Banská Bystrica, mesto s bohatou históriou, ponúka návštevníkom množstvo zážitkov spojených s poznávaním minulosti i súčasnosti. V tejto práci sa zameriame na podrobnejší opis historického vývoja a zároveň sa vám ňou pokúsime priblížiť krásy tohto mesta.
Osídlenie Banskej Bystrice a okolia siaha nepretržite od praveku až po prvú písomnú zmienku o meste. Toto územie poskytovalo a plnilo významnú komunikačnú úlohu na surovinovej báze - ťažbe striebra a medi.
Podľa výsledkov archeologických výskumov za najstaršie jadro mesta možno považovať hradnú vyvýšeninu s komplexom cirkevných a svetských budov. Vyvýšenina mala už v minulosti veľmi výhodnú polohu. Stála nad brodom cez Hron a nad sútokom Hrona s Bystricou.
K počiatočnému rozvoju Banskej Bystrice prispeli najmä prírodné a nerastné podmienky ako aj príchod nemeckých, prevažne Saských ťažiarov, obchodníkov, remeselníkov a aj banských robotníkov, ktorých pozval uhorský kráľ Belo IV. ako reakciu na pustošivé tatárske nájazdy v rokoch 1241 až 1242.
Vo všetkých písomnostiach, až do roku 1300 sa Banská Bystrica spomína ako NOVA VILLA BYSTRICE PROPE LYPCHAM- nové mesto Bystrica neďaleko Ľupče- r.1255, BYZTHERZE- r.1256, BYZTERCHEBANA- r.1263, BYSTRICE- r.1271, BIZTRICHE- r.1287, BYZTHERCZE, BYZTHERCZEBANA- r.1293.
Významným medzníkom v histórii mesta Banská Bystrica je rok 1255. V tomto roku uhorský kráľ Belo IV. prvilegiálnou listinou voviedol banícke sídlo do dejín a zapísal ho medzi mestá, avšak ono samo už dávno prerástlo úzke rozmery osady či dediny. Mestu ako aj jeho obyvateľom boli pridelené rôzne privilégiá.
Banská Bystrica odvodila svoj erb od kráľovského erbu Arpádovcov. Nie je známe, kedy mesto dostalo svoj erb, ale fakt, že ho užíva na základe kráľovskej donácie, bol medzi obyvateľmi vždy v jasnom povedomí.
Výsady udelené mestu podporovali aj jeho obchod a remeslá. V 15.storočí už Banská Bystrica patrila k známym mestám Uhorska, o ktorom sa vedelo i za hranicami krajiny. O slávu mesta sa pričinili najmä remeselníci.
Banská Bystrica sa stala druhým banským mestom na Slovensku po Banskej Štiavnici. Veľmi významnú úlohu v živote mesta a na pomerne dlhú dobu ovplyvnili jeho chod, dvaja významní muži, Ján Thurzo 1437 - 1508 a Jakub II. Fugger 1459 - 1525 .
Podľa ponúknutých informácií by si niekto mohol namýšľať, že Banská Bystrica sa od svojho vzniku iba rozvíjala a zveľaďovala do krásy až do dnešnej podoby. No bohužiaľ mýlil by sa.
Postupom času, tak ako mesto hospodárstvo rástlo, vznikla potreba budovania opevnení. Táto skutočnosť sa stala ešte aktuálnejšou po obsadení južnej časti Uhorska vojskami Osmanskej ríše.
Pamiatky mesta
Najstaršiu časť Banskej Bystrice, areál mestského hradu, tvorí niekoľko sakrálnych a svetských pamiatok. Súbor historických, architektonických a umeleckých pamiatok je národnou kultúrnou pamiatkou.
Kostol sv. Alžbety na Dolnej ulici postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitála pre chorých a nevládnych baníkov. Z malého jednoloďového gotického kostolíka, ktorý vyhorel v roku 1605, sa zachovala iba terajšia kaplnka sv. Anny a severný múr lode. Viackrát ho prestavali a v roku 1877 rozšírili v novogotickom slohu.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie - je najstaršou a dominantnou stavbou Mestského hradu, ktorého vznik nevieme úplne presne datovať, predpokladá sa, že bol postavený v druhej polovici XIII. storočia, jeho vznik sa spomína už v roku 1442. Tento farský alebo nemecký kostol je najstaršou stavbou na území mesta a prešiel viacerými stavebnými úpravami.
Kostol sv. Kríža - pri Matejovom dome, nazývaný aj slovenský bol v roku 1492 pristavaný k múru hradného opevnenia a k Pisárskej bašte. Kostol bol posvätený 28. apríla 2007. Po kostoloch na sídliskách Fončorda a Sásová je iba treťou sakrálnou stavbou postavenou v Banskej Bystrici po takmer tristoročnej prestávke.
Zvonica je dodnes symbolom starej Sásovej. BANSKÁ BYSTRICA. Zbierka pre jej postavenie sa začala už v roku 1911, podieľala sa na nej predovšetkým miestna evanjelická cirkev. Stavbu zvonice ukončili 16. novembra 1913.
