Obec Valaliky sa nachádza 10 km južne od Košíc a z hľadiska počtu obyvateľov je druhou najväčšou obcou v okrese Košice-okolie.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1248, keď sa pri opise hraníc zeme Zebus (Nižných Šebastoviec) uvádza, že na východnej strane susedila táto zem s územím dnešných Valalík, v 13. a 14. storočí nazývaným ako zem Kokšov. Samotná listina sa zachovala iba v odpise Spišskej Kapituly z roku 1366.
Miestne časti obce Buzice, Bernátovce, Všechsvätých a Košťany boli pôvodne samostatné obce, zlúčením ktorých v roku 1960 vznikla obec Valaliky.
Rozdelenie dediny Kokšov na štyri samostatné dediny, ku ktorému došlo (najneskôr) v roku 1427, trvalo až do roku 1960, kedy sa dediny Buzice, Bernátovce, Všechsvätých a Košťany opäť spojili do jednej obce, avšak už nie s názvom Kokšov, ale Valaliky.
Počet obyvateľov ku dňu 31.12.2023 bolo 4542, z toho muži 2239 a ženy 2303.
Poloha obce je výhodná vzhľadom na blízkosť krajského mesta Košice. Z hľadiska dopravnej infraštruktúry je dobré dopravné spojenie s mestom či už osobnou motorovou, mestskou hromadnou, alebo autobusovou dopravou. V blízkej budúcnosti v súvislosti s výstavbou rýchlostnej komunikácie R2 bude možnosť napojenia sa na diaľnicu D1. Územný plán obce má rezervované plochy na rozvoj bytovej výstavby a podnikateľskej činnosti - priemyselný park. V obci sú vybudované všetky inžinierske siete vrátane optickej siete. Všetky tieto atribúty majú významný vplyv na zvyšovanie atraktivity obce najmä z hľadiska bývania.
História miestnych častí
Buzice
Do začiatku 15. storočia boli Buzice súčasťou Kokšova. V portálnom súpise z roku 1427 sa uvádzajú ako Buzapeterfalua a v tom čase patrili Petrovi Buzovi, podľa ktorého dostala dedina aj nový názov. Už v roku 1370 sa uvádza istý Juraj z Kokšova zvaný Buza a ide bezpochyby o predka uvedeného Petra Buzu.
Keď na začiatku 15. storočia vzniká názov Buzafalva, bolo už územie pôvodného Kokšova a jeho okolia v značnej miere pomaďarčené a preto aj názov podľa osobného mena Buza vzniká už v maďarskej podobe, teda s koncovkou -falva. Názor, že osobné meno Buza súvisí s maďarským obecným názvom búza (pšenica) je nesprávny. Dá sa veľmi ľahko dokázať, že meno Buza (Búza, Búz, Buzo, Buzek, Buzko) je slovanského pôvodu.
V konskripcii cirkví a fár v Abovskej stolici z roku 1746 sa uvádza o Buziciach, Bernátovciach a Košťanoch, že ľud je dvoch rečí (slovenskej a maďarskej), ale že ľud slovenskej reči prevažuje. V lexikóne z roku 1773 sa zasa uvádza o týchto troch dedinách, že v Bernátovciach a Košťanoch prevláda už slovenská reč, kým v Buziciach ešte reč maďarská. Fényes Elek v roku 1851 uvádza však Buzice (Búzafalva) ako slovenskú dedinu.
Zaujímavosťou je, že terajší slovenský názov Buzice bol dedine v roku 1919 pridelený omylom podľa chybného zaznačenia v Niederleho národopisnej mape z roku 1903, keď v minulosti tento názov patril dnešnej dedine Buzica (predtým Buzita) v okrese Moldava.
