Lakšárska Nová Ves: História obce a farnosti

Lakšárska Nová Ves, malebná obec ležiaca v centrálnej časti Borskej nížiny, sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Tento článok sa zameriava na históriu Lakšárskej Novej Vsi a jej farnosti. Priblížime si jej vývoj, významné udalosti a osobnosti, ktoré zanechali trvalú stopu v jej histórii.

História obce a jej častí

O Lakšárskej Novej Vsi existuje prvá písomná zmienka z roku 1392. Počas Rákociho povstania obsadilo Lakšársku Novú Ves, Mikulášov, Bílkove Humence a Šišoláky cisárske vojsko a ťažko ich poškodilo. Ešte viac tieto štyri Pálfiovské poddanské usadlosti trpeli počas prusko-rakúskej vojny v roku 1869. Vtedy len v Lakšárskej Novej Vsi zhorelo vyše 200 domov.

Začiatkom 19. storočia kúpila rodina grófa Pálfiho Lakšársku Novú Ves a spolu s ňou aj Bílkove Humence. To, že sa Pálfiovci stali vlastníkmi nielen Lakšárskej Novej Vsi, ale aj Bilkových Humeniec znamenalo, že od začiatku 19. storočia sa tieto dve obce spájajú pod jednu správu.

Bílkove Humence

K počiatkom obce Bílkove Humence sa uvádza, že vznikla osamostatnením sa od obce Borský Mikuláš. Istý je pôvod osady vo Veľkej Morave, aj to, že vznikla v chotári Borský Mikuláš. Podľa miestneho podania osadu založil istý Gočál. K nemu sa údajne prisťahovalo z Moravy viac rodín menom Bilka, po ktorých dostala dnešný názov. Na zakladateľa Gočála sa viaže názov časti obce zvanej Gočály. Osada sa vyznačovala existenciou početných malých humien.

Na miestach, kde sa dnes nachádzajú Bílkové Humence, boli na konci 18. storočia, respektíve na začiatku 19. storočia len humná, stodoly a iné hospodárske stavby najprv pre zemepánov.

Obec Bílkove Humence vznikla až po 1. sv. vojne. Vo väčšine prameňov sa uvádza rok vzniku 1920, ale sú aj také, ktoré tvrdia, že sa tak stalo až v roku 1926, respektíve v 30. rokoch 20. storočia. K najväčším zemepanským rodom, ktoré vlastnili dedinu a jej rozsiahly chotár boli Coborovci, Zičiovci, Hohenlohovci, ale aj ďalší, ktorých nespomíname preto, že po protihabsburgských povstaniach sa vlastníci hradov a panstiev často striedali.

Kostol v obci bol postavený v roku 1898. Je to vlastne väčšia kaplnka v neoklasicistickom štýle s romantizujúcou fasádou, ukončenou nízkou masívnou vežou, ktorá dosadá na konzolovú arkádu štítu. Kostol je zasvätený Panne Márii Ružencovej. V cirkevnom správnom ohľade sú Bílkove Humence filiálkou rímskokatolíckej farnosti Lakšárska Nová Ves. Pred obcou i v nej je niekoľko pamätných krížov.

Mikulášov

Mikulášov (pôvodne majer) vznikol v chotári obce Studienka (Hasprunka). V r. 1828 mal 31 domov a 296 obyvateľov, ktorí sa vo väčšine zaoberali poľnohospodárstvom. V polovici 19. storočia sa Mikulášov osa-mostatnil. Od r. 1967 je pričlenený k Lakšárskej Novej Vsi. Od r. 1709, od roku zriadenia samostatnej farnosti, patrí Mikulášov pod správu rímsko-katolíckeho farského úradu v Lakšárskej Novej Vsi.

V r. 1918 - 1945 tu bola vojenská strelnica. Grófske lesy prevzali Vojenský lesný podnik. V obci je píla. JRD založené v r. 1957 prevzal v r. 1961 Štátny majetok (ŠM). V súčasnosti obyvatelia Mikulášova pracujú v lesoch a v priemysle na okolí.

Kostol svätého Vavrinca v Lakšárskej Novej Vsi

Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí rímskokatolícky barokový Kostol svätého Vavrinca, ktorý je dominantou obce a zároveň chránenou kultúrnou pamiatkou.

