Náboženské udalosti a prejavy v Katolíckej cirkvi

Vatikán je centrom mnohých náboženských udalostí a prejavov v Katolíckej cirkvi. Pápež František a jeho predchodca Benedikt XVI. zohrávajú kľúčovú úlohu v usmerňovaní duchovného života veriacich.

Pápež František a sviatok Panny Márie Guadalupskej

Na sviatok Panny Márie Guadalupskej predsedal pápež František slávnostnej svätej omši o 18. hodine v Bazilike sv. Petra s bohatou účasťou veriacich. Koncelebrovali početní kardináli a biskupi z Južnej i Severnej Ameriky a prítomní boli diplomatickí zástupcovia jednotlivých krajín kontinentu. Svätej omši predchádzala modlitba ruženca a tradičná procesia vlajok krajín, ktoré majú Guadalupskú Madonu v osobitnej úcte. Ide predovšetkým o krajiny Latinskej Ameriky a Filipíny.

Slávenie sprevádzali liturgické spevy v domorodých jazykoch quechua, mapuche a guaranì, ako aj hymnus v jazyku nahuatl, ktorý hovorí o zjavení Panny Márie Guadalupskej domorodcovi sv. Juanovi Diegovi. Latinskoamerický spevácky zbor účinkoval spolu s vatikánskym zborom Cappella Sistina. «Blahoslavená je tá, ktorá uverila» - s týmito slovami, ako olejom pomazania, potvrdila Alžbeta prítomnosť Márie vo svojom dome. Slovami, ktoré sa rodia z jej lona, z jej vnútra; slová, ktoré sú schopné vytvoriť ozvenu všetkého toho, čo zakúsila návštevou svojej sesternice: «Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. Boh nás navštevuje v lone jednej ženy, burcujúc lono druhej ženy s piesňou požehnania a vďakyvzdania, s piesňou radosti. Evanjeliová scéna so sebou prináša celý dynamizmus návštevy Boha: keď nám Boh vychádza v ústrety, mobilizuje naše vnútro, uvádza do pohybu to, čo sme až do premenenia nášho života na chválu a požehnanie. Keď nás Boh navštevuje, necháva nás nepokojných, so zdravým nepokojom tých, ktorí sa cítia pozvaní ohlasovať, že On žije a je uprostred svojho ľudu.

Tak to vidíme v Márii, prvej učeníčke a misionárke, novej arche zmluvy, ktorá nie že by ostala na jednom mieste vyhradenom v našich chrámoch, ale ide, aby navštívila a svojou prítomnosťou sprevádzala Jánovo utváranie v lone. Spolu s Alžbetou aj my dnes v jej deň chceme ju „pomazať“ a pozdraviť ju hovoriac: «Blahoslavená si ty, Mária, ktorá si uverila» a naďalej veríš «že sa splní, čo ti povedal Pán» (Lk 1,45) . Mária je tak ikonou učeníčky, veriacej a modliacej sa ženy, ktorá vie sprevádzať a povzbudzovať našu vieru a našu nádej v rôznych etapách, ktoré musíme prejsť. V Márii máme verný odraz «nie akejsi viery poeticky osladenej, ale silnej viery predovšetkým v dobe, v ktorej sa rúca sladké čaro vecí a z každej strany vstupujú do konfliktu protirečenia» (Romano Guardini: El Señor. Meditaciones sobre la vida de Jesucristo, Madrid 2005, 44).

Oslavovať Máriu znamená, predovšetkým, pripomenúť si matku, pripomenúť si to, čo nie sme ani nikdy nebudeme, teda osirelý národ. Máme Matku! A tam, kde je matka, tam je vždy prítomnosť a príchuť domova. Kde je matka, tam sa môžu bratia biť, ale vždy zvíťazí zmysel pre jednotu. Kde je matka, nechýba boj v prospech bratstva. Taká je Mária s nami, so svojimi deťmi: Matka bojovníčka pred spoločnosťou nedôvery a slepoty, pred spoločnosťou záhaľčivosti a roztrieštenosti; Žena, ktorá bojuje, aby šírila evanjeliovú radosť. Bojuje, aby dala «telo» Evanjeliu. Sláviť spomienku na Máriu znamená uznať napriek všetkým prognózam, že «v srdci a v živote našich národov bije silný zmysel pre nádej, napriek životným podmienkam, ktoré akoby zatieňovali všetku nádej» (Dokument z Aparecidy, 536). Mária preto, že uverila, milovala; lebo je služobnica Pána a slúži svojim bratom. Sláviť spomienku na Máriu znamená sláviť, že sme - rovnako ako ona - pozvaní vyjsť a ísť v ústrety druhým s tým istým pohľadom ako ona, s tými istými [materinským] vnútrom milosrdenstva, s tými istými gestami ako ona. Kontemplovať ju znamená cítiť silné pozvanie napodobňovať jej vieru. Jej prítomnosť nás privádza k zmiereniu, dáva nám silu na vytváranie spojív v našej požehnanej latinskoamerickej zemi, vyslovujúc «áno» životu a «nie» akémukoľvek typu ľahostajnosti, vylúčenia, skartovania národov alebo ľudí.

