Ježiš Premenil Vodu na Víno v Káne Galilejskej: Príbeh Zázraku a Viery

Vďaka evanjelistovi Jánovi poznáme aj príbeh o Ježišovom prvom zázraku, o premenení vody na víno na svadbe v Káne Galilejskej. Viem si predstaviť, že ak by iní ľudia zostavovali evanjelium, tento príbeh by vynechali; možno preto, lebo v hlavách máme zafixované, že konzumácia alkoholu spojená so zábavou a kresťanský život nejde dokopy. Skôr si predstavíme abstinentské spolky a zbožnú (rozumej “nudnú) zábavu. Ale rozprávať takto priamo, bezprostredne o alkohole? Stále mi to príde kúsok divné… Ak sa to týka aj vás, asi si treba povedať, že to nie je prvý ani posledný raz, čo sme niečo nepochopili.

My kresťania sa tu zaoberáme serióznymi vecami, otázkou Mesiáša, odpustenia hriechov, večného života…. A tu nejaká svadba, kde treba riešiť víno? Vážne? Toto - v porovnaní s hladomorom, vojnami a všetkou nespravodlivosťou - nie je kríza! A predsa…. A tiež to načasovanie príbehu je, hm, trocha nevhodné. (môžem o Biblii povedať, že niečo v nej sa zdá nevhodné?) Ježiš s učeníkmi práve prišli od Jána Krstiteľa. Ten sa dobrovoľne rozhodol pre život na púšti, pre odriekanie. Jedol len kobylky a poľný med a aj jeho oblečenie bolo rovnako asketické. A je takmer nemožné, žeby pil alkohol. Lebo Ján Krstiteľ sa jednoducho chcel sústrediť na iné; na dôležitejšie, duchovné veci. A Ježiš s Jeho učeníkmi po odchode od Jána si to rovno zamieria na svadbu? Idú sa zabávať a meniť vodu na víno? Vážne?

Asi sú už jasné dve veci. Po prvé, že tento príbeh, napriek tomu, že sa proti nemu dá všemožne namietať, v Biblii aj tak je. A po druhé, práve preto, že je tak neobvyklý, páči sa mi tento príbeh ešte viac. Ježiš v tejto chvíli ešte len začína verejne pôsobiť, čo v praxi znamená, že nechal stálu prácu, a už sa nezdržiava na jednom mieste, ale pohybuje sa po celej krajine. Ján vo svojom evanjeliu to má pekne odstupňované. Prvý deň Ján Krstiteľ tvrdí, že Ježiš je ten očakávaný Mesiáš, Vykupiteľ. Druhý deň Ježiš postupne povoláva svojich učeníkov. A tretí deň? Tretí deň všetci idú na svadbu.

Evanjelista Ján, keď príbeh rozpráva, neoslovuje Ježišovu mamu menom. Predpokladám, že to bolo kvôli tomu, že ju všetci poznali. Nakoniec, máme dosť dôvodov si myslieť, že to nebola len tak hociaká náhodná svadba! Nakoniec, Ježiš na ňu dostal pozvanie aj so svojimi učeníkmi, a to sa to všetko okolo nich ešte len rozbieha. Je preto celkom možné, že pre Ježiša tá svadba, to bolo niečo trocha osobnejšie. Kána Galilejská bolo miesto prepojené s Ním a Jeho rodinou. (ja viem, všetci vedia o Betleheme a možno ešte o Nazarete, no to nie je všetko. Takže Kána. Ján sa v ďalších kapitolách sa zmieňuje, že Ježiš s učeníkmi tam šli späť. A je celkom možné, že táto svadba bola svadbou niektorého z Jeho súrodencov. Prečo? Jeden z dôvodov je ten, že na svadbe boli prítomní aj Ježišovi bratia. A ďalší dôvod - späť k Márii, Ježišovej mame.