Poloha a Význam Kostola

Kostol svätého Vavrinca sa nachádza na návrší v nadmorskej výške 254 metrov, vďaka čomu je viditeľný zo značnej vzdialenosti. Táto strategická poloha svedčí o jeho dôležitosti pre miestnych obyvateľov. Kostol je chránenou kultúrnou pamiatkou od roku 1968.

História Kostola

V roku 1618 bol postavený malý kostolík, ktorý bol obohnaný obranným múrom so štrbinovými strieľňami. Prvá vizitácia tohto kostola sa konala 29. marca 1627, pričom bolo zaznamenané, že je zasvätený sv. Vavrincovi. Pretože malý kostol už nestačil, v roku 1729 sa začala stavba nového kostola. 10. augusta 1730, na sviatok sv. Vavrinca, bol kostol požehnaný.

Výstavba a Architektúra

Dnešný barokový kostol s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou postavili v rokoch 1729 - 1730. Nahradil menší kostol, ktorý na tunajšom návrší stál od roku 1618. Práve tento malý kostolík bol opevnený obranným múrom, v ktorom sú stále dobre viditeľné štrbinové strieľne.

Celá stavba kostola je postavená z pevných materiálov - kameňa a pálených tehál. Výška veže dosahuje impozantných viac ako 32 metrov a je umiestnená priamo v priečelí. Veža skrýva tri zvony, z ktorých dva boli obstarané v roku 1922 a tretí, umieračik, bol darom Šimona Klempu, rodáka z obce a trnavského prepošta, v roku 1901.

Interiér Kostola

Vnútorné vybavenie kostola je zmesou romantických, novogotických a renesančných prvkov. Z pôvodného barokového zariadenia sa zachovalo 22 lavíc s bohatou ornamentikou, drevený kríž a baptistérium. Hlavný oltár, hoci nie je pôvodný, je v harmónii s bočnými oltármi. Sochy Panny Márie a Božského srdca stoja v miestach, kde kedysi boli kazateľnica a kríž. Krížová cesta, dar trnavského kanonika Šimona Klempu, zdobí obvod kostola. Na klenbe nad lavicami je maľba Poslednej večere a na zadnej časti nad chórom sú obrazy sv. Heleny a sv. Rozálie. Chórové stĺpy zdobia sochy sv. Antona Paduánskeho a Ružencovej Panny Márie, zatiaľ čo pod chórom nájdeme lurdskej Panny Márie a spovednicu s obrazom sv. Hlavný vchod do kostola chránia pôvodné mohutné drevené dvere, ktoré sú nielen praktickým, ale aj estetickým prvkom tohto sakrálneho diela.

Obranný Múr

Okolo kostola stojí dodnes obranný múr so štrbinovými strieľňami, ktorý obklopoval pôvodný kostol z roku 1618. Tento múr svedčí o búrlivej histórii regiónu a o potrebe chrániť sakrálne miesto pred nepriateľmi.

Kaplnka sv. Šimona a Júdu

V roku 1754 postavili miestni veriaci v strede obce barokovú kaplnku zasvätenú apoštolom sv. Šimonovi a sv. Júdovi. Kaplnka si tiež vyžiadala veľké rekonštrukčné práce. Vlani ju vymaľovali, vymenili dlažbu a oltár, ktorý tiež zničili červotoče. Tento rok opravili luster a dokončili malú drevenú krížovú cestu. Ešte ich čakajú lavice, tie by chceli stihnúť do novembra - k 170. výročiu vzniku Katolíckych novín.

Šimon Klempa a Katolícke Noviny

Lakšárska Nová Ves je rodiskom Šimona Klempu, zakladateľa a prvého redaktora Katolíckych novín. Na významného rodáka sú „Lakšárania“ obzvlášť hrdí. Hoci sa v rodnej obci počas života dlho nezdržal (už gymnaziálne štúdiá absolvoval v Bratislave a v Ostrihome), na svoju obec nezanevrel. Daroval im krížovú cestu, ktorá je v kostole dodnes, i kamenný kríž, ktorý stojí pred Kaplnkou sv. Šimona a Júdu v centre obce.

Šimon Klempa zaujíma čestné miesto v histórii slovenského časopisectva. Siedmeho novembra oslavovali okrúhle narodeniny Katolícke noviny, 21. novembra si zase pripomíname 116. výročie jeho úmrtia. Na výnimočnom dni pre obec aj noviny sa podieľali všetci. Deti zo Základnej umeleckej školy Šaštín-Stráže v spolupráci s deťmi z miestnej základnej školy zaujali pripraveným prierezom histórie Katolíckych novín slovom i spevom.