Nemajme strach vyjsť von hľadiac na druhých s rovnakým pohľadom ako ona. Pohľadom, ktorý z nás robí bratov. Robme tak, lebo rovnako ako sv. Juan Diego vieme, že tam je naša Matka; vieme, že sme pod jej tieňom a jej ochranou, ktorá je zdrojom našej radosti; [lebo vieme] že sme v jej objatí (porov. Daruj nám mier i pšenicu, Pani a Dcéra naša. Vlasť, ktorá spojí domov, chrám i školu. Chlieb, z ktorého vystane pre všetkých. A vieru, ktorá sa rozhorí vďaka tvojim zopätým rukám, tvojim hviezdnym očiam.

Tretia adventná nedeľa a posolstvo pápeža Františka

Tretia adventná nedeľa priviedla na Námestie sv. Petra vo Vatikáne osobitne rodiny s deťmi. Svätý Otec podľa rímskeho zvyku po modlitbe Anjel Pána požehnal figúrky malého Ježiška, ktoré si deti so sebou priniesli. Pápež František pripomenul aj dnešné blahorečenie skupiny mučeníkov zavraždených pred polstoročím v Laose, medzi ktorými sú kňazi, rehoľníci i laickí katechéti.

„Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!“ Radosť, ku ktorej nás apoštol vyzýva, nie je umelá či čisto emotívna radosť. Nie je to ani radosť svetská či veselosť konzumizmu. Ide tu o pravú radosť, ktorej chuť sme pozvaní objavovať. Chuť skutočnej radosti. Je to radosť, ktorá sa dotýka intimity nášho bytia, kým očakávame Ježiša, prisľúbeného Mesiáša narodeného v Betleheme z Márie Panny. On prišiel, aby priniesol svetu spásu.

Znamenia ohlásené Izaiášom, zjavujúce už prítomnú spásu, sa uskutočňujú v Ježišovi. On sám ich potvrdzuje, keď odpovedá na otázku učeníkov, ktorých poslal Ján Krstiteľ. Čo im Ježiš hovorí? „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú“ (Mt 11,5). Nie sú to len slová. Sú to fakty, ktoré demonštrujú ako sa spása, ktorú priniesol Ježiš, dotýka každého ľudského bytia a ho obnovuje. Boh vstúpil do dejín, aby nás oslobodil z otroctva hriechu; postavil si svoj stánok medzi nami, aby s nami zdieľal našu existenciu, aby vyliečil naše choroby, obviazal rany a daroval nám nový život. Sme pozvaní nechať sa zaplaviť pocitom tejto obrovskej radosti, veselosti...

Kresťanovi, ktorý nie je veselý, niečo chýba, alebo nie je vôbec kresťanom! Radosť v srdci, t. j. vnútorná radosť, nás pohýna ďalej a dáva nám odvahu. Pán prichádza; prichádza do nášho života ako osloboditeľ; prichádza, aby nás oslobodil z akéhokoľvek otroctva - toho vnútorného i vonkajšieho. Vianoce sú blízko. Naše ulice a naše príbytky nesú znaky, že sa Vianoce skutočne blížia. Aj tu na námestí boli vedľa vianočného stromu postavené jasličky. Tieto vonkajšie znaky sú pozvaním, aby sme prijali Pána, ktorý vždy prichádza a klope na naše dvere; klope na naše srdce, aby mohol byť blízko nás. Dnes sme pozvaní radovať sa z blížiaceho sa príchodu nášho Spasiteľa; tiež sme povolaní zdieľať túto radosť s ostatnými: potešovať a povzbudzovať k nádeji chudobných, chorých, opustených a nešťastných.