Svadby zvyčajne začínali na súmraku, trvali sedem dní, no zdá sa, že v tomto prípade to bolo kvôli chudobe rodiny obmedzené na jeden deň. Ježiš tam je so svojimi učeníkmi, so svojou rodinou a zvlášť so svojou mamou. Keď sa v istej chvíli minie víno, Mária príde za svojim synom a vraví, nemajú víno. Ak by niekto so mnou takto hovoril, hmm, radšej nie. Samozrejme, zvážila som, že Ježiš by možno mal pravdu. Nikto nemôže niesť na pleciach starosti všetkých ostatných. Možno sa mala Mária odosobniť, lebo viete, aké ženy sú, všetko príliš prežívajú a dramatizujú, tak nečudo, že jej syn takto zareagoval… možno už mal toho jej správania až po krk a viacerí to úplne chápeme. (ach márnosť, tá všeobecná ľudská schopnosť vnímať veci negatívne je úplne neuveriteľná. práve sa mi podarilo z Ježiša Krista urobiť otráveného syna, ktorý už ale fakt nemá náladu na výlevy svojej matky.

Ako som už spomenula, zvyčajne svadby trvali sedem dní a predpokladáme, že táto, kvôli chudobe rodiny, bola obmedzená na jeden. Neprišla som na to, ako to bolo s financovaním svadobnej hostiny. Niektoré zdroje uvádzajú, že to bola zdieľaná povinnosť nevestinej aj ženíchovej rodiny. Iné zdroje tvrdia, že to bola zodpovednosť len rodiny ženícha, a ak v týchto povinnostiach nejako zlyhali, nevestina rodina ich dokonca mohla žalovať. Ups. Takže je celkom pravdepodobné, že Mária mala dosť dobrý dôvod obrátiť sa na svojho syna. V tom čase už bola pravdepodobne vdova a jej najstarší syn bol hlava rodiny. Jej rodina nemala ďaleko k verejnej hanbe a ona tušila, že jej prvorodený v tom môže niečo urobiť. A tiež, tá Ježišova odpoveď v pôvodine nebola tak strohý odpis, ako znie v preklade. Oslovenie “žena” je oslovenie úctivého rešpektu.

Akokoľvek úctivo tá Ježišova odpoveď znela, jej odkaz je jasný. Ešte neprišla moja hodina, pokračuje Ježiš. Neviem či vám to niekedy tak v úplnosti došlo (ja na tom stále pracujem), ale pre Ježiša ani zázraky, ani uzdravenia, dokonca ani vzkriesenia mŕtvych neboli to najpodstatnejšie. Všetko smerovalo ku krížu, to bola Jeho úloha. Poslanie. Údel. Akokoľvek si to nazvete. Ale viete, kým sa tam dostane, ešte môžeme mať viaceré požehnania z Jeho blízkosti… Mária možno tak uvažuje, keď vraví služobníkom, urobte všetko, čo vám povie!

Na svadbe samozrejme (tvárte sa, že viete, o čom hovorím, a pokyvujte hlavou) stáli nádoby na očisťovanie, podľa židovských zvyklostí. Bolo ich šesť a mali objem medzi 400 a 615 litrami vína. Ježiš ich najprv káže naplniť a potom z nich odniesť starejšiemu. Starejší (musím to slovo vysvetľovať? nechce sa mi, tak dúfam, že tomu všetci rozumiete) pije vodu a chváli víno. Och, prehliadli sme zázrak! Ale vieme, že sa stal. A starejší je tak nadšený vínom, že zavolá ženícha. Hovorí, väčšina ľudí najprv dáva lepšie víno a potom, keď sú všetci, ehm, za hranicou posudzovania kvality, dá im piť čokoľvek. Ale ty ponúkaš dobré víno ešte aj teraz! Teda z toho, čo na začiatku vyzeralo ako potencionálna rodinná katastrofa (áno teraz trocha dramatizujem ja), sa nakoniec vykľula príležitosť na zázrak.