Bernátovce
Do konca 14. storočia boli Bernátovce súčasťou Kokšova. Roku 1406 vystupujú pod zvláštnym názvom Felswkaxo, Felsukaxo a Felswkaxow, teda Felsô Kaksó - čiže Vyšný Kokšov. Z listiny z roku 1406 sa dozvedáme, že držiteľom Vyšného Kokšova je Ladislav, ktorý sa spomína ako majiteľ aj v portálnom súpise z roku 1427. Ladislav patrí k pôvodným kokšovským zemanom. Dedina má do polovice 15. storočia názov Felsew Kaxomenthzenth. V polovici 15. storočia je majiteľom Bernard, podľa ktorého táto dedina dostáva v druhej polovici 15. storočia nový názov Bernaldfalva, a potom neskôr Bernátfalva.
Erb rodiny Bernáth (Bernard, Bernald) je na obr. 8.
Všechsvätých
Boli jadrom a strediskom pôvodného Kokšova. V roku 1427 dedina patrila tamojším zemanom (podľa Vargu Belzseiovcom a Fiiziovcoml a mala najviac obyvateľov. Keďže Kokšov sa už v 14. storočí silne pomaďarčoval, jeho nový názov pre novovytvárajúcu sa dedinu Všechsvätých už vzniká v maďarskom jazyku ako Mindszent.
V druhej polovici 16. storočia a v 17. storočí väčšina jej obyvateľov bola maďarskej národnosti reformovaného náboženstva, ktorí do roku 1695 užívali katolícky kostol. Turecké vpády a stavovské povstania spôsobili vyľudnenie obce? Od 18. storočia sa dedina Všechsvätých začala poslovenčovať, ale Slováci preberajú madarský názov. Roku 1746 je dedina Všechsvätých slovenskou dedinou a aj lexikon z roku 1773 uvádza, že sa tam rozpráva prevažne slovensky. Po roku 1918 vzniká slovenský názov Všechsvätých.
Košťany
V roku 1427 bol držiteľom Koštian Bartolomej zvaný Čontoš (dictus Chonthus de Mizla), ktorý bol v roku 1410 kastelánom na Trebišovskom hrade a ktorý už v roku 1403 dostal spolu s Petrom, synom Baláža de Ronwa, od kráľa Žigmunda dedinu Luhyňa v Zemplínskej stolici. Na základe Žigmundovej donácie tento Bartolomej zvaný Čontoš dostal v roku 1418 do držby aj Nižný Kokšov, dnešné Košťany.
Táto dedina sa v roku 1418, 1435 a v roku 1462 uvádza už ako Also Koxo alias Chonthosfalwa. Postupne sa pre túto dedinu ujíma len názov Csontosfalva. Od roku 1673 obec patrila košickému semináru. Podľa súpisu v roku 1720 boli v Košťanoch (Csontosfalva) tri sedliacke poddanské rodiny, ktoré mali slovenské mená. Aj podľa lexikonu z roku 1773 sa tam rozprávalo prevažne slovensky. V 18. storočí už to bola slovenská dedina, ale s prevzatým maďarským názvom. Slovenský názov Košťany bol zavedený podľa NiederIeho v roku 1919 ako preklad madarského názvu.
Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých
Okrem obdobia reformácie vždy prevládali rímskokatolíci.
Farnosť Valaliky patrila od svojho vzniku do Jágerského biskupstva a od roku 1804 do biskupstva Košického. A od druhej svetovej vojny znova patrila do Jágerského arcibiskupstva až do roku 1977, kedy Valaliky patrili pod arcibiskupstvo so sídlom v Trnave a od roku 1995 patrí do Košického arcibiskupstva.
História kostolov
Vo Valalikoch sa nachádzal románsky kostol z 12. storočia. Neskôr sa spomína drevený gotický kostol a následne murovaný kostol, ktorý do roku 1695 používali kalvíni a mal pred sebou postavenú drevenú zvonicu. Pod kostolom sa nachádzala krypta. Kvôli veľkému počtu veriacich došlo k výstavbe kostola v neskoro barokovom a ranoklasicistickom slohu, ktorý bol dokončený v roku 1786. Odvtedy prešiel niekoľkými rekonštrukciami a po poslednej interiérovej oprave bol 1. 9. 2006 vysvätený. V roku 2011 bol zrekonštruovaný exteriér. Kostol je zapísaný v zozname Národných kultúrnych pamiatok Slovenska.
