Stručné dejiny cirkevného života vo Veľkom Krtíši od prvých písomných zmienok po obnovu katolíckej komunity v 20. storočí sú rozsiahle. Najstaršia písomná zmienka o Veľkom Krtíši je datovaná 9. septembra 1245. Je ňou listina kráľa Bela IV. o potvrdení majetkov pre šahanský kláštor.
Z hľadiska cirkevných dejín Veľkého Krtíša je veľmi cenným a významným prameňom listina ostrihomského kanonika Františka zo Zvolena a Juraja, ostrihomského vikára, zo 7. júna 1435, v ktorej sa prvýkrát spomína existencia fary vo Veľkom Krtíši. Jej vznik a jestvovanie možno predpokladať už v polovici 14. storočia.
V 16. storočí snahy o reformovanie katolíckej cirkvi viedli ku vzniku protestantizmu. V súlade s heslom „cuius regio, eius religio“ prechádzali i obyvatelia Veľkého Krtíša na novú vieru a osvojili si nové reformačné myšlienky. Už r. 1561 sa spomína istý evanjelický kazateľ Michal z Krtíša, pôvodom Slovák, ktorý pôsobil v neďalekej Kremnici.
Zdá sa, že v prvom období reformácie ľudia verní protestantizmu vo Veľkom Krtíši navštevovali spočiatku starý stredoveký kostol z čias Žigmunda Luxemburského, prípadne putovali do susedných, či vzdialenejších miest a obcí a až neskôr si postavili vlastný kostol. O jeho počiatkoch nemáme zachované súdobé historické pramene a dnes po tejto stavbe niet ani stopy.
Prvýkrát sa kostol v prameňoch spomína až v rokoch 1688 - 1694, kedy je doložené jeho patrocínium Narodenia Panny Márie. V kanonickej vizitácii okolo r. 1730, ktorú vykonal ostrihomský sufragán a novohradský archidiakon Žigmund Berényi sa uvádza, že vraj krtíšsky kostol postavili z podnetu vtedajších majiteľov Šóšovcov. Nasvedčovali by tomu aj insignie rodiny zachované podľa vizitačného záznamu na vtedajšom oltári.
Rekatolizácia a náboženské pomery v 18. storočí
Koncom 17. a začiatkom 18. storočia sa začalo v Uhorsku so systematickou protireformáciou. Vo Veľkom Krtíši sa rekatolizácia príliš nepresadila. Začiatkom 18. storočia tu podľa náboženského vierovyznania žilo 200 evanjelických a len 8 katolíckych rodín. Aj tu však prebiehali spory o kostol a konali sa rôzne vyšetrovania.
Roku 1721 robil napríklad stoličný sudca Gabriel Maršovský vyšetrovanie na stoličnom úrade, týkajúce sa evanjelickej cirkvi a kostola. V prvom rade zisťoval, či fara a kostol boli vždy majetkom protestantov, ďalej či kostol niekedy násilne obsadili katolíci a či Malý Krtíš bol vždy filiálkou krtíšskej fary.
Na otázky odpovedalo 13 svedkov z okolitých dedín. Tí zhodne tvrdili, že katolíci vo Veľkom Krtíši cirkevný majetok nikdy nemali a že tunajší kostol bol vždy majetkom luteránov a Malý Krtíš filiálkou veľkokrtíšskej fary. Dvaja svedkovia (Štefan Kopčáni a Štefan Jesenský) potvrdili, že kostol dal postaviť Štefan Šóš s manželkou Annou Balogovou, ktorí podľa nich boli vždy evanjelici.
Začiatkom 70. rokov 18. storočia si cirkevníci na mieste starého kostola postavili nový chrám. Katolíci vo Veľkom Krtíši svoj kostol nemali až do roku 1944, len v parku kaštieľa stála kaplnka obnovená za Sebastianovcov, ktorí boli katolíkmi. Už len ťažko čitateľný nápis na kameni ju datuje do 18. storočia. Tunajší katolíci patrili do farnosti Dolné Plachtince.
V roku 1900 mala obec Veľký Krtíš 844 obyvateľov. Podľa vierovyznania prevládali evanjelici augsburského vyznania, ku ktorému sa hlásilo 472 obyvateľov, 362 bolo rímsko-katolíkov a 10 izraelitov. K 1. 1. 1939 poklesol počet obyvateľov Veľkého Krtíša na 752 obyvateľov.
Katolícku komunitu posilnili v r. 1942 presídlenci z Oravy, ktorí sa pre stavbu priehrady museli vysťahovať zo svojich rodných obcí. Väčšina z nich pochádzala z obce Ústie nad Oravou. Pozemky si prišli pozrieť v októbri 1941 a hneď ich aj odkúpili. Bol to veľkostatok na úpadku (majer Gyulaház), ktorý patril vdove Turčániovej.
Prisťahovali sa 19. 3. 1942 rodina Štefana Gašperáka, Štefana Matuľu, Jozefa Colotku, Jána Colotku, Karola Kovalčíka, Jána Vagáneka, Martina Penksu, Martina Ciceka a Jána Kapičáka z Mútneho. Spolu ich bolo 29 dospelých a 48 detí. Majer dostal nové meno „Oravský dvor“.
Boh bol bez zveličovania stredobodom života oravskej dediny. S kostolom bol spojený celoročný občiansky i kultúrny život dediny: advent s rorátmi, obecná spoveď pred Vianocami, Veľkou nocou a sviatkom sv. Alžbety (ktorej bol zasvätený kostol v Ústi), Božie telo, odpust na sviatok Škapuliarskej Panny Márie v Trestenej a odpust na sviatok Nanebovzatia Panny Márie v Bobrove a samozrejme sviatok Všetkých svätých.