Samozrejme, tento príbeh nie je argumentom na nekontrolovanú konzumáciu alkoholu. Všetci máme svoje hranice a je celkom užitočné ich poznať. A ak chcete vedieť, ako pôsobí na ľudský organizmus nadmerná a častá konzumácia alkoholu, spýtajte sa lekára. Ale na druhej strane - víno je pre nás často spojené s radosťou a oslavou. V židovskom ponímaní symbolizuje radosť. Nakoniec, kedy si zvyčajne dáte pohár vína? Večer, keď odložíte povinnosti a takisto kľúče od auta. Keď sa sústredíte na to, čo je tu a teraz. Alebo keď máte pred sebou výborné jedlo, ku ktorému sa pohár vína až žiada. A takisto na svadbách, samozrejme!

Nikdy som nebola na svadbe, ktorá by bola bez alkoholu - počula som, že také existujú. Osobne nie som veľká fanynka nútenia iných ľudí do toho, o čom oni sami nie sú presvedčení (aj keď desať rokov farárčiny zanechalo stopy, haha). V Ježišovej dobe existovala komunita zbožných v Kumráne, o nich vieme, že nepili, ale takisto sa ani nevydávali a neženili. Z nášho pohľadu aj jedno aj druhé patrí k životu.

Objavila som pár pokusov vyložiť tento text symbolicky, ale znelo mi to, ako keď hladnému poviete, že chlieb spomínaný v Otčenáši je myslený len duchovne. Figu. Lebo existujú proroctvá, v ktorých je víno prepojené s mesiášskou dobou (teda s Ježišom). Jeremiáš píše: Prídu a jasať budú na výšine Siona, pohrnú sa k dobrodeniu Hospodinovmu: k obiliu, muštu i oleju, k mláďatám oviec a dobytka. Ich duša bude ako zavlažená záhrada a nebudú viac chradnúť. A Ámos: Zmením údel môjho ľudu, Izraela: oni vystavajú spustošené mestá a v nich budú bývať, vysadia vinice a z nich budú piť víno, spravia si záhrady a jesť budú ovocie z nich.

A ešte kvalita vína! Ježiš nezmenil vodu na nejaké priemernejšie víno, ale na niečo, čo ohromilo. Tiež dobré pripomenutie toho, ako sa o nás Boh stará. Nielen to, ŽE sa o nás Boh stará, ale aj AKO! Jeho požehnanie je lepšie ako výborné víno. Lebo keď ide o nás, On sa neuspokojí s priemernou kvalitou.

Text z Jánovho evanjelia (Jn 2,1-11):

2 V Káne Galilejskej bola svadba. Bola tam aj Ježišova matka. 2 Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. 3 Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú víno.“ 4 Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“ 5 Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“ 6 Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. 7 Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj. 8 Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli. 9 Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno - on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli -, zavolal si ženícha 10 a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“ 11 Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho. 12 Potom zišiel on i jeho matka a bratia i jeho učeníci do Kafarnauma, kde zostali niekoľko dní.

Na začiatku svojho verejného života ide Ježiš so svojimi učeníkmi na svadobnú hostinu, aby svojou prítomnosťou požehnal a posvätil oslavu ľudskej lásky. Hoci veľkou protagonistkou tejto scény bude Mária, Ježišova matka, lebo rozprávač nemá zábrany spomenúť ju skôr ako jej Syna.

Svadobná hostina na starovekom Východe mohla trvať niekoľko dní. Táto skutočnosť trochu zmierňuje nedbalosť nevesty a ženícha a zodpovedných, ktorí si možno s pribúdajúcimi dňami oslavy nevšimli, že chýba víno. Aká katastrofa! Táto každodenný, ale pre všetkých dôležitý detail nezostáva bez povšimnutia Máriinej ženskej a praktickej intuície, ktorá zvykne svoju pozornosť a záujem sústrediť na iných. Keď objaví problém, okamžite myslí na svojho Syna, aby ho vyriešil. S usilovnosťou a vierou zhromaždí služobníctvo a odváži sa verejne apelovať na Ježišovo Božie postavenie: „Nemajú víno“.