Stretnutie Svätého Otca s komunitou Apúlijského seminára

Svätý Otec sa stretol s komunitou Apúlijského pápežského regionálneho seminára Pia XI. Vyjadril úprimnú radosť zo stretnutia s troma stovkami seminaristov, ktorí prišli z juhu Talianska spolu so svojím biskupom a predstavenými. Talianskym bohoslovcom pripomenul trojitú prináležitosť kňaza: k Pánovi, k Cirkvi a k Božiemu kráľovstvu. Ako zdôraznil, táto prináležitosť resp. príslušnosť neprichádza zo dňa na deň, ale je to proces dozrievania. V tejto súvislosti je veľmi dôležité, aby seminarista dokázal prekonať jedno z najnebezpečnejších pokušení, ktorým je narcizmus. Formácia v seminári tak má byť podľa slov pápeža predovšetkým dozrievaním v medziľudských vzťahoch. „Necíťte sa odlišnými od svojich rovesníkov, nenástojte na tom, že ste lepší od iných mladých, naučte sa byť so všetkými, nemajte strach zašpiniť si ruky. Ak zajtra budete kňazmi, ktorí žijú uprostred svätého Božieho ľudu, dnes začnite byť mladými, ktorí vedia byť s každým a dokážu sa niečo naučiť od každého človeka, ktorého stretnú, s pokorou a inteligenciou. Takto pestovaný postoj prináležitosti kňaza ku Kristovi je pravým opakom k vylúčeniu a skartovaniu.

Kňazi ako mediátori Božej lásky

Kňazi sú prostredníkmi, čiže mediátormi Božej lásky, nie dohadzovačmi alebo platenými sprostredkovateľmi, ktorí myslia len na vlastný záujem. Tak znela hlavná myšlienka homílie pápeža Františka, ktorý ráno slúžil omšu v Dome sv. Marty. Celú kázeň zameral na pokušenia, ktoré môžu ohroziť službu kňazov. Svätý Otec varoval pred „rigidnými ľuďmi“, ktorí nakladajú na plecia veriacich polená, ktoré sami nenesú. Zároveň upozornil na pokušenie svetskosti, ktoré je schopné premeniť kňaza na funkcionára a robí z neho „smiešneho“ človeka.

Ježišova logika, pokračoval ďalej pápež František, by mala kňaza „plne uspokojiť“. „Je to logika mediátora“. „Ježiš je mediátorom medzi Bohom a nami. A my musíme ísť po tejto ceste mediátorov“, „nie inou, ktorá sa veľmi podobá, ale nie je tá istá: [cesta] dohadzovačov“. Dohadzovač „si urobí svoju prácu a zoberie za to plácu“, „on nikdy nestráca“. „Mediátor stráca sám seba, aby zjednotil druhých, dáva život, seba samého, to je tá cena: vlastný život, platí vlastným životom, vlastnou únavou, vlastnou prácou, toľkými vecami, avšak - v tomto prípade farár - preto, aby zjednotil stádo, aby zjednotil ľudí, aby ich priviedol k Ježišovi. Ježišova logika ako mediátora je logikou poníženia seba samého. Sv. Pavol v Liste Filipanom hovorí na túto tému jasne: ,Zriekol sa seba samého, uponížil sa’, aby mohol vytvoriť túto jednotu, až na smrť, smrť na kríži. Pravý kňaz, vysvetlil Svätý Otec, „je mediátorom, ktorý je veľmi blízko svojmu ľudu“; na druhej strane dohadzovač si urobí svoju prácu, ale vždy si z nej „ako funkcionár“ niečo zoberie, „nevie zašpiniť si ruky“ uprostred reality.

A práve preto, keď „kňaz sa mení z mediátora na dohadzovača, nie je šťastný, je smutný“. A hľadá trochu toho šťastia „v snahe zviditeľniť sa, vystupovať ako autorita“. „Kňazi dohadzovači, aby sa stali dôležitými, kráčajú po ceste rigidnosti: toľkokrát, odtrhnutí od ľudí, nevedia ani, čo znamená ľudská bolesť; strácajú to, čo sa naučili doma, pri práci otca, mamy, starého otca, starej mamy, bratov... Strácajú tieto veci. Sú rigidní, tak rigidní, že nakladajú na veriacich toľké veci, ktoré oni sami nenesú, ako hovoril Ježiš dohadzovačom v jeho dobe. Rigidita. Bič v ruke na Boží ľud: ,Toto sa nesmie, toto sa nemôže...’. Podľa slov Svätého Otca Františka sa však táto rigidnosť „nedokáže udržiavať dlhý čas úplne. V podstate je psychopatická: skončíš tak, že budeš vyzerať rigidne, ale vo vnútri budeš pohroma“. A s rigidnosťou ide ruka v ruke svetskosť.

