Dnešné obdobie nám prináša mnoho významných otázok týkajúcich sa alokácie verejných finančných prostriedkov. Jednou z diskutovaných tém je financovanie cirkvi zo štátneho rozpočtu. Táto otázka nie je len záležitosťou náboženskej slobody, ale aj dôležitým faktorom v kontexte štátneho hospodárenia.
Vzťah medzi cirkvami a štátom je pravidelne diskutovanou témou na slovenskej politickej scéne. Odborníci sa často zamýšľajú nad otázkou, či by malo dôjsť k odpojeniu cirkví od verejnej správy a či by mala byť ich finančná podpora zo strany štátu zachovaná.
Financovanie cirkví na Slovensku prechádza zmenami. Návrh novely zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností prešiel parlamentom, novelu ešte musí podpísať hlava štátu. Novelu zákona podporilo 96 poslancov, 35 sa ich zdržalo a traja boli proti.
Ak navrhovanú novelu schváli vláda aj parlament, začne platiť od 1. januára 2025. Verejné financie sú horúcim zemiakom končiacej, a najmä novej vlády, ktorá vzíde po voľbách. Na rozpočet totiž treba výrazne našetriť, no škrty u voličov nie sú populárne. A popri tom všetkom sa má nový parlament medzi prvými témami zaoberať zvyšovaním financovania pre registrované cirkvi, napriek tomu, že už dnes ročne dostávajú od štátu desiatky miliónov eur.
Poslanci na októbrovej schôdzi parlamentu posunuli návrh do druhého čítania počtom 99 hlasov zo 136. Ich symbióza je tentoraz taká zjavná, že k žiadnemu prekvapivému zlomu pravdepodobne nepríde ani počas novembrovej, keď oslavujeme 35.
Slovensko sa tak môže posunúť ešte ďalej od splnenia jednej zo základných požiadaviek nežnej revolúcie, teda odluky cirkvi od štátu. Slováci si v roku 1989 v sychravom počasí novembrových námestí vyvzdorovali 12 požiadaviek Verejnosti proti násiliu. A hoci sa v súčasnosti niektoré z nich opäť vzďaľujú do minulosti, posledná - dôsledná odluka cirkvi od štátu - zostáva stále nepopísaným listom.
Finančné pravidlá pre cirkvi na Slovensku majú svoje zakorenenie v zákone z roku 1949, ktorý odvtedy prešiel niekoľkými novelizáciami. Jedným zo základných aspektov je poskytovanie dotácií na mzdy duchovným a príspevku na operatívne náklady biskupských úradov zo strany štátu. Toto ustanovenie platilo až do konca roku 2019.
Okrem existujúcich finančných pravidiel pre cirkvi na Slovensku, je dôležité spomenúť Základnú zmluvu so Svätou stolicou, ktorá bola podpísaná v roku 2000 a odvtedy prešla viacerými dodatkami, ktoré boli ratifikované vládou. Vatikánske zmluvy v podstate regulujú právomoci rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku.
Táto nevypovedateľnosť vychádza z absencie klauzuly v zmluve, ktorá by určovala postup pre jej ukončenie. V roku 2015 sa Vatikánske zmluvy stali predmetom diskusie, najmä v súvislosti so zmenami v financovaní. V tejto dobe sa začalo aj hovoriť o možnej odluke štátu od cirkvi.
História financovania cirkevných inštitúcií
História financovania cirkevných inštitúcií v Slovensku ponúka fascinujúci pohľad na vývoj a transformácie, ktoré prešli cez rôzne obdobia. V období feudalizmu a stredoveku bola cirkev jedným z najväčších vlastníkov pôdy, čo poskytovalo príjmy z prenájmu a daní. Neskôr, v období reforiem a náboženských zmien, sa menili aj štruktúry financovania. V 19. a 20. storočí dochádzalo k rôznym zmätkom v dôsledku politických zmien a svetských režimov. V období komunizmu bol často pokus o odluku cirkvi od finančnej podpory štátu. V súčasnosti, so zmenami v legislatíve a vzťahmi medzi štátom a cirkvami, je dôležité sledovať, ako sa vyvíja financovanie cirkevných inštitúcií a aký vplyv to má na ich nezávislosť a misiu.