Máriina prosba presahuje aj scénu v Káne Galilejskej a spôsobuje, že prí... Pripomeňme si to, čo už o januári vieme. Dajme si malé opakovanie. Jeho názov je odvodený od rímskeho boha Janusa, ktorého zobrazovali vždy s dvoma tvárami. Tvár dopredu bola zamračená a tá dozadu vysmiata. Rimania vraveli: „Dobre už bolo!“ Do budúcnosti sa dívali vždy iba skepticky. Boh Janus bol bohom začiatku, brán - po ktorom je pomenovaný náš prvý kalendárny mesiac. Bol dvojtvárny - s dvoma tvárami, pre porovnanie ako napr. naša slovenská zahraničná politika.

Česi majú leden, my máme január. Už sme z neho odkrojili tú väčšiu časť, tú väčšiu polovicu. Novoročná realita je tu, v mnohom nie jednoduchá nielen pre našu spoločnosť, ale aj pre celý svet. Ako sa dívame do budúcnosti? Dosť skepticky! Veď aj my vravíme: Dobre už bolo! Ale to je rýdzo pohanské! Možno sme aj my takú vetu už povedali chtiac, či nechtiac. Či? Pokušiteľ si želá a praje, aby sme sa budúcnosti iba báli, mali z nej vždy a nanovo strach a obavy. Aj preto čítame v Biblii výzvu v rôznych obmenách: „Neboj sa!“ až 365, teda na každý deň v roku. Aj ten dnešný. No cieľ, ktorý je pred nami všetkými, ten nie je v minulosti, ale práve v budúcnosti. A na túto cestu sme sa vydali aj týmto rokom 2025. A ideme spoločne ďalej.

Tak to napísal ap. Pavel: „Cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Ježiši Kristu.“ (F 3,14) Ten cieľ, ktorý chceme dosiahnuť a v ústrety ktorému ideme, nie je vzadu, ale je vpredu, nie za naším chrbtom. Náš pohľad smeruje dopredu - a pripomíname si to aj dnes, že to najkrajšie a najlepšie nás ešte len čaká. To najkrajšie iba príde. To je aj názov básnickej zbierky nášho básnika a brata farára Ladislava Fričovského. Tvrdíme to aj na základe biblického textu, ktorý máme opakovane vždy v druhú nedeľu po Zjavení - svadba v Káne Galilejskej (J 2,1-12). Tam sa to najkvalitnejšie víno podávala až nakoniec (ilustračné foto - maliar Veronesse, Svadba v Káne G. rok 1562-1563) . Na tých klasických svadbách sa ponúka vždy na začiatok, keď chuťové poháriky hostí ešte nie sú otupené. Boh na svojej svadbe ponúka to najkvalitnejšie víno až na záver. My sme sa touto biblickou udalosťou, prvým divom nášho Pána zaoberali aj na Starý rok 2024.

Po troch týždňoch sa radi k nemu opäť vraciame. (Na našom webe je článok: „Rýchlo sa míňa..“ ) Dnes si však chceme všimnúť úplne iné aspekty tohto príbehu. A je stále čo nové objaviť v tomto príbehu. Má mnoho rovín, ktoré môžu byť pre nás veľmi zaujímavé a inšpirujúce. Tak napr. napadlo vás, prečo sa neminulo jedlo, iba víno? Ak by to bolo aj jedlo, bola by to hotová katastrofa. Ako sa tomu hovorí u nás v našom slovenskom prísloví: „Hanba na tri zimy!“ Prečo ten nedostatok prvá spozorovala Mária a nie sluhovia? Kto sa postaral o zvýšenú spotrebu vína? Nebol to práve aj Ježiš, ktorý na svadbu zobral svojich učeníkov.

