História a pamiatky obce Kostolné Kračany

Obec Kostolné Kračany sa nachádza v srdci Žitného ostrova a pozostáva zo šiestich častí: Kostolné, Pinkové, Šipošovské, Amadeho Kračany, Kyncelové a Moravské Kračany. Obce s názvom Kračany neďaleko od okresného mesta Dunajská Streda sa vyznačujú vzácnou zvláštnosťou, ktorej korene siahajú hlboko do minulosti.

I keď hranice medzi jednotlivými Kračanmi už dávno zanikli a mnohé sa postupom času spojili, Kračančania medzi sebou dodnes rozlišujú jednotlivé pôvodné usadlosti. Obec Kostolné Kračany má bohatú históriu, ktorá siaha do stredoveku. Prvé písomné zmienky o obci sa datujú do 13. storočia, kedy bola súčasťou uhorského kráľovstva. V priebehu histórie prešla niekoľkými zmenami vlastníctva a rozvojom poľnohospodárstva.

Samotné slovo "karcsa" má podľa jazykovedcov pôvod v starej turečtine a znamená menší opevnený dvor. Iní poukazujú na možnú súvislosť s pojmom "karchas", treťou najvyššou sudcovskou hodnosťou pohanských Maďarov.

Ako názov lokality na Žitnom ostrove sa prvýkrát vyskytuje v latinsky písanej podobe "Corcha" v dokumente uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1215. Kráľ na žiadosť ostrihomského arcibiskupa Jána uvoľnil niekoľko poddaných Bratislavského hradného panstva z hradných služieb a spolu s ich usadlosťou s názvom Corcha preradil medzi poddaných arcibiskupstva.

Názov Kračian sa v neskorších dobách objavuje v rozličných listinách, hlavne o darovaní majetkov. Listina z 13. storočia spomína obec pod názvom Caracha. V dokumente z roku 1240 potvrdzuje kráľ Béla IV. rozhodnutie župana Bratislavskej župy Endreho vo veci rozsudku vyneseného v spore obyvateľov hradného panstva z troch obcí s názvom Oboni a dvoch obcí Caracha a viacerých hradných jobagiónov proti Remigovi z Caracha.

Do roku 1289 sa v listinách striedavo spomínajú dnešné Kračany pod názvami Caracha, Karacha (1248) Karcha, Carchan, Korchan, ale od roku 1299 sa už spomínajú stále pod názvom Karcha (v latinskom texte ch=č).

Na území obce Kračany, doloženej z roku 1215, vzniklo niekoľko obcí zemanského charakteru. Prvý doklad o jestvovaní Kráľovičovich Kračian je z roku 1349. Obec mala poľnohospodársky ráz. V rokoch 1938-45 bola pripojená k Maďarsku.

Medzi vzácne pamiatky Kračančanov patrí listina ostrihomského arcibiskupa Tomáša z roku 1308, ktorou vyhovuje prosbe zemanov z Kračian o založenie kaplnky na bližšie neurčenom mieste. Svoju žiadosť odôvodňovali tým, že kostol Svätého Jakuba vo Vrakúni je od nich veľmi ďaleko, a že v dobe povodní sa k nemu kvôli kalužiam ťažko dá priblížiť.

Cenným prameňom skúmania miestnych pomerov z konca 18. storočia je podrobná zápisnica o výsledkoch kontrolnej prehliadky farnosti Kostolných Kračanoch. Začiatkom 18. storočia už bola budova kostola vo veľmi zlom stave. V roku 1738 ju dávajú Somogyiovci opraviť a rozšíriť. Svoju dnešnú podobu dostal kostol v roku 1820, keď namiesto už skoro úplne zrúteného bývalého kostola dáva György Bartal postaviť v klasicistickom štýle úplne nový kostol, s barokovými prvkami.

Kostolné Kračany, ako sídlo kostola nesúceho meno svojho patróna, sv. Bartolomeja, boli po dlhé stáročia náboženským centrom Kračanska, a sú aj dnes miestom náboženského života obyvateľov všetkých dvanástich Kračian.

Na mieste dnešných Kostolných Kračian sa spomína v dobových dokumentoch viac usadlostí. Názvy týchto lokalít v najstarších listinách: Egyházaskarcha (1351), Remegkarcha (1355), Diákkarcha (1357), Barthalkarcha (1377), Lászlókarcha (1377), Lucakarcha (1467).

Obec Kostolné Kračany leží v srdci Žitného ostrova. Pozostáva zo šiestich obecných častí: Kostolné, Pinkové, Šipošovské, Amadeho Kračany, Kyncelové a Moravské Kračany.

V roku 1828 mala obec 9 domov a 65 obyvateľov.