V nedeľu a vo sviatok, okrem obriadenia statku, nikto nepracoval ani vo dvore, ani na poli, každý sa ponáhľal do kostola. A práve táto dôležitá sféra života Úsťanom vo Veľkom Krtíši chýbala, pretože v ňom nebol katolícky kostol.
Na bohoslužby dochádzali do farského kostola v Dolných Plachtinciach. Mladší šli pešo, starší na vozoch, v zime na saniach. Pán farár Adolf Kejval (kňaz a cirkevný spisovateľ, v r. 1927 - 49 pôsobil v Dolných Plachtinciach) sa im snažil vychádzať v ústrety a dochádzal do Veľkého Krtíša, kde slúžil bohoslužby v zámockom parku pri kaplnke. V zime vypomohla vdova Turčániová, ktorá na sviatky prepožičiavala najväčšiu miestnosť v kaštieli, kde sa slúžila sv. omša.
O začiatku bohoslužieb vo Veľkom Krtíši píše Adolf Kejval v Ružencovej knihe, kde okrem iného si značí dôležité udalosti v jednotlivých rokoch.„Rok 1942. Toho roku sa počali konať služby Božie vo Veľkom Krtíši. Konajú sa v zámockom parku. Boli vyvolané príchodom nových veriacich z Ústia nad Oravou, odkiaľ títo museli odísť pre stavbu priehrady, aby u nás zaujali pustatinu Gyulaház, na ktorej sa usadili. Prišlo osem rodín.“
Otazka viery, Kresťanský film
Stavba filiálneho kostola vo Veľkom Krtíši
S myšlienkou stavby kostola pre Úsťanov vo Veľkom Krtíši prišiel ich rodák Karol Bulla, vtedajší župan v Banskej Bystrici. Navrhol im, aby zakúpili vhodný pozemok a župa im postaví kostol so školou, ako náhradu škôd, ktoré utrpeli sťahovaním z rodnej obce. Spoločne s miestnymi veriacimi hľadali vhodný pozemok. Ten nakoniec dostali darom od vdovy Turčániovej v blízkosti kaštieľa a kaplnky v parku. Župa poskytla príspevok vo výške 100 000 Ks.
Základný kameň bol položený 25. júla 1943.„Rok 1943. Rok tento začíname znovu vojnou, ktorá zúri po celom svete so všetkou svojou zrudnosťou. V duchovnom živote sme počali tento rok prípravami na stavbu chrámu vo Veľkom Krtíši. Žiadosť o príspevok na stavbu kostola v prípravnom výbore bola vybavená priaznivo a bolo odsúhlasených 100 000,- Ks, ale ministerstvo výplatu nepovolilo. Podal som preto novú žiadosť, ktorá mala kladný účinok. 29. júna sme stavbu kostola zadali p. Cífferovi z Modrého Kameňa za 89 500,- s tým, že stavebný materiál si sami dodáme. Dňa 25. júla bol položený základný kameň, do ktorého bola vložená pripojená listina. Kázeň pri tejto príležitosti mal farár Karol Uhlárik z Ústia nad Oravou, omšu sv. som mal sám, základy posvätil pán dekan Štefan Bulka. Krtíšania s veľkou obetavosťou pripravili pohostenie, pri posviacke sa zozberalo 14.000,- Ks.“
Stavebné práce boli prerušené príchodom frontu. Prechod frontu zanechal na obci viditeľné stopy. Nebola ušetrená ani započatá stavba rímsko-katolíckeho kostola. Múry boli zničené a stavebný materiál rozkradnutý. Po fronte sa odstraňovali vzniknuté škody a so stavbou sa pokračovalo vlastne od základov. Peňazí nebolo a preto sa stavalo svojpomocne. Každý priložil ruku k dielu podľa svojich schopností a možností.
Stavebný materiál sa vozil na volských a konských záprahoch zo Slovenských Ďarmot. Na získanie finančných prostriedkov sa organizovali benefičné zábavy. Predávalo sa na nich pohostenie pripravené z darov veriacich a výťažok sa použil na financovanie stavby.
Nebolo ľahké budovať kostol v ťažkom povojnovom období, no vďaka obetavosti veriacich a najmä Božej pomoci sa táto stavba stala skutočnosťou a 8. septembra 1948 privítala veriacich prvýkrát. Chrám zasvätili udalosti, ktorú si cirkev pripomína v tento deň - Narodeniu Panny Márie. Nový kostol vysvätil modrokamenský dekan Ján Michalík v prítomnosti správcu dolnoplachtinskej fary Adolfa Kejvala.
Náš farský kostol Narodenia Panny Márie stojí na mieste pôvodného kostolíka, s výstavbou ktorého sa začalo v roku 1943. V tom čase bol správcom dolnoplachtinskej farnosti dôstojný pán Kejval, kde sme ako filiálka Veľký Krtíš patrili.
Rímskokatolícka farnosť Boha Stvoriteľa vo Veľkom Krtíši bola zriadená 1. januára 1995. Vyčlenila sa 31. decembra 1994 z farnosti Dolné Plachtince, kde dlhé roky patrila. Mesto však prešlo v 70. - 90. rokoch minulého storočia prudkým rozvojom.
tags: #farnost #boha #stvoritela #velky #krtis