Pápež si tiež zaspomínal, ako mu raz jeden človek povedal: „Hovorieval, že vedel poznať kňazov podľa [ich] postoja k deťom: podľa toho, či vedia pohladiť dieťa, usmiať sa naň, hrať sa s ním... Je to zaujímavé,“ dodal Svätý Otec, „lebo to znamená, že sa vedia znížiť, priblížiť sa k malým veciam“. Naopak, „dohadzovač je smutný, vždy s tou smutnou tvárou alebo príliš vážnou, temnou. Dohadzovač ma temný pohľad, veľmi temný! Mediátor je otvorený: úsmev, prijatie, porozumenie, pohladenia“.

Iné udalosti a prejavy

• Benedikt XVI. sa v nedeľu pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána prihovoril pútnikom zhromaždeným na nádvorí Apoštolského paláca v Castel Gandolfe.
• Generálna audiencia pápeža Benedikta XVI. sa konala v stredu na Námestí sv. Petra vo Vatikáne a zúčastnilo sa na nej asi 20 tisíc pútnikov z celého sveta. Svätý Otec sa vo svojej katechéze vrátil k pôsobeniu sv. Jána Zlatoústeho
• V dňoch od 22. do 27. septembra 2007 sa po druhýkrát v histórii uskutočnila oficiálna púť Ordinariátu OS a OZ SR do Ríma a Vatikánu. Púte sa pod vedením ordinára Mons. Františka Rábeka a vojenských a policajných kaplánov zúčastnilo osemdesiatpäť profesionálnych vojakov a príslušníkov Policajného zboru a Hasičského a záchranného zboru.
• Mesto Pezinok sa rozhodlo pomenovať ulicu po saleziánskom kňazovi, básnikovi, prekladateľovi, redaktorovi a trpiteľovi pre vieru, rodákovi Štefanovi Sandtnerovi. Tejto pocty sa mu dostalo už rok po jeho smrti. Na tejto ulici sa nachádza Kostol Povýšenia sv. Kríža z roku 1740, kde sa v sobotu 29. septembra o 16.00 hod. začne slávnostné odhalenie tabule s názvom ulice dona Sandtnera svätou omšou, obetovanou za zosnulého.
• Nepočujúci a ich priatelia z celého Slovenska sa stretnú 30. septembra 2007 na Starých Horách v rámci Celoslovenskej púti nepočujúcich.

Významné Jubileá a Výročia

• Vo februári budúceho roka sa v Ríme zhromaždia ženy z celého sveta pri príležitosti dvadsiateho výročia vydania apoštolského listu Mulieris Dignitatem pápeža Jána Pavla II. o dôstojnosti žien. Kongres, organizovaný Pápežskou radou pre laikov, bude nazvaný „Ženy a muži - plnosť toho, čo je ľudské“.
• Pri príležitosti 110. výročia narodenia pápeža Pavla VI. sa v stredu o 18.00 hod. v Castel Gandolfo uskutoční koncert, na ktorom sa zúčastní aj pápež Benedikt XVI.
• Zajtra otvoria v talianskom meste Aquila Rok pápeža Celestína V. pri príležitosti 800. výročia jeho narodenia.
• Cirkev si dnes pripomína 10. výročie smrti Héldera Câmaru, teológa a brazílskeho arcibiskupa, ktorý sa narodil 7. februára 1909 v meste Fortaleza v Brazílii.
• Kardinál Ján Chryzostom Korec si 24. augusta 2009 pripomína 58. výročie svojej biskupskej vysviacky.

Tieto udalosti a prejavy ukazujú živú a aktívnu prítomnosť Katolíckej cirkvi v rôznych oblastiach sveta. Pápeži František a Benedikt XVI. svojimi posolstvami a návštevami povzbudzujú veriacich k hlbšiemu duchovnému životu a k aktívnej účasti na živote Cirkvi.

Tabuľka: Významné udalosti a prejavy v Katolíckej cirkvi

Svätý Otec

tags: #rehola #marianov #v #polsku