Súčasný systém financovania
Súčasný zákon umožňuje iba registrovaným cirkvám a náboženským organizáciám zdieľať si príspevok zo štátneho rozpočtu. Z celkového počtu 18 registrovaných cirkví sa štyri rozhodli dobrovoľne vzdať nároku na štátne financovanie. V rámci prideľovania finančných prostriedkov z verejných zdrojov vedie rímskokatolícka cirkev s najväčším počtom veriacich, pričom tento rok dostane najvyššiu sumu presahujúcu 40 miliónov eur. Väčšina príspevku, konkrétne viac ako 90 percent, je zvyčajne vyčlenená na financovanie platov duchovných a laikov. Z týchto finančných prostriedkov sa následne kryjú odvody.
Zvyšná časť tejto sumy je využívaná na podporu bohoslužobných a charitatívnych aktivít, ako aj na hradenie nákladov spojených s energiou, stravovaním a inými potrebami. Dôležité je zdôrazniť, že cirkev má samostatné rozhodovacie právo týkajúce sa alokácie týchto príspevkov; štát nezasahuje do konkrétnych rozhodnutí o ich využití.
Do konca roku 2019 bola financovanie cirkví zamerané na počet duchovných, pričom hlavným cieľom bolo zabezpečiť finančné prostriedky na mzdy kňazov a duchovných v rámci cirkevných organizácií. Platové štruktúry pre duchovných boli stanovené tabuľkovo a záviseli od ich pozície a odpracovaných rokov v duchovnom povolaní.
Náboženská organizácia informovala, že priemerná mzda duchovných hradená zo štátneho príspevku dosiahla výšku 684 eur, podľa ich správy o hospodárení. Farári evanjelickej cirkvi mali v minulom roku priemerný mesačný príspevok zo štátu vo výške 700 eur.
Je dôležité zdôrazniť, že cirkvi nie sú výlučne závislé na štátnych finančných prostriedkoch. Môžu prispievať na mzdy svojich zamestnancov aj z vlastných zdrojov, či už ide o príjmy z podnikania, členské príspevky alebo výnosy z cenných papierov.
V roku 2019 poskytlo Ministerstvo kultúry cirkvám celkovo viac ako 47 miliónov eur. Z tejto sumy viac ako polovica bola pridelená Rímsko-katolíckej cirkvi. Na druhom a treťom mieste sa umiestnili Gréckokatolícka a Evanjelická cirkev s kombinovanými prostriedkami v hodnote necelých piatich miliónov eur. Celkovo išlo v tomto roku cirkvám skoro 52 miliónov eur.
Od roku 2020 došlo k zmenám vo financovaní cirkví a ich politike. Ministerstvo kultúry teraz poskytuje cirkvám finančný balík a umožňuje im väčšiu autonómiu pri rozhodovaní o jeho využití. Celková suma finančných prostriedkov bude každoročne rásť v závislosti od valorizácie a rastu miezd vo verejnej správe a inflácie v ekonomike, pričom tento nárast bude distribuovaný v pomere 80/20.
Získanie informácií o celkovej hodnote majetku cirkví je takmer nemožné, pretože majú rozdrobenú vlastnícku štruktúru a takmer každá farnosť vedie vlastné účtovníctvo. Na portáli Finstat, ktorý zverejňuje informácie o finančných výsledkoch firiem, sú evidované viac ako 3,7 tisíca cirkevných organizácií.
Príkladom je gréckokatolícka cirkev na Slovensku, ktorá štátny príspevok rozdeľuje medzi tri podriadené organizácie: Bratislavskú eparchiu, Košickú eparchiu a arcibiskupstvo v Prešove. Evanjelická cirkev svoju dotáciu delí na päť častí, zodpovedajúcich jej štruktúre. Najväčšia katolícka cirkev je zastúpená ôsmimi biskupstvami a arcidiecézami, Slovenskou katolíckou charitou, Konferenciou vyšších rehoľných predstavených a Konferenciou biskupov Slovenska (KBS).