Zvonenie sa od začiatku vykonávalo tri razy denne a táto tradícia sa v starej Sásovej udržala , zvonenie počuť o siedmej ráno, o dvanástej napoludnie a o ôsmej večer (v zime o 19.00) .
Banská Bystrica vznikla z pôvodnej osady - Bystrica , keď kráľ Belo IV. v roku 1255 povýšil osadu na mesto a udelil mu mestské privilégia. V 14. storočí vytvorila s inými banskými mestami Zväz stredoslovenských banských miest. V 15. a 16. storočí tu prekvitala ťažba striebra, medi a železnej rudy.
Pýchou Banskej Bystrice je hradný areál , ktorý je súčasťou historickej časti mesta. Najstaršou pamiatkou mesta je Kostol Nanebovzatia Panny Márie . Po jeho stranách boli pristavené kaplnky, medzi nimi aj kaplnka Sv. Barbory - Patrónky baníkov. V nej je oltár vytvorený Majstrom Pavlom z Levoče.
V roku 1990 sa dostal do správy saleziánov, ktorí stavbu opravili a vymenili vnútorné zariadenie. Kostolík slúži ako farský chrám farnosti Rímskokatolíckej cirkvi v Starej Sásovej. Stavba je po obnove fasád v roku 2016 v dobrom stave. Sásová patrí k mestským častiam Banskej Bystrice a kostolík stojí uprostred staršej zástavby v opevnenom a uzamknutom areáli.
Banskobystrický kraj lemujú zo severu Nízke Tatry, smerom na západ i na juh je posiaty pohoriami sopečného pôvodu. Zahŕňa päť rázovitých regiónov: Podpoľanie, Horehronie, Novohrad, Hont a Gemer.
Slovanské obyvateľstvo kraja bolo zrejme pokresťančené vo viacerých vlnách. Po rozšírení kresťanstva v období Veľkej Moravy z vplyvného biskupstva v neďalekej Nitre sa nové náboženstvo upevňovalo najmä zásluhou uhorských kniežat a kráľov.
Na území BBSK sa dnes nachádzajú farnosti troch rímskokatolíckych cirkevných územných jednotiek: Banskobystrickej diecézy (233 kostolov), ktorú vedie biskup Marián Chovanec, Nitrianskej diecézy (6 kostolov), spravovanej biskupom Viliamom Judákom, a Rožňavskej diecézy (153 kostolov), na ktorej čele stojí biskup Stanislav Stolárik.
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku je v Banskobystrickom kraji organizovaná v rámci piatich seniorátov: Gemerský (26 kostol), Hontiansky (35 kostolov), Novohradský (58 kostolov), Rimavský (47 kostolov) a Zvolenský (25 kostolov).
Banskobystrický kraj na mape Slovenska
V kraji dominujú rímskokatolíci (50,24 % - 314 326), nasledujú evanjelici (9,51 % - 59 482), po nich kalvíni (1,46 % - 9 153), gréckokatolíci (1,12 % - 7 026) a pravoslávni (0,18 % - 1 122). Takmer 29 % (180 067) obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 516 mestách a obciach BBSK stojí 645 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 16 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok.
Kostol v Sásovej
Na území kraja je niekoľko pútnických miest. Podliehajú právomoci diecézneho biskupa:Banskobystrickej diecézy (Kostol svätej Margity Antiochijskej v Litave; Kostol svätého Michala Archanjela v Sebechleboch, diecézna svätyňa; Bazilika minor navštívenia Panny Márie na Starých Horách; Kalvária s Kostolom povýšenia Svätého kríža a Kostolom ukrižovania Ježiša Krista v Banskej Štiavnici);Nitrianskej diecézy (Bazilika minor svätého Benedikta Opáta v Hronskom Beňadiku, diecézna svätyňa);Rožňavskej diecézy (Kostol Božieho milosrdenstva v Cinobani, diecézna svätyňa; Kaplnka svätej Anny v Divíne).
Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Ich zoznam je možné si pozrieť na stránkach Pamiatkového úradu Slovenskej republiky.
Najmladšie kostoly: rímskokatolícky Kostol Božieho milosrdenstva v Cinobani (postavený v roku 2014; oficiálne daný do užívania až v roku 2022); Evanjelický kostol v Žiari nad Hronom (2017).
Najstaršie kostoly (všetky 12. storočie): rímskokatolícky Kostol svätého Egídia v Hronskom Beňadiku; rímskokatolícky Kostol svätého Michala Archanjela v Hontianskych Tesároch (prezentovaný pôdorys zaniknutého kostola); Evanjelický kostol v obci Baďan; rímskokatolícka Bazilika minor svätého Benedikta Opáta v Hronskom Beňadiku.
Banskobystrický biskup Rudolf Baláž, zvaný aj bigbítový kňaz, výrazne podporoval výstavbu nových kostolov vo svojej diecéze.
Rímskokatolícky Kostol svätého Jána Pavla II. v obci Horná Ves (okres Žiar nad Hronom).