Časti obce Kračany

Pozrime sa bližšie na jednotlivé časti obce Kračany:

• Amadeho Kračany (Amadékarcsa): Dnešné Amadeho Kračany sú najjužnejšou časťou kraja Kračian, spomínané z roku 1396. Svoj názov dostali podľa mena majiteľov, rodu Amade (Omode) koncom 14. storočia. Predchádzajúci názov tejto usadlosti bol Nepekarcha (Népe-Karcsa). S týmto názvom sa prvýkrát stretávame v listine z roku 1326. Starý názov Nepekarcha na konci 14. storočia prestal používať a novým názvom usadlosti je odvtedy Omodekarcha, resp. Amadekarcha (Omodeho Kračany, neskôr Amadeho Kračany)
• Šipošovské Kračany (Siposkarcsa): Názov dnešných Šipošovských Kračian sa prvýkrát spomína v listine o darovaní majetku regentom Jánosom Hunyadim, datovanej v roku 1447. Podľa listín na mieste majetku Síposkarcsa v predchádzajúcich storočiach figurovala usadlosť s názvom Igrickarcsa. Názov dostala podľa povolania svojich obyvateľov, lebo v stredoveku bývali tam igrici (pesničkári) Bratislavského hradu. György Somogyi z Derghu a Kračian, ktorý sa priženil do rodiny Amade, dal postaviť koncom 16. storočia v Šipošovských Kračanoch zámocký kaštieľ. Usadlosť sa menovala istú dobu po zakladateľovi Somogyháza, neskôr sa v dokumentoch spomína ako Kastélkarcsa (Kaštieľové Kračany). Obec sa v roku 1882 pod názvom Sipos-amadékarcsa spojila s Amadeho Kračanmi.
• Pinkové Kračany (Pinkekarcsa): Dokumenty z roku 1355 spomínajú Moravské Kračany a Pinkové Kračany pod spoločným názvom ,,Karcha Archiepiscopatus“, čiže ,,Kračany arcibiskupstva’’. V listinách, súvisiacich s arcibiskupskými Kračanmi sa prvýkrat objavuje - aspoň podľa našich doterajších znalostí- zemepisný názov Corcha. Vyplýva z nich, že usadlosť Corcha, spomínaná v roku 1215, boli Pinkové Kračany. Svoj názov dostala podľa Pynka vnuka Alusa a jeho potomkov. V roku 1828 obec mala 21 domov a 172 obyvateľov.
• Moravské Kračany (Móroczkarcsa): Názov obce poukazuje na tam žijúcu osobu Jánosa Morocha (Morocza) a nevypovedá o národnosti jej obyvateľov. S prívlastkom Mórocz sa prvýkrát stretávame v listine z roku 1394. V tejto podobe : ,,filius Ladislai de Moroz Janos Karcha...“ V roku 1828 obec mala 21 domov a 172 obyvateľov.
• Kynceľové Kračany (Göncölkarcsa): Táto usadlosť behom storočí nemenila svoje zemepisné miesto: i v súčasnosti leží práve tam, kde sa nachádzala v 13. storočí. Usadlosť dostala názov po hradnom jobagiónovi Kenczovi. Názov usadlosti sa v druhej polovici 14. storočia spomína ako Cunchul-, Kunchul-, Kunczel-, a Kentelkarcha, v 15. a 16. storočí ho písali v tvare Kunczen-, Kunczel-, Könczöl- a Kenczelkarcsa. Ľudová etymológia a povery k miestnym názvom Karcsa poukazujú na tátoša Göncöla. V roku 1828 obec mala 10 domov a 76 obyvateľov.

Historický schematizmus slov.: Kostolné Kračany : okres Dunajská Streda/Trnavský kraj (Bratislavská stolica) 1940 zlúč. o. Amadeho Korčany (po 1882 pričl. o. Šipošovské Korčany), Kostolné Korčany, Kynceľove Korčany, Moravské Korčany, Pinkove Korčany do o. 1.Ama-de-Šipoš. Kračany (340), 2. Kync.-Mor. Kračany (270), 3. Pinkove Kračany (215), 4. 1327 sp. 30. 4. február 1733 30. 7. 27. august 1741 5. 23. júl 1742 3. 12. 8. október 1758 + 28. 1790 + 3. 6. 2. 1. október 1842 + 18. 1995 1. 1990 + 31.

Ďalšie Kračany:

• Etreove Kračany: Obec sa spomína z roku 1256. V roku 1828 mala 47 domov a 341 obyvateľov.
• Jastrabie Kračany: Doklad o obci je z roku 1326. V roku 1828 mala 15 domov a 109 obyvateľov.
• Kľučiarove Kračany: Obec sa spomína z roku 1277. V roku 1828 mala 18 domov a 132 obyvateľov.
• Lesné Kračany: Prvý doklad o obci je z roku 1306. V roku 1828 mala 18 domov a 125 obyvateľov.