Základom bohatstva cirkví sú nehnuteľné majetky získané cez dva reštitučné zákony po páde totality. Tieto majetky zahŕňajú sakrálne stavby, kultúrne pamiatky, lesy a pôdu. Pred jedenástimi rokmi ministerstvo kultúry vykonalo sčítanie cirkevných majetkov, ktoré odhalilo, že cirkvi vlastnia celkovo takmer 10-tisíc nehnuteľností a 120-tisíc hektárov pôdy a lesných pozemkov.
Účtovne závierky troch najväčších cirkvi na Slovensku naznačujú, že celková hodnota ich majetkov sa blíži k 800 miliónom eur a vlastné príjmy ročne presahujú sumu 13 miliónov. Ročne z prenájmu vlastných majetkov vie zarobiť vyše sedem miliónov eur, ďalší necelý milión tvoria príjmy z poskytovania vlastných služieb, vyplýva z účtovných závierok jednotlivých biskupstiev.
Gréckokatolíci tiež časť svojich majetkov využívajú na nájom, zarábajú však menej, vlani z nájmov dostali okolo milióna eur. Podnikali napríklad na vlastných lesných pozemkoch a mali príjmy nad 160-tisíc eur z predaja dreva.
Ďalším zdrojom financovania cirkví sú organizácie, ktoré boli nimi zriadené. Evanjelická a katolícka cirkev napríklad prevádzkujú niekoľko desiatok gymnázií a lýceí. Každá táto inštitúcia tiež samostatne zabezpečuje svoje financovanie, napríklad zbieraním príspevkov či dotáciami na chod škôl, ktoré si nárokujú od ministerstva školstva. Gréckokatolícka cirkev prevádzkuje napríklad aj cestovnú kanceláriu, ktorá okrem pútnických zájazdov predáva aj all inclusive pobyty vo štvorhviezdičkových hoteloch vo vyhľadávaných gréckych letoviskách, ako je ostrov Rodos. Ďalším cirkevným biznisom je lekáreň v Prešove.
Analýza výdavkov troch najväčších cirkví naznačuje, že ich najväčšie položky v podstate platí štát. Hlavné náklady náboženských organizácií totiž tvoria mzdy a odvody duchovných, ktoré dotuje štátny rozpočet. Významné investície na opravy a rekonštrukcie budov, či už náboženských, alebo iných, cirkvi často spolufinancujú prostriedkami z eurofondov.
Cirkvám tak chýba motivácia na lepšie hospodárenie s majetkom, ktorý vlastnia. Takmer polovica náboženských organizácií je podľa ich účtovných závierok stratová. Najprospešnejšie z tohto pohľadu je Nitrianske biskupstvo katolíckej cirkvi, ktoré má v správe druhý najväčší majetok v hodnote 180 miliónov eur. Vlani dokázalo zarobiť 3,5 milióna eur, primárne z prenájmu majetku, ďalších 135-tisíc na úrokoch. Okrem toho predalo cenné papiere v sume 2,6 milióna eur a ešte 4,7 milióna si pripísalo z predaja majetkov.
Na stole tak je otázka, či by cirkvi nemali hospodáriť efektívnejšie, čo by im umožnilo svoj chod financovať z vlastných príjmov. Tento názor je medzi Slovákmi celkom populárny, odluku cirkví od štátu totiž podporuje nadpolovičná väčšina obyvateľov. Podľa januárového prieskumu NMS market research túto myšlienku podporili 61 percent respondentov, v augustovom prieskume agentúry AKO 55 percent opýtaných.
Rezort kultúry v roku 2012 pri tejto téme pre Pravdu vysvetľoval, že cirkvi bez ohľadu na ich veľkosť nemajú toľko majetku, ktorý by ich uživil, a mohli by fungovať bez štátnych dotácií.
Často sa spomína ako argument za odluku cirkvi od štátu to, aby štát neplatil cirkvi aj z daní neveriacich. Na to väčšinou zaznieva protiargument, že štát platí aj divadlá a koncerty na ktoré tiež nechodí každý. Ale späť k financovaniu. Cikrvi na Slovensku by pravdepodobne bez štátneho financovania neprežili, avšak charakter financovania sa dá zmeniť. Nehovoriac o tom, že napríklad majetky rímskokatolíckej cirkvi sú trošku záhadou. O nich sa síce dozviete z katastra nehnuteľností, avšak kto už videl mapu katastra, tak asi vie že to je úloha na niekoľko dlhý večerov.
