Putujúca Cirkev je koncept, ktorý hovorí o Cirkvi ako o spoločenstve veriacich, ktorí sú na ceste k plnému uskutočneniu Božieho kráľovstva. Táto cesta je poznačená skúškami, ale aj nádejou a pôsobením Ducha Svätého.
Vitráž v Katedrále Chartres
Kristus ako Pán a Hlava Cirkvi
Kristovo nanebovstúpenie znamená, že jeho ľudská prirodzenosť má účasť na moci a autorite samého Boha. Ježiš Kristus je Pán: má všetku moc na nebi i na zemi. Je vyvýšený „nad každé kniežatstvo, mocnosť, silu a panstvo“, lebo Otec mu „všetko… položil pod nohy“ (Ef 1,21-22). Kristus je Pán vesmíru a dejín.
Kristus ako Pán je aj Hlavou Cirkvi, ktorá je jeho telom. Hoci bol povýšený do neba a oslávený, a tak dokonale splnil svoje poslanie, zostáva tu na zemi vo svojej Cirkvi. Vykúpenie je zdrojom moci, ktorú Kristus v sile Ducha Svätého vykonáva nad Cirkvou.
Obdobie Završovania a Prítomnosť Kráľovstva
Po nanebovstúpení Boží plán vstúpil do obdobia svojho zavŕšenia. „Je tu“ už „posledná hodina“ (1Jn 2,18). Kristovo kráľovstvo je už prítomné v jeho Cirkvi, ale ešte nie je zavŕšené príchodom Kráľa na túto zem „s mocou a veľkou slávou“ (Lk 21,27). Toto Kráľovstvo ešte napádajú zlé mocnosti, hoci už Kristova Veľká noc v základe nad nimi zvíťazila.
Až kým mu nebude všetko podrobené, „kým nebudú nové nebesia a nová zem, na ktorých prebýva spravodlivosť, nesie putujúca Cirkev vo svojich sviatostiach a ustanovizniach, ktoré patria k tomuto veku, tvárnosť tohto sveta, ktorá sa pomíňa, a sama žije uprostred stvorení, ktoré vzdychajú a zvíjajú sa v pôrodných bolestiach až doteraz a očakávajú zjavenie Božích detí“.
Kristus pred svojím nanebovstúpením povedal, že ešte neprišla chvíľa slávneho nastolenia mesiášskeho kráľovstva očakávaného Izraelom, ktoré malo podľa prorokov priniesť všetkým ľuďom definitívny poriadok spravodlivosti, lásky a pokoja. Terajší čas je podľa Pánových slov časom Ducha a svedectva, ale je to aj čas poznačený ešte „ťažkosťami“ a skúškou zla, ktorá nešetrí ani Cirkev a ktorou sa začínajú boje posledných dní.
Výzva na Uznanie a Obrátenie Izraela
Príchod osláveného Mesiáša závisí v každej chvíli dejín od jeho uznania celým Izraelom, ktorého časť sa zatvrdila v nevere voči Ježišovi. Svätý Peter to hovorí jeruzalemským Židom po Turícach: „Kajajte sa teda a obráťte sa, aby sa zotreli vaše hriechy a prišli časy osvieženia od Pána. Vtedy pošle Ježiša, vám určeného Mesiáša, ktorého musí prijať nebo až do čias, keď sa všetko obnoví, ako o tom Boh odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov“ (Sk 3,19-21). A svätý Pavol po ňom tvrdí: „Lebo keď ich strata je zmierením sveta, čím bude ich prijatie, ak nie život z mŕtvych?“ (Rim 11,15).
Posledná Skúška a Podvod Antikrista
Pred Kristovým príchodom Cirkev musí prejsť poslednou skúškou, ktorá otrasie vierou mnohých veriacich. Prenasledovanie, ktoré sprevádza jej putovanie tu na zemi, odhalí „tajomstvo neprávosti“ v podobe náboženského podvodu, ktorý prináša ľuďom zdanlivé riešenie ich problémov za cenu odpadnutia od pravdy.
Tento podvod antikrista sa už rysuje vo svete vždy, keď si niekto nárokuje splniť v dejinách mesiášsku nádej, ktorá sa môže uskutočniť iba mimo dejín, a to eschatologickým súdom. Cirkev odmietla túto falzifikáciu budúceho Kráľovstva aj v umiernenej podobe, známu pod názvom „milenarizmus“, ale najmä v politickej podobe sekularizovaného, „vnútorne zvráteného“ mesianizmu.
Cirkev vojde do slávy Kráľovstva len cez túto poslednú Veľkú noc, v ktorej bude nasledovať svojho Pána v jeho smrti a v jeho zmŕtvychvstaní. Kráľovstvo sa teda neuskutoční dejinným triumfom Cirkvi na spôsob vzostupného pokroku, ale víťazstvom Boha nad posledným náporom zla, po ktorom zostúpi z neba Kristova nevesta.
Súd v Posledný Deň a Kristovo Kráľovstvo
Po prorokoch a po Jánovi Krstiteľovi Ježiš vo svojom kázaní zvestoval súd v posledný deň. Vtedy vyjde na svetlo správanie každého i tajomstvo sŕdc. Vtedy bude odsúdená zavinená nevera, ktorá si nevážila Bohom ponúkanú milosť. Postoj k blížnemu odhalí, či niekto Božiu milosť a lásku prijal, alebo odmietol.
Kristus je Pán večného života. Ako Vykupiteľovi sveta mu patrí plné právo definitívne súdiť skutky a srdcia ľudí. Toto právo „získal“ svojím krížom. Aj Otec „všetok súd odovzdal Synovi“ (Jn 5,22). No Syn neprišiel preto, aby súdil, ale aby spasil a dával život, ktorý má v sebe.
Kristus Pán už kraľuje prostredníctvom Cirkvi, ale ešte mu nie je na tomto svete všetko podrobené.
Ako vznikli moderné národy? | Pravda o pôvode krajín
Prehľad Kľúčových Bodov
| Koncept | Význam |
|---|---|
| Kristovo Nanebovstúpenie | Účasť ľudskej prirodzenosti na Božej moci a autorite. |
| Kristovo Kráľovstvo | Prítomné v Cirkvi, ale ešte nie je zavŕšené. |
| Posledná Skúška Cirkvi | Odhalenie "tajomstva neprávosti" a náboženského podvodu. |
| Eschatologický Súd | Definitívne súdenie skutkov a sŕdc ľudí Kristom. |
Mariánska Púť