No aj tých pozvali,, ako čítame v našom texte. Záver 1. kapitoly hovorí, že predtým boli v Galilei (J 1,43). Prísť do Kány (podľa istého výkladu) znamenalo tri dni cesty - a prejsť asi 150 km. Učeníci boli aj smädní, aj hladní. A pre zaujímavosť: u nás sa čaká na nevestu, ale v biblických časoch sa čakalo na ženícha. To vieme aj podobenstva o 10 pannách (Mt 25,1-13). Orientálna svadba bola vždy časom veľkej radosti. Ženích išiel do domu nevesty. Tá bola celá zahalená - od hlavy, až po päty, čo symbolizovalo jej manželskú podriadenosť. Obaja snúbenci sa pred svadbou postili a vyznávali svoje hriechy v modlitbe, ako na veľký Deň zmierenia. Svadba v Káne - to je ten najznámejší sobáš v biblických dejinách, pretože prezenčne bol tam prítomný náš Pán. A celý príbeh začína tým, že Ho na svadbu pozvali. Ani netušili, čo sa tam všetko bude diať. A keď Pána pozveme, On nám urobí nie jedno prekvapenie v našom živote.

Pozvanie Ježiša - to je ten najlepší začiatok všetkého! Pozvať ho môžeme do toho nášho nového roku, do rodiny, do manželstva, do práce, do oddychu a odpočinku, do každého nového dňa, do ktorého sa prebúdzame. Úplne do všetkého.. A zažijeme toľko zázrakov, nad ktorými budeme žasnúť. My sme totiž prestali žasnúť. H.Ch. Andersen nám tlmočí: „Svet, v ktorom žijeme je plný zázrakov, na ktoré sme si tak zvykli, že ich nazývame všednými vecami.“ Keď Pána pozveme, tak, ako to urobili tí v Káne Galilejskej - tak aj bežné veci budú pre nás zázrakmi. A Max Kašparů nás pozýva: „K radosti ľudskej duše patrí umenie žasnúť. Žasnúť znamená byť vďačný. Znamená radovať sa z tajomstva , znamená vidieť veci neviditeľné.

Je celkom pravdepodobné, že sobáš uzatváral niekto z jej rodiny a je celkom možné, že Mária tam bola už skôr. O nej nečítame, že by ju boli pozvali. Prvý verš konštatuje, že tam už bola - pravdepodobne aj skôr! Tá svadba trvala týždeň, u chudobnejších iba dva dni. A zrazu to prišlo - minulo sa víno. Akútny nedostatok! Nevieme a nepoznáme dôvod. Bol to predsa vinársky kraj, kde sa vinič pestoval na mnohých miestach, preto sa aj tak často spomína v Biblii. A zdroj zábavy a obveselenia sa rýchlo pominul. Obraz premeny vody na víno je veľavravný. S Ježišom do nášho sveta vstúpil niečo, čo sa tej premene priamo aj podobá. Voda symbolizuje starý vek a víno reprezentuje novú dobu, ktorú prináša Pán Ježiš Kristus.

Starý vek, vek zákona bol dobou, v ktorej sa v živote ľudí mala zrkadliť Božia sláva pomocou dodržiavania zákona. Boli to mnohé prikázania, ktoré nariaďovali, alebo zakazovali, ale nedávali silu ku konaniu, lebo ľudské srdce zostalo sebecké. V našom texte počujeme o 6-tich nádobách a to číslo je číslo neúplnosti. A to číslo 6 symbolizuje zákon, ktorý iba nariaďoval, prikazoval a zakazoval, ale nedokázal premeniť srdce človeka. A Ježiš tú nedokonalosť zákona nahradil svojou dokonalou svojou milosťou. Jedna nádoba mohla mať 480 - 720 litrov. To nám chce povedať, že Kristova milosť je nevyčerpateľná, ak sa na ňu obracia naše kajúce a pokorné srdce. Ježišova milosť je tu pre všetkých. Rovnako ako víno obsahuje aj vodu, znamená to, že ani zákon nie je zrušený. Vplyvom pôsobenia Ducha svätého sa však plnenie Božieho zákona stáva nie bičom a či nebodaj bremenom, ale túžbou veriaceho srdca.

