V minulosti mali kalendáre výsadné postavenie v rodinách. Spolu s Bibliou tvorili základ každej domácnosti a boli jediným čítaním, ku ktorému sa bežní ľudia dostali. Boli nápadito ilustrované a niektoré z nich boli vskutku umeleckými kúskami. Dnešné kalendáre sa prispôsobili dobe. Na každý rok máme desiatky typov: pracovné, plánovacie, umelecké, detské, zábavné, denné, týždňové, dvojtýždenné, mesačné, liturgické, katolícke, vreckové, stolové, nástenné, záložkové,... Veru, je si z čoho vyberať.
Cirkevný kalendár je vystavaný tak, aby sa v priebehu roka prostredníctvom série Pánových sviatkov dostali pred náš duchovný zrak všetky hlavné udalosti pozemského života Ježiša Krista.
Keďže okruh nepohyblivých sviatkov kopíroval civilný kalendár Byzantskej ríše, začína sa 1. septembra a trvá do 31. augusta.
Svätá a veľká nedeľa Paschy je najväčším sviatkom cirkevného roka v byzantskom obrade. Nedeľa Paschy môže pripadnúť na ktorýkoľvek z 35 dní od 4. apríla do 8. mája.
Medzi hlavné sviatky patria:
- Narodenie Bohorodičky (8. september)
- Povýšenie Kríža (14. september)
- Vstup Bohorodičky do chrámu (21. november)
- Narodenie Pána (25. december)
- Bohozjavenie Pána (6. január)
- Stretnutie Pána (2. február)
- Zvestovanie Bohorodičke (25. marec)
- Pánovo nanebovstúpenie (slávi sa na 40. deň po Pasche)
- Nedeľa Päťdesiatnice - Zostúpenie Svätého Ducha (slávi sa na 50. deň po Pasche)
- Pánovo premenenie (6. august)
- Zosnutie Bohorodičky (15. august)
Medzi stredné sviatky prvej kategórie patria sviatky:
- sv. Jána Evanjelistu (26. september a 8. máj)
- sv. Jána Zlatoústeho (13. november)
- sv. Mikuláša z Myry (6. december)
- troch veľkých učiteľov: sv. Bazila Veľkého, sv. Gregora z Nazianzu a sv. Jána Zlatoústeho (30. január)
- sv. veľkomučeníka Juraja (23. apríl)
- sv. apoštolov Petra a Pavla (29. jún)
- narodenia a sťatia sv. Jána Krstiteľa (24. jún a 29. august)
Pôvod Vianoc | História
V cirkevnom kalendári sa nachádzajú aj obdobia pôstu, ktoré majú veriaci dodržiavať:
- Filipovka pred Vianocami, ktorá sa začína 15. novembra (po sviatku sv. Filipa 14. novembra) a trvá do 24. decembra.
- Apoštolský pôst alebo Petro-pavlovský pôst, ktorý sa začína v pondelok po Nedeli všetkých svätých a trvá do 28. júna.
- Uspenský pôst alebo Pôst pred sviatkom Zosnutia (cirkevnoslovansky: Uspenija) presvätej Bohorodičky trvá od 1. do 14. augusta.
Pre lepšiu orientáciu v cirkevnom roku si môžeme sviatky a pôsty zhrnúť do prehľadnej tabuľky:
| Mesiac | Sviatky a pôsty |
|---|---|
| September | Narodenie Bohorodičky (8.), Povýšenie Kríža (14.), sv. Jána Evanjelistu (26.) |
| November | sv. Jána Zlatoústeho (13.), Filipovka (od 15.), Vstup Bohorodičky do chrámu (21.) |
| December | sv. Mikuláša z Myry (6.), Narodenie Pána (25.), Koniec Filipovky (24.) |
| Január | Bohozjavenie Pána (6.), troch veľkých učiteľov (30.) |
| Február | Stretnutie Pána (2.) |
| Marec | Zvestovanie Bohorodičke (25.) |
| Apríl | sv. veľkomučeníka Juraja (23.) |
| Máj | sv. Jána Evanjelistu (8.), Pánovo nanebovstúpenie (40. deň po Pasche) |
| Jún | Narodenie sv. Jána Krstiteľa (24.), sv. apoštolov Petra a Pavla (29.), Nedeľa Päťdesiatnice (50. deň po Pasche), Apoštolský pôst (po Nedeli všetkých svätých) |
| August | Pánovo premenenie (6.), Zosnutie Bohorodičky (15.), Sťatie sv. Jána Krstiteľa (29.), Uspenský pôst (od 1. do 14.) |
V minulosti mali kalendáre výsadné postavenie v rodinách.
Schéma liturgického roka
tags: #cirkevne #obdobia #krestansky #kalendar