Ako ušetriť tisíce Eur na hypotéke – Money Talk 63
Keby sme chceli tému odluky cirkvi po finančnej stránke uzavrieť, tak dobrým príkladom modelu financovania je v zahraničí, napríklad v Nemecku alebo Rakúsku, kde existuje tzv. cirkevná daň či príspevok alebo v Taliansku, kde je tzv. V Nemecku a Rakúsku vyrubujú cirkevnú daň či príspevok cirkvi a náboženské spoločnosti voči svojim členom. V Rakúsku je to približne 1 % z príjmu mesačne. V Nemecku je to 8 až 9% z dane z príjmu. To znamená, že najprv sa vypočíta daň z príjmu z vašej mzdy a následne cirkevná daň, ktorá sa k vyrubenej sume pripočíta. V Taliansku sa platí cirkvi tzv. asignáciou z daní. Od roku 1990 sa môže v Taliansku každý platiteľ dane z príjmu rozhodnúť či 0,8 % z dane poukáže niektorej cirkvi.
Čo si myslíte vy?
Návrh novely zákona o financovaní cirkví
Z dielne národniarov sa do parlamentných lavíc dostala novela zákona o financovaní cirkvi. V čase, keď politici omieľajú slovko konsolidácia a lekári rádovo v tisícoch podávajú výpovede aj pre mzdy, si cirkvi prilepšia, štátny príspevok sa bude odvíjať od minimálnej mzdy, vynásobenej koeficientom 1,1 percenta. Každoročne.
Od januára sa financovanie cirkví môže zmeniť, výška príspevku by sa po novom mala odvíjať od miery rastu minimálnej mzdy. Ministerstvo kultúry pripravilo novelu zákona, v ktorej navrhuje, aby sa príspevky od štátu naviazali na rast minimálnej mzdy. Cirkvi väčšinu štátneho príspevku používajú na platy zamestnancov. Tie sú iba málo vyššie ako je minimálna mzda. Priemerný plat kňaza za minulý rok bol okolo 760 eur, čo je len o desať eur viac, než momentálna výška minimálnej mzdy. Cirkvi by platy chceli navýšiť.
Ministerstvo kultúry (MK) SR približuje, že cieľom novely je zvýšiť mieru solidarity medzi cirkvami, podporiť transparentnosť financovania a zabezpečiť lepšiu predvídateľnosť výšky príspevku štátu pre cirkvi a náboženské spoločnosti. „Zákon bol pripravený v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2023 - 2027 a prináša zmeny vo výpočte štátneho príspevku pre cirkvi,“ Podľa ministerstva zmena reflektuje na aplikačné skúsenosti z posledných rokov, ktoré ukázali, že súčasný systém nestačí na pokrytie mzdových nákladov, obzvlášť v menších cirkvách, a zároveň je ťažko predvídateľný.
Ministerstvo uvádza, že od prijatia pôvodného zákona v roku 2019 vzrástol príspevok štátu pre cirkvi o 24 percent, avšak minimálna mzda sa za rovnaké obdobie zvýšila o 44 percent. Novela zabezpečí, aby štátne príspevky rástli v súlade s minimálnou mzdou, čo prispeje k stabilnejšiemu fungovaniu cirkví a náboženských spoločností.
Novela tiež upravuje finančný mechanizmus na základe počtu veriacich jednotlivých cirkví, podľa výsledkov sčítania obyvateľstva. Výška príspevku pre konkrétnu cirkev sa zmení, ak sa počet jej veriacich zníži, alebo zvýši, o desať percent. Tak by sa malo zaistiť spravodlivejšie rozdelenie štátnej podpory.
Podľa návrhu by sa k výške príspevku mal prirátať aj medziročný nárast minimálnej mzdy. Peter Kucharčík z tlačového odboru ministerstva kultúry uviedol, že zo zvyšku celkového medziročného navýšenia príspevku štátu dostane každá cirkev ešte časť podľa pomeru počtu jej veriacich. Príspevok by sa tak mal navýšiť na necelých 70 miliónov eur. Okrem neho ministerstvo plánuje kompenzovať nárast minimálnej mzdy od roku 2019. Jednorazovo tak cirkvi dostanú šesť miliónov eur.