Tento príbeh má mnoho rovín, ani dnes sa nám nepodarí všetko napísať! To nakoniec nie je naším cieľom. Nemáme priestor písať o tom, ako Pán svoje matke povedal dosť príkro: „Žena, čo teba a mňa do toho, ešte neprišla moja hodina.“ Slovné spojenie: moja hodina - spomína najmä so svojou smrťou na dreve kríža. V evanjeliách je to pomerne časté. Vo svojej arcipastierskej modlitbe sa modlí hneď v úvode: „Otče, prišla hodina, osláv svojho Syna, aby Syn oslávil Teba..“ (J 17,1) A nájdeme ešte aj iné biblické miesta. V Káne konštatuje, že ešte neprišla hodina na zjavenie Jeho slávy, ktorú určil jeho nebeský Otec! A predsa! Urobil ten krok, premenil vodu na víno tej najvyššej úrovne, že kvalite toho Ježišovho vína je venovaná až jedna tretina celého príbehu v závere!

K tomu novému vínu sa dostávame len a len cez pozvanie! Ak by Ho neboli pozvali, neboli by zažili ten mocný div. Stačí pozvanie - nie je to nič zložité! Niečo také, čo by sme nezvládli. Jednoducho vysloviť, povedať - vo svojej komôrke. A potom to príde! Prísť môže. Pán to sám garantuje tými slovami, ktoré zaznamenal Matúš v jeho kázni na hore: „Ale hľadajte kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.“ (Mt 6,33) A Mária povie sluhom: „Urobte všetko, čo vám povie!“ Odkazuje to aj nám prostestantom - urobme to, čo nám Ježiš odporúča. Tak hľadajme.. To, čo neraz aj zbytočne hľadáme a za čím sa zbytočne namáhame, nám môže byť pridané zhora, keď uprednostníme „veci“ Božieho kráľovstva. Nič nám nebude chýbať. Nič nám nechýba ani teraz.

V Káne sa ponúka nové víno, Jeho zásoby sú priam nevyčerpateľné. Nové víno je obrazom novej kvality života. Staré sa pominulo, prišlo to nové! Letopočet rozdelil narodený Ježiš Kristus, nikto iný. Ani Ty, ani ja. Tú premenu môžeme zažívať v každom novom dni nášho života, aj v tomto roku. Zákon platí, ten nie je zrušený. Ani Ježiš ho neprišiel zrušiť! On to sám potvrdil v Kázni na hore. On ho prišiel naplniť (Mt 5,17). Plnosťou zákona je láska. Príbeh z Kány je príbehom lásky naplnenia zákona Ježišovou láskou venovanou aj všetkých svadobčanom, najmä tým mladomanželom, o ktorých vôbec nič nevieme. . Tak, ak osa do 6-stich nádob naliala voda a bola premenená na víno, tak do našich sŕdc je vliata a rozliata Božia láska, ako to napísal ap. Pavel: „.. lebo láska Božia je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný.“ (R 5,5) A o niekoľko kapitol ďalej ten istý apoštol napísal: „Láska blížnemu zle nerobí. Plnosťou zákona je láska.“ (R 13,10)

Tabuľka: Porovnanie Starého a Nového Zákona v Príbehu z Kány Galilejskej

Tak to zažili svadobčania v Káne! Pohania sa do budúcnosti pozerali veľmi skepticky. Verili v osud (fatum). My, ako kresťania nie sme fatalisti, ale veríme v Pána Ježiša Krista. Neveríme v osud, ale v Ježiša Krista. Namiesto slova „osud“ používame skôr slovo údel. To je biblické slovo, ktoré nájdeme aj v Žalme 126. Ak osud, tak potom len a len nech je to Ježiš. Tak, ako pomenoval W.

tags: #jezis #ktory #premenil #vodu #na #vino