Nadmorská výška: 150 m n.

Kostolné Kračany sa nachádzajú v malebnej oblasti Trnavského kraja, obklopené prírodným prostredím. V blízkosti sa nachádza rieka Váh, ktorá ponúka možnosti na rybolov a vodné športy. Okolie obce je charakteristické mierne kopcovitým terénom, ktorý je ideálny na turistiku a cykloturistiku.

Obec Kostolné Kračany disponuje základnou občianskou vybavenosťou. Nájdete tu miestnu školu, obchody s potravinami a rôzne služby. V obci sa pravidelne konajú kultúrne a spoločenské podujatia, ako sú jarmoky a folklórne festivaly, ktoré sú príležitosťou na spoznávanie miestnych tradícií a zvyklostí.

Poloha Trnavského kraja na mape Slovenska

V Kostolných Kračanoch sa tradujú rôzne legendy a povesti, ktoré sú spojené s históriou obce. Medzi zaujímavé osobnosti patrí niekoľko miestnych rodákov, ktorí sa preslávili v oblasti kultúry a umenia.

Kostolné Kračany sú zaujímavou destináciou, ktorá ponúka návštevníkom spojenie histórie, kultúry a prírodných krás.

Kaštieľ Lesné Kračany

Kaštieľ a park je z hľadiska historického, architektonického aj umelecko-historického cenným dokladom vývoja klasicistickej architektúry šľachtických stavieb na Slovensku z prvej polovice 19. storočia. Zároveň dokladá aj vývoj parkovej architektúry.

Kaštieľ v klasicistickom slohu dal pravdepodobne okolo roku 1841-43 postaviť Juraj Bartal údajne podľa projektu viedenského staviteľa Antona Trumana. Bartal bol podžupanom Bratislavskej župy, dvorným radcom panovníka, členom Maďarskej akadémie vied a rytierom Rádu zlatej ostrohy. Zaslúžil sa o výstavbu nemocnice v Trnave a kostola v Kostolných Kračanoch. Jeho syn Juraj ml. bol politikom a ministrom hospodárstva, poľnohospodárstva a obchodu.

Bartalovci vlastnili kaštieľ až do konca druhej svetovej vojny, kedy ich majetok skonfiškovali. V roku 1956 v kaštieli sídlilo učilište pre plemennú stanicu, od roku 1975 sa do kaštieľa presunula časť lôžok interného oddelenia Okresného ústavu národného zdravia v Dunajskej Strede. Naposledy v kaštieli sídlil Domov sociálnych služieb pre ženy.

Stavebné úpravy realizované v druhej polovici 20. storočia mali na kaštieľ negatívny vplyv najmä na interiér.

Súčasťou areálu kaštieľa je anglický park s viacerými novodobými objektmi obytnej a hospodárskej funkcie vybudovanými v druhej polovici 20. storočia. Murované tehlové oplotenie a kovová hlavná brána boli vybudované začiatkom 21. storočia. Dnes patrí areál kaštieľa a parku súkromnému majiteľovi.

Kaštieľ Lesné Kračany

Kaštieľ je tehlová bloková dvojpodlažná stavba, postavená na pôdoryse obdĺžnika, vonkajším riešením je prísne symetrická. Z hmoty stavby vystupuje pred čelnú fasádu na os situovaný vstupný arkádový portikus s loggiou a pred zadnú fasádu bočné krajné jednoosové plytké rizality a na os situovaná prízemná zimná záhrada prekrytá plochou plechovou strechou. Čiastočne podpivničená budova má valbovú strechu, pokrytú pálenou krytinou - bobrovkou. Zo strechy trčia omietané hranolové komíny s tvarovanými hlavami a strešné okná. Portikus má plechovú sedlovú strechu.

Kaštieľ s viacpriestorovým suterénom má zložitú dispozíciu. Suterén pozostávajúci z dvoch častí sa nachádza pod SV a JZ časťou objektu. Obe časti nie sú navzájom prepojené. Dispozíciu na prízemí tvorí pozdĺžny 2-trakt a sčasti 3-trakt v kombinácii po bokoch s priečnym 3-traktom. Na poschodí tvorí dispozíciu pozdĺžny priečny 2-trakt v kombinácii na bokoch s priečnym 3-traktom.

Kostol sv. Petra a Pavla v Holiciach

Patrocínium: sv. Petra a Pavla, pôvodne sv. Vznik: 12. - 13. Románsky tehlový kostol postavili v Holiciach už v poslednej štvrtine 12. storočia. O jeho podobe zatiaľ veľa nevieme, keďže bol takmer úplne nahradený súčasnou reprezentatívnou dvojvežovou stavbou, ktorú postavili niekedy pred polovicou 13. storočia. Stavitelia využili prvky románskeho i nastupujúceho gotického slohu. Veľkosť chrámu svedčí o bohatstve dediny, ktorá bola v tej dobe sídlom správy bratislavského hradného panstva, zahŕňajúceho 18 obcí. Prvá písomná zmienka o kostole, vtedy ešte s patrocíniom len sv.

