Chmeľov je obec na Slovensku v okrese Prešov, ktorej počiatky sa spájajú s rehoľníkmi z rádu strážcov Sv. Hrobu, ktorí tu mali svoj kláštor už pred rokom 1212. Obec sa po prvý raz v archívnych dokumentoch spomína r. 1212 pod názvom Frigidus Fons /studený prameň/.
V obci sa nachádzajú dva kostoly. Gréckokatolícky kostol slúži pre gréckokatolícke aj rímskokatolícke omše, druhý kostol je evanjelický Augsburského vyznania, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou.
Ranogotický evanjelický kostol z obdobia okolo roku 1300, v ktorom boli objavené stredoveké nástenné maľby, je jednou z dominánt obce. Obec leží na úpätí Zadnej hory nad sedlom Čepcov v Beskydskom predhorí.
Evanjelický kostol v Chmeľove.
História a vývoj
Z histórie obce je známe, že tu sídlili krížovníci bližšie neznámeho rytierskeho rádu, ktorých Ondrej II. oslobodil od poplatkov na mýtach a trhoviskách. Koncom 12. storočia sa v Chmeľove usídlil rytiersky rád Krížovníkov Božieho hrobu. Ich vlastníctvom bol až do r. 1313, keď ho vymenil za Lendak a Chmeľov sa stal majetkom Brezovickovcov, neskôr Jána z Drienova a veľmožského rodu Abovcov. V novoveku patrila obec viacerým rodom.
Vznik a Patrocínium
Kostol postavili vo vyvýšenej polohe zrejme niekedy na prelome 13. a 14. storočia. Staviteľmi mohli byť rehoľníci z rádu strážcov Sv. Hrobu (Rehoľní kanonici strážcovia jeruzalemského Sv. Išlo o typickú ranogotickú stavbu s polygonálnym presbytériom zaklenutým krížovou rebrovou klenbou a so severnou sakristiou. Rehoľníci odišli z Chmeľova v spomínanom roku 1313, kedy vymenili tunajšie majetky za spišský Lendak.
Patrocínium: kostol Evanjelickej cirkvi a. v., pôvodne sv.
V staršej literatúre sa pôsobenie strážcov Sv. Hrobu (Rehoľní kanonici strážcovia jeruzalemského Sv. Hrobu Pána) v Chmeľove kládlo už pred rok 1212, kedy im kráľ Ondrej II. daroval majetky na území dnešného Slovenska. V tej dobre však išlo o pomenovania podstatne rozsiahlejšieho územia v pohraničí, ktoré bolo v majetku kráľa, nie priamo dnešnej obce.
Reformácia a Evanjelická cirkev
Evanjelické cirkevné zbory augsburského vyznania začali po roku 1517 vznikať tam, kde ľudia prijali reformačné myšlienky Dr. Martina Luthera, nemeckého mnícha a teológa. Na Slovensko sa tieto myšlienky dostali pomerne skoro cez študentov a obchodníkov.
Čo sa týka Chmeľova, niektoré pramene uvádzajú, že Evanjelická cirkev v Chmeľove vznikla už v roku 1545 s príchodom rodiny Fejerváry. Tá sa na dlhé roky stala všestranným podporovateľom cirkevného zboru. Ďalším významným podporovateľom bol aj Tomáš Dessewffy a mnohí iní. Vďaka nim Evanjelický cirkevný zbor v Chmeľove, ako jeden z mála zborov, pretrval aj kruté prenasledovanie počas protireformácie. Kostol evanjelikom nebol odňatý a cirkevný zbor teda existuje nepretržite od svojho začiatku.
V evanjelickom kostole v matkocirkvi je na tabuli uvedený zoznam kňazov, ktorí v zbore pôsobili od roku 1600 až do súčasnosti. Z rôznych zápisníc z kanonických vizitácií sa dozvedáme čím žili chmeľovskí evanjelici v minulosti. Napríklad, že v roku 1654 postavili vežu kostola. V roku 1754 bol v obci taký veľký požiar, že roztopilo zvon kostolnej veže. V roku 1855 zavítal do Chmeľova český helvétsky (kalvínsky) superintendent (biskup) Matej Kubeš. Prišiel sem navštíviť dcéru, ktorá bola vydatá za tunajšieho zemepána Tardyho.
Architektúra a zaujímavosti
Kostol postavili vo vyvýšenej polohe zrejme niekedy na prelome 13. a 14. storočia. Išlo o typickú ranogotickú stavbu s polygonálnym presbytériom zaklenutým krížovou rebrovou klenbou a so severnou sakristiou. Kostol sa takmer intaktne zachoval vo svojej gotickej podobe. Gotické sú aj tri portály - do lode vedúce vstupy z južnej a západnej strany a vstup do sakristie. V časti okien sa zachovali pôvodné ostenia.
V oltárnej časti kostola sa v roku 2015 našli aj nástenné maľby. Zrejme v druhej polovici 14. storočia bol kostolík vyzdobený nástennými maľbami, ktorých časti sa nedávno našli po odstránení barokového oltára na východných stenách presbytéria.
V kostole je neskorobarokový oltár s plastikou vzkrieseného Krista a dvoch apoštolov z roku 1768 od donátorov Anna Pechy a Tomáša Dessewffy.
Stavebné úpravy
V období renesancie prešiel podobne ako mnohé iné kostolíky v regióne Šariš a Spiš prestavbou, ktorá sa najviditeľnejšie dotkla ukončenia veže v podobe atiky. V nasledujúcich storočia sa realizovali len menšie opravy. V 18. storočí bol na starších základoch vybudovaný ohradný múr okolo kostolíka. O časť stredovekých prvkov prišiel kostolík až v 20. storočí, kedy boli upravované okná a odstránená gotická kružba z niektorých z nich. Obnova fasád sa udiala v roku 2008, kedy bol zamaľovaný aj letopočet z čias renesancie na veži. V roku 2012 sa začalo s reštaurovaním hlavného barokového oltára, po odmontovaní ktorého sa našli časti stredovekej freskovej výzdoby.
Súčasnosť
Kostolík patrí miestnej farnosti Evanjelickej cirkvi a. v. a stále slúži veriacim. Po nedávnej obnove je v dobrom stave.
Cirkevný zbor Evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku Chmeľov sa rozprestiera na území troch obcí a dvoch okresov. Do zboru patria evanjelici z obcí Chmeľov, Radvanovce a Babie. Matkocirkev a farský úrad sú v Chmeľove. Organizačne je súčasťou Šarišsko-zemplínskeho seniorátu a Východného dištriktu ECAV na Slovensku. Služby Božie sa konajú každú nedeľu: v Chmeľove o 10:45, v Babí o 8:00 a v Radvanovciach o 9:30.
V cirkevnom zbore sa snažíme aktívne pracovať s každou generáciou. Okrem služieb Božích organizujeme rôzne iné stretnutia pre mladších aj starších, tábory, celozborové výlety, biblické štúdia a pod. Spoločný cieľom je prinášať evanjelium o Ježišovi Kristovi ako slovom, tak aj skutkom.
Pohľad na Chmeľov
Praktické informácie
Obec sa nachádza cca 20 km severovýchodne od Prešova pri hlavnej ceste na Giraltovce a Svidník. Kostolík stojí v ohradenom areáli na miernej vyvýšenine v obci. Návštevu je vhodné dohodnúť vopred.
tags: #evanjelicky #kostol #chmelov