Trnava, prezývaná aj Malý Rím, je mestom s bohatou históriou a množstvom sakrálnych pamiatok. Medzi nimi vyniká Katedrála sv. Jána Krstiteľa, najväčší a najhonosnejší chrám v meste.
Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Trnave
História a výstavba
Najväčším a najhonosnejším chrámom Trnavy je dvojvežová Katedrála sv. Jána Krstiteľa, prvá stavba na území Slovenska postavená v novom štýle - baroku, podľa vzoru jezuitského Univerzitného kostola vo Viedni.
Jezuitov do Trnavy povolal ostrihomský arcibiskup František Forgáč, ktorý pre nich našiel budovy bývalého dominikánskeho kláštora a Kostola sv. Jána Krstiteľa (predtým patriaceho rytierskemu rádu johanitov).
Avšak kláštorná budova bola vo veľmi zlom stave, podobne aj kostol, kde v lodi spadla klenba. O zlom stave budov hovorila aj listina cisára Mateja II., ktorou ich pridelil jezuitom. Tí sa postarali aspoň o adaptáciu kláštora, takže už 1. augusta 1616 tu mohol nový ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň otvoriť kolégium.
Jezuiti plánovali aj výstavbu nového chrámu, ktorá sa však pre nepokoje počas povstania Gabriela Betlena začala realizovať až v roku 1629. Donátorom chrámu, ktorý financoval stavbu, bol krajinský palatín Mikuláš Esterházi.
Jezuiti zbúrali starý dominikánsky kostol a už 29. mája 1629 sa začalo s úpravou staveniska pre novostavbu. Mikuláš Esterházi zveril stavbu nového kostola talianskym majstrami Antoniovi a Pietrovi Spazzovcom.
Na základných stavebných prácach sa podieľali remeselníci z Trnavy i z okolia, okrem mestskej tehelne dodávala tehly i komunita anabaptistov (habánov) z Dechtíc. No výtvarnou výzdobou boli poverení aj ďalší umeleckí majstri spoza hraníc, na okázalej štukovej výzdobe pracovali vyše pol storočia talianski štukatéri G. B. Rooso, G. O priebehu stavebných prác na novostavbe kostola máme len málo správ.
Dozvedáme sa o nich napríklad z denníka jezuitu a prvého rektora Trnavskej univerzity Juraja Dobronokiho, ktorú v roku 1635 založil kardinál Peter Pázmaň.
Murárske práce boli zhruba skončené v lete 1637, takže sa mohlo pristúpiť k vysviacke chrámu. Prvú svätú omšu v chráme slúžil nový ostrihomský arcibiskup Imrich Lóši. Následne na to sa začalo so stavbou hlavného oltára, ktorý bol dokončený v roku 1640.
Architektúra a interiér
Výstavba tohto monumentálneho chrámu neznamenala len prestíž pre mesto, ale zároveň sa stala vzorom nového konceptu sakrálnej architektúry v celej krajine. Dvojvežový jednoloďový chrám s rovným uzáverom svätyne má dĺžku 61 m, šírku 28,1 m a výška lode a svätyne je 20,3 m.
Zvonku pôsobí veľmi jednoducho, interiérová výzdoba chrámu hýriaca farbami a zlatom, je naozaj dych berúca. Dominantou interiéru je monumentálny hlavný celodrevený oltár, ktorý je považovaný za najväčší ranobarokový oltár strednej Európy.
Hlavný oltár je ranobarokovým skvostom vyhotoveným v rokoch 1637 - 1640. Hlavný oltár je štvoretážový, vertikálne delený bohato pozlátenými stĺpmi, horizontálne je zdobený pozlátenými rímsami.
V druhej etáži dominuje maľba predstavujúca krst Krista v Jordáne, v strede tretej etáže je vyobrazené narodenie sv. Jána Krstiteľa a v hornej časti oltára je maľba zobrazujúca Pannu Máriu na návšteve u sv. Alžbety. Celý oltár i sochy sú polychrómované.
Hlavným prvkom sieňovej výzdoby je bohatá štuková ornamentika a tiež štyri veľké maľby zo života patróna kostola, sv. Jána Krstiteľa, od jeho narodenia až po martýrsku popravu. Výtvarnú výzdobu klenby chrámu vytvoril v rokoch 1699 - 1700 taliansky sochár Pietro Antonio Conti a rakúski maliari Carl Ritzch a Franz Iohanes Graffenstein. Prvé tri bočné kaplnky z východnej strany kostola na západnú sú v rokoch 1639 - 1655 vytvorené talianskymi sochármi Giovanim B.
Kazateľnica na ľavom chrámovom pilieri pochádza z roku 1637. Na parapete sú plastiky cirkevných otcov a socha Madony, na baldachýne v podobe kráľovskej koruny je socha Krista s krížom, na stene sv.
Pre početný hudobný súbor bola vytvorená dvojpodlažná hudobná tribúna. Okrem výtvarného bohatstva bola neoddeliteľnou súčasťou všetkých slávnostných bohoslužieb i akademických slávností hudba.
Krypta kostola slúžila ako pohrebné miesto pre rodinu Esterháziovcov a iných popredných šľachticov Uhorska a prirodzene aj pre zosnulých členov jezuitského rádu. Aj preto sa pod chrámom rozprestiera krypta.
Jezuiti prisľúbili Mikulášovi Esterházimu pochovávanie príslušníkov jeho rodiny až po štvrtú generáciu za obety, ktoré priniesla pri výstavbe chrámu. V roku 1641 tu bola s neobyčajným prepychom pochovaná palatínova manželka Kristína Ňáriová a v roku 1645 aj sám donátor chrámu Mikuláš Esterházi.