Okolo roku 1320 bol kostol novo zaklenutý gotickou klenbou a v interiéri získal bohatú freskovú výzdobu. V priebehu 17. storočia bola loď zaklenutá, pričom klenbu podopierajú polpiliere pri stenách. V tomto období boli k dolnej časti veží doplnené aj charakteristické ihlanovité prístavby. Súčasne bola tiež odstránená severná sakristia a vstup do nej zamurovaný. V druhej štvrtine 18. Súčasnú podobu dostal kostol po rozsiahlej prestavbe v roku 1899 realizovanej v neogotickom slohu. výraznými úpravami prešlo dvojvežové priečelie, ktoré bolo v spodnej časti domurované, doplnené opornými piliermi a vytvorené boli aj nový západný portál spolu s rozetou a združeným oknom nad ňou. Oporné piliere boli doplnené aj na južnej a severnej strane lode. Úpravou prešli všetky okná na lodi i presbytériu. V prvej štvrtine 20. storočia bol nadmurovaný pôvodne trojuholníkový štít medzi vežami do súčasne rovnej podoby.

Nástenné maľby z čias gotiky objavili až v roku 1990, odkryté a reštaurované boli v rokoch 1991 - 92. V druhej polovici roku 2017 sa uskutočnil rozsiahly umelecko-historický a architektonicko-historický výskum, ktorý priniesol viaceré významné objavy a identifikoval staršiu stavebnú etapu z 12. storočia.

- Prvý chrám postavili na tomto mieste už už v poslednej štvrtine 12. storočia. Išlo o románsku stavbu neznámej podoby, z ktorej sa v hmote dnešnej stavby zachoval len západný múr lode. Posun v datovaní potvrdila aj analýza dreveného trámu z južnej veže. Viac informácií by mohol priniesť až archeologický výskum v lodi.

- Polygonálne presbytérium, tvarovo odkazujúce už na gotický sloh, je pôvodné, podobne ako v prípade stavby v Šamoríne. Staršia literatúra ho považovala za neskoršiu dostavbu zo 14. alebo 15. storočia.

- Vstup do kostola bol na aj južnej strane, kde sa z neho zachovala časť oblúku archivolty románskeho portálu.

- Do 17. - V interiéri lode boli odkryté zvyšky freskovej výzdoby z obdobia okolo roku 1320 už len v podobe červenej podmaľby, podobne ako v neďalekom Hamuliakove.

- Vo svätyni sa nachádza unikátne, bohato zdobené vežové pastofórium z obdobia okolo roku 1400. Vežovitý útvar podopiera busta kráľa, asi sv. Ladislava, ktorej pôvod by mohol siahať až ku parléřovskej dielni (chrám sv.

- Pri výskume kostola v roku 2006 sa našiel viedenský fenig Leopolda VI. Kostol patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský chrám miestnej farnosti. Je v pomerne dobrom stave. V roku 2006 sa tu uskutočnil archeologický výskum v interiéri i exteriéri kostola v rámci obnovy presbytéria. Následne bolo upravené okolie (odstránenie plota a vyrezanie niekoľkých stromov). V roku 2018 sa začalo s rozsiahlou obnovou interiéru kostola.

Bohoslužby: v maďarskom jazyku každý deň okrem pondelka, v nedeľu o 11.00 h.

Obec Holice (maď. Egyházgelle - Kostolná Gala) sa nachádza cca 15 km východne od Šamorína pri ceste do Dunajskej Stredy. Kostol je neprehliadnuteľný, stojí v strede obce.

Kostol sv. Petra a Pavla v Holiciach

Zoznam použitej literatúry:

• Sabadošová, E. - Havlík, M. a kol.: R.K. Kostol sv. Petra a sv. Pavla v Holiciach. Umelecko-historický a architektonicko-historický výskum fasád, júl - december 2017.
• Hanuš, M. - Grznár, P. - Hladíková, K. - Budaj, M. - Čurný, M.: Výsledky archeologického výskumu Kostola sv. Petra a Pavla v Holiciach, okr. Dunajská Streda. In: Archealogia historica, roč. 2008, č. 33, str.
• Smoláková, M.: Kostol v Holiciach - neznáme ranogotické nástenné maľby. In: Archealogia historica, roč. 2008, č. 33, str.
• Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
• Lorad, E.: Umelecko-historické pamätné kostoly na Slovensku. Spolok sv.
• Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Za podklady ďakujeme pánovi J. Kováčovi z Partizánskeho a pánovi farárovi G.

tags: #kralovicove #kracany #kostol