Rímska mytológia je oveľa viac ako len latinská verzia tej gréckej. Rím nebol len armádou a cisármi, bol aj chrámami, obradmi a božstvami, ktoré viedli Rimanov k poriadku, disciplíne a lojalite k štátu. V tomto článku preskúmame význam rímskeho boha Janusa, jeho symboliku a zobrazenie v dejinách, najmä na minciach.
Kto bol Janus?
Janus bol bohom začiatkov a koncov, zobrazoval sa ako dvojhlavý, pričom jedna tvár symbolizovala pohľad do minulosti, kým druhá sa pozerala do budúcnosti. Je jedným z najstarších rímskych bohov. S Janusom bol spájaný počiatok dňa, prvý deň v mesiaci a prvý mesiac v roku.
Meno Ianus v latinčine znamená dvere. Jeho vyobrazenie s dvomi tvárami nadobudlo v 20. storočí negatívnu konotáciu (význam). Pre mnohých z nás je 1. január symbolom nového začiatku. Spájame si ho s predsavzatiami, bilancovaním a pocitom, že môžeme začať „odznova“. Málokto sa však zamyslí nad tým, prečo sa nový rok začína práve v tento deň. Kľúčovú úlohu v tom zohral rímsky boh Janus. Bol bohom dverí, brán a prechodov a zobrazoval sa s dvoma tvárami: jednou pozeral do minulosti, druhou do budúcnosti. Práve po ňom dostal január svoje meno. Julius Caesar považoval tento mesiac za ideálny symbol pre nový začiatok.
Keďže sa boh Ianus spája s novým začiatkom, niet divu, že je aj prvý mesiac v roku - január, pomenovaný na jeho počesť. „Nech máme šťastný začiatok celého roka,“ povedali si asi antickí (starovekí) Rimania, keď v roku 153 pred našim letopočtom určili, že prvý mesiac po slnovrate pomenujú podľa boha Ianusa, ochrancu počiatkov.
Chrám boha Iana
Boh Ianus mal zasvätený aj chrám, ktorý sa nachádzal na rímskom fóre. Chrám mal otvorený vrch s kamennými bočnými stenami, na každom konci sa nachádzali bronzové oblúkovité dvere. Vo vnútri sa nachádzala socha, po ktorej nezostali žiadne stopy, avšak existujú starorímske mince, ktoré svedčia o existencii chrámu.
Raziť ich dal Nero v rokoch 64 a 65 n. l. Na sesterciu je zobrazený chrám a v nápise zdôraznil, že zavrel dvere chrámu boha Iana v čase, keď obnovil mier pre rímsky ľud.
Janus na rímskych minciach
Minca aes grave s vyobrazením boha Iana predstavuje významný artefakt, cez ktorý môžeme sledovať aj rímsku kultúru a náboženstvo. Meno boha Iana (IANVS alebo IANO (dat. venované Ianovi) sa objavuje len na niektorých rímskych minciach.
Aes grave predstavuje najstaršie rímske mince z medi. Vzhľadom k tomu, že aes v latinčine znamená meď, na začiatku sa kúsky medi vážili, aby sa určila ich výmenná hodnota (jeden kus vážil 1 libru). Neskôr mala assy, základná rímska peňažná jednotka, vyobrazeného dvojhlavého boha Iana. Až aes rude (lat.
V Ponitrianskom múzeu sa môžeme pýšiť najstaršou rímskou republikánskou mincou aes grave (lat. ťažká meď) typu Ianus (235 - 220 pred. n. l.), ktorá bola nájdená v Nitre, v rámci keltského sídliskového objektu. Na averzi sa nachádza dvojhlavý boh Ianus, kým na reverzi je vyobrazená prova, t. j. predná časť lode. Váži 239,41 g a má 6,2 cm.
Keďže je na minci zobrazený boh Ianus, svedčí to o tom, že takáto minca bola vydávaná pri významnej udalosti - ako znamenie skončenia vojnového stavu. Vyobrazenie lode na minci aes grave potvrdzuje úspechy Rímskej ríše na mori. Rimania tak poukázali na víťazstvo nad Kartágom počas prvej púnskej vojny v roku 241 pred n. l.
Ako sa rímska minca dostala na územie Slovenska?