V krypte boli pochovaní aj štyria synovia palatína Mikuláša Esterháziho - Ladislav, František, Gašpar a Tomáš, ktorí padli v bitke s Turkami 26. augusta 1652 pri Vozokanoch. S ich smrťou sa spája aj kliatba Mikuláša Esterháziho.
Z ďalších známych členov rodu tu boli pochovaní Daniel, Alexander a Štefan Esterházi. Spomedzi členov jezuitského rádu pochovaných v krypte kostola treba spomenúť pátra Jána Simonidesa, ktorý bol 31. októbra 1674 v Turej Lúke zavraždený z nenávisti ku Katolíckej cirkvi.
Zo strany jezuitov bolo najmä v 1. polovici 20. storočia vyvíjané úsilie o jeho blahorečenie. Ku komplexnému reštaurovaniu katedrálneho Chrámu sv. Jána Krstiteľa sa pristúpilo až po roku 1989.
Pravdepodobne už v prvej polovici 18. storočia sa uskutočnila oprava chrámových striech, pri ktorej bola odstránená sanktusová vežička, ktorá bola na strechu vrátená až pri rekonštrukcii v 90.
Významné udalosti
Významným medzníkom v histórii chrámu je rok 2003, kedy chrám navštívil pápež Ján Pavol II.. Túto udalosť dodnes pripomína aj jeho bronzová socha pred chrámom.
V roku 1977 pápež Pavol VI. ustanovil Trnavu za sídlo arcibiskupstva. O rok neskôr bol chrám sv. Jána Krstiteľa vyhlásený za katedrálu pápežom Jánom Pavlom II.
V posledných rokoch boli zreštaurované všetky bočné kaplnky. V súčasnosti prebieha záverečná etapa komplexného reštaurovania výtvarnej výzdoby klenby Katedrály sv.
Interiér Katedrály sv. Jána Krstiteľa
Katedrála je pre turistov otvorená sezónne. Návštevníci môžu obdivovať nielen jej architektúru, ale aj bohatú výzdobu a umelecké diela, ktoré sa v nej nachádzajú.
Katedrála sv. Jána Krstiteľa sa v piatok 24. júna 2022 o 9.30 h rozozvučala oslavným spevom. V úvodnom liturgickom sprievode kňazov nielen z Trnavskej arcidiecézy a sídelného arcibiskupa Jána Oroscha, ako aj emeritného arcibiskupa Jána Sokola kráčali aj hostia: chargé d'affaires Apoštolskej nunciatúry na Slovensku Andrij Yevchuk, obaja biskupi Nitrianskej diecézy - Mons. Viliam Judák a Mons. Peter Beňo, administrátor Spišskej diecézy, biskup Ján Kuboš a za Žilinskú diecézu sídelný biskup Tomáš Galis.
Hlavný celebrant v úvode pripomenul úmysel svätej omše, obetovanej za všetkých administrátorov diecézy, ako aj za všetkých kňazov, ktorí v nej pôsobili.
V homílii hlavný celebrant, trnavský arcibiskup Ján Orosch pripomenul, akým darom bolo nielen pre rodičov, ale aj pre Cirkev narodenie svätého Jána Krstiteľa - v celých dejinách spásy nie je nik väčší ako on. Darom boli aj všetci doterajší administrátori diecézy: Pavol Jantausch, prvý biskup, ktorý s nadšením budoval diecézu a potrebné zázemie - aj privolaním rehoľníkov na jej územie.
Hrdinom bol Michal Buzalka, jeho pomocný biskup, ktorý si zažil svoje zo strany štátnej moci, počas náročnej situácie Cirkvi v komunizme. Trnavský arcibiskup Ján Orosch spomenul, akou obrovskou pomocou bol pre kňazov aj nástupca biskupa Jantauscha Ambróz Lazík i to, akú úctu mal voči Júliusovi Gábrišovi pápež sv. Ján Pavol II.
Po svätom prijímaní zaznel slávnostný hymnus „Teba, Bože, chválime“. Hlavný celebrant pogratuloval emeritnému arcibiskupovi Jánovi Sokolovi k meninám, tiež k 65. výročiu kňazskej vysviacky, ktoré si v týchto dňoch pripomína. Rovnako blahoželal aj prítomnému spolubratovi v biskupskej službe Jánovi Kubošovi, administrátorovi Spišskej diecézy. Otec arcibiskup poďakoval aj prítomným za vytvorenie krásnej atmosféry v katedrálnom Chráme sv. Jána Krstiteľa.
Pred záverečným požehnaním prepošt Kolegiálnej kapituly sv. Mikuláša v Trnave Stanislav Vojtko oznámil prítomným kňazom a veriacemu ľudu, že kanonici podali návrh na menovanie štyroch nových honorárnych kanonikov, ktorý trnavský arcibiskup Ján Orosch akceptoval a zároveň ich v piatok 24. júna, pri príležitosti storočnice vzniku Trnavskej apoštolskej administratúry, aj menoval.
Títo kňazi si z rúk arcibiskupa Jána Oroscha zároveň prevzali menovacie dekréty a insígnie. Sú nimi: vdp. Blažej Čaputa, farár dekan v Novom Meste nad Váhom, vdp. Attila Jozsa, farár dekan v Hurbanove, vdp. Dušan Kolenčík, kancelár a hovorca arcidiecézy a vdp. Ján Vido, notár - arcidiecézny ekonóm.
Trnavský arcibiskup Ján Orosch v záverečnom slovku priznal, že Cirkev aj arcidiecéza potrebujú pomocníkov, keďže „biskup starne a sily nestačia“ - preto sa teší na takýchto šikovných pomocníkov. Slávnosť ukončili apoštolským požehnaním arcibiskupa a pápežskou hymnou. Liturgiu hrou na organ sprevádzal Mgr. art. Marek Cepko.