Hovorkyňa KBS Jančišinová dodala, že zvýšením príspevku štátu sa zvýši udržateľnosť financovania cirkvi a cirkvi tak budú môcť využiť vlastné zdroje aj na iné aktivity, či už pastoračné, sociálne alebo opravy kultúrnych pamiatok.
V budúcom roku z rozpočtu ministerstva kultúry pribudne na kontá registrovaných cirkví takmer 64 miliónov eur, čo predstavuje nárast oproti vlaňajšku o štyri milióny eur. V roku 2026 to už bude 70 miliónov, v nasledujúcom o deväť miliónov viac a tak ďalej.
Už pred začiatkom predostretia návrhu vzniesla námietky Národná banka Slovenska spoločne s Generálnou prokuratúrou i viacerými ministerstvami. Ministerstvo práce zase upozornilo na to, že štátny príspevok nemá slúžiť len na mzdy duchovných a laikov, ale aj na iné výdavky rastúce o infláciu. Takže minimálna mzda nie je vhodná referenčná hodnota.
Alternatívne modely financovania cirkví v Európe
Krajina pod Tatrami má v porovnaní s ostatnými členskými štátmi Európskej únie vzhľadom na registráciu cirkví a náboženských spoločností podstatne prísnejšiu legislatívu.
V Česku to napríklad vyriešili tak, že väčšina cirkevných majetkov zostala vo vlastníctve štátu a česká vláda za ne má cirkvi vyplatiť dovedna 59 miliárd českých korún (2,4 miliardy eur). Platiť sa bude do roku 2043 a aby cirkev z týchto peňazí dokázala dlhodobo vyžiť, presunula ich do investičného fondu, ktorý spravuje a zhodnocuje súkromná banka.
Rakúska cirkev sa financuje zo špeciálnej dane, ktorú platia zamestnaní veriaci. Jej výška je jedno percento z mesačného príjmu a ak občan ju nechce platiť, musí z cirkvi vystúpiť. V Rakúsku zároveň sú prehľadne informácie o tom, ako cirkev s príjmami hospodári. Podobný model od roku 2014 funguje aj v Poľsku, cirkev sa u severných susedov financuje z asignačnej dane so sadzbou 0,5 percenta. Daňovník teda môže pripísať túto časť z daní z príjmu niektorej cirkvi, inak štát danú sumu použije na sociálne alebo humanitárne účely, prípadne na podporu kultúry.
Podpora odluky cirkvi od štátu
Všetky prieskumy verejnej mienky z posledných rokov na túto tému potvrdzujú, že väčšina ľudí na Slovensku je za finančnú odluku cirkví od štátu. Čísla z jednotlivých prieskumov sa mierne líšia, ale v každom jednom sa vyše 50% ľudí vyslovilo za odluku a len menšina okolo 20% bola proti. Už v roku 2020 viac ako polovica ľudí na Slovensku podporovala finančnú odluku cirkví od štátu.
Je škoda, že sa veľa ľudí o tému nezaujímalo, respektíve sa k nej nevedelo vyjadriť. Dokonca aj v článkoch o výsledkoch prieskumov sa objavili niektoré nepresné či nepravdivé informácie. Napríklad, že Vatikánska zmluva znemožňuje ukončenie alebo zmenu financovania cirkví (v skutočnosti Základná zmluva spôsob financovania neupravuje a osobitná zmluva o financovaní doteraz nebola uzavretá). Je preto veľmi smutné a zarážajúce, že väčšina politických strán názory občanov na túto tému dlhodobo ignoruje.
V najbližšej dobe plánuje súčasná vláda opäť zmeniť zákon o financovaní cirkví. Ak nechcete, aby sa štátny príspevok pre cirkvi opäť zvýšil, prosím napíšte aj vy cirkevnému odboru. Môžete sa pritom inšpirovať otvoreným listom, ktorý sme mu už poslali za o.z.