Počas dňa viackrát zaznievajú modlitby i poďakovania za noviny, čitateľov a prispievateľov aj ich prvého redaktora. Rečníci ich prirovnávajú k stromu, ktorý prináša ovocie. Miestny farár Ladislav Labo dodáva: „Katolícke noviny prinášajú nielen cirkevné novoty zo Slovenska a zo sveta, ale aj utvrdenie viery. Nie je dôležitá len ich forma a vzhľad, ale aj obsah.

V Lakšárskej Novej Vsi však Klempa dlho nepobudol. Filozofiu študoval v Trnave, teológiu vo Viedni a po kňazskej vysviacke pôsobil od roku 1837 vo farnosti sv. V svojej rodnej obci je Šimon Klempa aj pochovaný.

Národný buditeľ, spisovateľ, učiteľ a prepošt - kanonik sa do povedomia Lakšárskonovovešťanov dostal pomerne nedávno - približne pred tridsiatimi rokmi. Objavila ho až dlhoročná učiteľka dejepisu Anna Vandáková, ktorá sa ešte počas vysokoškolských štúdií začala zaujímať o slávnych rodákov obce.

Svätý Vavrinec

Prečo tak veľa slov o svätom Vavrincovi? Pretože v Lakšárskej Novej Vsi stojí opevnený kostol zasvätený sv. Varvincovi diakonovi. Deň zasvätený svätému Vavrincovi je 10. augusta. 10. augusta 955 cisár Oto I., s podporou českých pomocných zborov, porazil Maďarov na rieke Lech v Bavorsku. Víťazstvo bolo v nemalej miere pripísané pomoci svätého Vavrinca. Táto udalosť pomohla k jeho nemalému spopularizovaniu najmä v strednej Európe.

Legenda hovorí, že Vavrinca na príkaz cisára Valeriána umučili. Cisár Valerián usúdil, že najvhodnejším spôsobom ako vymiesť zlý plod rímskeho náboženského života v podobe svätca Vavrinca, bude upiecť ho na ražni. Krutej poprave sa osobne prizeral. Na veľké počudovanie prihliadajúcich a asi na nemalé zdesenie vládnucich úradníkov, Vavrinca život pomaly opúšťal, ale zmysel pre humor nestratil. V jednej chvíli sa z plameňov údajne ozvalo: „Táto strana je už pripravená, otoč ma na druhú!“. Ani to však nemalo byť všetko, kým duša dosiahla Kráľovstvo nebeské, ozvala sa ešte jedna poznámka: „Opiekol si ma po jednej strane! Obráť ma a zjedz!“. Našťastie legenda o svätom Vavrincovi mučeníkovi už ďalšie veselé poznámky z popravy nespomína.

Život vo Farnosti

Spravovať farnosť, pod ktorú patria tri dedinky, by sa mohlo zdať náročné - najmä ak ju má na starosti takmer 70-ročný dekan. K Lakšárskej Novej Vsi totiž patrí aj Mikulášov a Bílkove Humence. Dekan Ladislav Labo tam však pôsobí už vyše dvadsať rokov. Najväčšou obcou farnosti je práve Lakšárska Nová Ves, kde sa sväté omše slávia denne. V menších Bílkových Humenciach a v Mikulášove sú bohoslužby len v nedeľu a na veľké sviatky.

Dekan Ladislav Labo spomína aj na komunitu modliacich sa matiek, ktorá, žiaľ, už zanikla. Pani, ktorá bola srdcom komunity, sa aj s rodinou presťahovala do mesta a spoločenstvo už nemal kto ďalej viesť.

Zaujímavosti v Okolí

Len 7 kilometrov od Trnavy a približne 60 kilometrov od Bratislavy sa nachádza malebná obec Bohdanovce nad Trnavou. História Bohdanoviec nad Trnavou siaha až do konca 12. storočia, pričom prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1332. Pôvodne patrila ku kráľovským majetkom a neskôr ju vlastnil Ctibor zo Ctiboríc.

Dominantou obce je bezpochyby rímskokatolícky Kostol sv. Petra a Pavla zo 14. storočia. Okrem kostola môžu návštevníci obdivovať aj neskorobarokovú kaplnku sv. Jána Nepomuckého z roku 1835. Pre milovníkov aktívneho oddychu a poznávania je ideálnou voľbou náučný chodník Chotárom Bohdanoviec nad Trnavou.

tags: #farnost #laksarska #nova #ves