V roku 1961 počas archeologického výskumu v Nitre bola v rámci keltského obydlia okrem keltských mincí nájdená aj vzácna rímska republikánska minca aes grave. V strednej Európe to bol unikátny nález. Prvé mince z medi takéhoto typu začali Rimania vydávať v 3. storočí pred n. Z uvedeného vyvstáva otázka ako sa takáto minca dostala ku Keltom práve na území Nitry.
Kelti mali sídlo v údolí rieky Pád v 4. storočí pred n. l., avšak často sa dostávali do sporov s Rimanmi. Bitkou pri Telamone v roku 225 pred n. l. ich Rimania donútili opustiť osídlenia v severnej časti Itálii. Grécky historik a geograf Strabón uvádza, že si Kelti našli nový domov smerom na severovýchod. Je možné, že sa vtedy dostali na územie dnešného Slovenska a Nitry.
Pre Keltov mohla predstavovať pamiatku na ich heroické činy z minulosti alebo ochranu na ceste za novým domovom. Práve táto jedinečná minca potvrdzuje to, že územie dnešného Slovenska malo prvé kontakty s Rímskou ríšou už pred polovicou 2. storočia pred n.
Chronologická tabuľka vývoja mince Aes Grave
| Obdobie | Udalosť | Význam |
|---|---|---|
| 3. storočie pred n. l. | Začiatok vydávania mincí aes grave Rimanmi | Prvé rímske medené mince |
| 235 - 220 pred n. l. | Razba mince aes grave typu Ianus | Zobrazenie boha Iana, symbol ukončenia vojnového stavu |
| 241 pred n. l. | Víťazstvo Rimanov nad Kartágom v prvej púnskej vojne | Vyobrazenie lode na minci aes grave |
Ako Rím formoval moderný svet
Ďalší rímski bohovia
Áno, mnohí rímski bohovia majú svojich „gréckych dvojníkov“. Zeus sa stal Jupiterom, Afrodita Venušou a Ares Marsom. Gréci vnímali bohov ako bytosti plné emócií, krásy a dramatických príbehov. Ich bohovia boli jedineční, ľudskí a často aj rozporuplní. Rímania však pristupovali k božstvám inak. Dôraz kládli na poriadok, autoritu a zodpovednosť. Rímski bohovia mali veľmi konkrétne úlohy - často zamerané na ochranu štátu, rodiny a spoločenského poriadku.
Okrem Marsa, Rím mal aj ďalších významných bohov a bohýň, ktorí zohrávali kľúčové úlohy v živote Rimanov:
- Jupiter - najvyšší boh, vládca nebies.
- Juno - bohyňa manželstva, pôrodu a štátu.
- Minerva - bohyňa múdrosti, remesiel a vojenskej stratégie.
- Venuša - bohyňa lásky, krásy a plodnosti.
- Mercurius - boh obchodu, reči, cestovania a zisku.
- Neptunus - boh morí a vôd.
- Vulcanus - boh ohňa, kováčstva a techniky.
- Diana - bohyňa lovu, mesiaca a prírody.
- Ceres - bohyňa úrody a poľnohospodárstva.
- Vesta - bohyňa domácnosti a večného ohňa.
Toto je len základný panteón, pretože rímsky svet zahŕňal desiatky ďalších božstiev. Okrem veľkých bohov existovali aj menší, domáci a lokálni duchovia, ktorí sprevádzali ľudí v každodennom živote.
Ako sa volajú naše mesiace?
Meno mesiaca je často odvodené od rímskych bohov alebo sviatkov. Tu je prehľad pôvodu názvov mesiacov:
- Január - Odvodený od rímskeho boha Janusa, boha začiatkov.
- Február - Nesie názov podľa boha očisty Februa.
- Marec - Svoje meno niesol podľa boha vojny Marsa.
- Apríl - Zrejme pochádza z latinského aperire, čo znamená otvárať sa.
- Máj - Dostal meno po bohyni rastu a veľkosti, ochrankyni matiek - Maii.
- Jún - Bol štvrtým mesiacom v roku a dostal meno podľa Jupiterovej sestry Juno.
- Júl - Až neskôr dostal meno podľa mocného Júlia Cézara.
- August - Až za čias cisára Augusta dostal svoj nový názov.
- September - Názov si ponechal. Tento mesiac niesol aj názov září.
- Október - Názov je odvodený od číslovky osem - octo.
- November - Nesie číselný názov z rímskeho deväť - novem.
- December - Bol desiatym a posledným mesiacom rímskeho kalendára z latinského desať - decem.