okovami a reťazami, ale on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť. A stále, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi. Keď zďaleka zazrel Ježiša, pribehol, poklonil sa mu a skríkol veľkým hlasom: „Čo ťa do mňa, Ježiš, syn najvyššieho Boha?! Zaprisahám ťa Bohom, nemuč ma!“ Lebo mu povedal: „Vyjdí, nečistý duch, z toho človeka!“ Potom sa ho spýtal: „Ako sa voláš?“ Odpovedal mu: „Volám sa Pluk, lebo je nás mnoho.“ A veľmi ho prosil, aby ich nevyháňal z toho kraja. Na úpätí vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň. Prosili ho: „Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich!“ On im to dovolil. Nečistí duchovia teda vyšli a vošli do svíň. A črieda - okolo dvetisíc kusov - sa náramne prudko hnala dolu svahom do mora a v mori sa potopila. Pastieri ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a videli toho, ktorého trápil zlý duch, toho, čo bol posadnutý plukom, ako sedí oblečený a je pri zdravom rozume, a schytila ich hrôza. Očití svedkovia im rozpovedali, čo sa stalo s tým, čo bol posadnutý zlým duchom, a so sviňami. A začali ho prosiť, aby odišiel z ich kraja. Keď Ježiš nastupoval na loď, prosil ho ten, ktorého predtým trápil zlý duch, aby smel zostať s ním. Ale Ježiš mu to nedovolil, ale mu povedal: „Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.“ On odišiel a začal v Dekapole rozhlasovať, aké veľké veci mu urobil Ježiš. A všetci sa čudovali.

Lk 4, 33-35: V synagóge bol človek posadnutý duchom nečistého démona. Ten vykríkol veľkým hlasom: „Nechaj nás! Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský?! Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ Ježiš mu pohrozil: „Mlč a vyjdi z neho!“ Zlý duch ho hodil medzi nich, vyšiel z neho a neublížil mu.

Ďalšie uzdravenia a vyháňanie zlých duchov

• Uzdravenie Petrovej testinej (Mk 1, 29-31)
• Uzdravenie malomocného (Mk 1, 40-45)
• Uzdravenie ochrnutého (Mk 2, 1-12)
• Uzdravenie v sobotu (Mk 3, 1-6)
• Uzdravenie ženy trpiacej na krvotok a vzkriesenie Jairovej dcéry (Mk 5, 21-43)

Lk 4, 40-41: Po západe slnka všetci, čo mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu. On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich. Z mnohých vychádzali aj zlí duchovia a kričali: „Ty si Boží Syn.“ On im pohrozil a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že on je Mesiáš.

Lk 6, 17-18: Zostúpil s nimi dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich neduhov. Aj tých, ktorých trápili nečistí duchovia, uzdravoval.

Tieto udalosti ukazujú Ježišovu moc nad chorobami a zlými duchmi, ako aj jeho súcit s trpiacimi.

Nil Sorský (1433-1508) odporúcal niektoré myšlienky, o ktorých jasne vieme že sú zlé, odťať ihneď, a proti niektorým odporúcal systematicky bojovať. V niektorých prípadoch odporúcal v rámci boja proti zlým myšlienkam dokonca zadržať dych, aby sa pozornosť cloveka preniesla na pozorovanie stavu tela. Zdôraznoval známu zásadu, že život človeka je neustálym bojom, pričom bojiskom je jeho vlastné srdce.

tags: #jezis #uzdravuje #posadnuteho #plik