Kostol Všetkých svätých vo Valalikoch
Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v časti Všechsvätých, jednoloďová neskorobaroková stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1771-1786. Upravovaný bol v rokoch 1800, 1901 a po roku 1935.
Fasády kostola sú členené lizénami, veža pilastrami, okná majú profilované šambrány s klenákmi, ukončené sú polkruhom.
Cirkevné budovy
Kanonická vizitácia z roku 1701 uvádza, že fara ako taká neexistuje, lebo farár býva v škole, ale už v roku 1734 sa spomína akýsi farský dom blízko kostola. K nemu patrila aj pivnica a stodola, tri maštale a kočiareň. Tzv. stará fara, ktorá sa nachádza pri kostole je z roku 1786 a má svoju historickú hodnotu. Nová fara, kde sídli Farský úrad Valaliky je z roku 1970 a prešla generálnou opravou.
Z roku 1701 pochádza zmienka o farskej škole, ktorá slúžila širokému okoliu a býval v nej aj učiteľ. Z neskoršieho obdobia sa spomína skromný byt nového učiteľa v Košťanoch a v roku 1771 sa spomína cirkevná škola s bytom učiteľa a okolo roku 1810 stála škola a byt jej správcu v miestach súčasného klubu seniorov. Medzi rokmi 1810 až 1869 bola postavená cirkevná škola na Kostolnej ulici 10, kde dnes sídli ZUŠ.
V 19. storočí vznikla aj ďalšia cirkevná škola na území Košťan a to v budove, ktorá patrila kňazskému semináru v Košiciach. Dnes sa v nej nachádza predajňa textilu.
Z roku 1868 sa vo farnosti nachádza zvonica, ktorá bola prenesená a dnes stojí na Zvoničnej ulici, avšak kvôli „šikovným“ zlodejom sa v nej nenachádza zvon. Štyri zvony sa nachádzajú v kostolnej veži a najstarší poškodený zvon z roku 1851 sa nachádza v budove novej fary a je zapísaný v zozname pamiatok.
Filiálky
Farnosť Všetkých svätých patrí do Rímskokatolíckej Cirkvi, Arcibiskupstvo Košice, Dekanát Košice - juh. Valaliky je farnosť do ktorej patria dve filiálne obce Geča a Kokšov - Bakša. Na území farnosti sa nachádzajú dva filiálne kostoly zasvätené Panne Márii. V Geči kostol Narodenia Panny Márie dokončený a vysvätený 16.11.1997 a v Kokšove - Bakši sa nachádza kostol vystavaný v rokoch 1949-52 a vysvätený po rekonštrukcii 25. 10. 2003. K farnosti patria aj dve kaplnky v Geči, a to v kaštieli s patrocíniom Narodenie Panny Márie a na gečanskom cintoríne s patrocíniom Premenenie Pána.
Osobnosti farnosti
Prvým spomínaným kňazov farnosti bol Ján z Kokšova (1333). Významnými kňazmi boli aj Štefan Šimkovič (1931-1950), Štefan Hlaváč (1951-1952), meno ktorého nesie aj park pred kostolom a má tam aj svoj pamätník. Elemír Nikel (1952-1998) pôsobil vo farnosti najdlhšie a tak si zaslúžil aj úctu a vďaku všetkých veriacich.
Mgr. Peter Čorba je duchovný otec a Mgr. je kaplán.
Erb obce Valaliky
Nedeľné bohoslužby:
- 1. Ing. Mgr.
- Ing. Mgr. ThM. Ing.
- Mgr.
- K 1.1. Mgr. Bc.
- Služby Božie v nedeľu o 9:00 hod. a 14:00 hod.
- Mgr. Mgr. Ing.
- Služby Božie v nedeľu o 8:00 hod. a 13:00. hod.
- Služby Božie v nedeľu o 10:30 hod.
- Náboženstvo pre deti v stredu o 12:50 hod.
- Administrátorka Mgr.
Drevený gotický kostol Všetkých svätých (Tvrdošín)
tags: #rimskokatolicky #kostol #valaliky