Zomrel Farár z Myslavy: Správy a História Fary u Svätého Dominika

V tomto článku sa dozviete o histórii fary u svätého Dominika v Myslave, malebnej obci s bohatou minulosťou. Ponoríme sa do udalostí, ktoré formovali túto farnosť, a pripomenieme si významné osobnosti, ktoré tu pôsobili.

História a Vývoj Fary v Myslave

Najstaršia správa o Myslave je z roku 1263, keď osada bola darovaná jasovskému kláštoru. Medzi osadami, ktorých majiteľmi bola rodina Chyrke sa spomína Myslava aj v listine z roku 1329. Predkovia tejto rodiny pochádzali z rodu Aba (podľa neho je aj prastarý názov abovskej stolice).

V roku 1429 vymrela rodina Chyrke a majetky prešli rodine Šemšeyovcov, a to v Above osady Gard, Lorinčík, zvaný ináč Vyšný Gard, Poľov a polovica Myslavy, Haniska a štvrtina Šace. Pri ohraničovaní majetku sa spomína aj potok Čakan, ktorý sa vlieva do Myslavky.

Vo všetkých listinách jednajúcich o tejto záležitosti, sa spomína obec Myslava vo forme ,,Miszla“. V roku 1395 Mikuláš, syn Tomáša Chyrke, v testamente daruje košickým dominikánom les na myslavskej hore s niekoľkými roľami a to počnúc od vyšného mlyna osady Myslava až ku veľkej a či verejnej ceste, ktorá ide z Malej Idy do Košíc a ku inej ceste, po ktorej sa ide do Hýľova. Tiež daruje jednu vinicu, ktorá je na myslavskej hore z južnej strany so všetkým, čo k nej patrí.

V roku 1397 Peter Chyrke ešte daruje dominikánom mlyn pri potoku Myslavka na vyšnom konci dediny Myslava a celý jeden gazdovský pozemok, ktorý bude stačiť pre jedného usadlíka.

Morová nákaza tzv. čierna smrť, ktorá sa rozšírila po Európe bola zanesená v roku 1430 aj do Košíc a okolia, kde si vyžiadal veľa obetí. Akiste veľa ľudí zomrelo na túto chorobu v Myslave. Možno súdiť podľa toho, že košickí dominikáni nemali koho najať do vinice a tak provinciál rádu Matej Kald vyhovel naliehavej žiadosti predať mlyny v Myslave i lúku pri ňom, aby za prijaté peniaze mohli opraviť kláštor a dať do poriadku ostatné vinice. Všetko odkúpilo mesto Košice.

Obdobie rokov 1900-1901

V rokoch 1900-1901 sú zaznačené iba čísla, koľko ľudí bolo pokrstených, zosobášených a koľko ich bolo pochovaných. Naša obec patrila k veľkému územiu Rakúska-Uhorska, patriaca do Abovsko-Turnianskej župy a Egerskej provincie.

Rok 1900

Na prechode do nového tisícročia v roku 1900 bolo vykonané sčítanie ľudu. Podľa archívneho záznamu z obdobia r. 1900 boli nasledovné údaje:

V roku 1887 mesto Košice postavilo v Myslave školskú budovu, z ktorej bola vytlačená slovenčina. Úradný jazyk bola maďarčina. Žiaci sa po slovensky nesmeli ani počas prestávky zhovárať. Prvým učiteľom v Myslave vôbec bol Michal Drimala.

Poniže Myslavy vedľa cesty na Lorinčík smerom cez Hrabinu dal postaviť miestny občan Juraj Kušnír drevený kríž.

Rok 1902

Bola postavená fara miestnymi farníkmi. Myslavu navštívil Andrej Halaša z Turčianskeho Sv. Martina spolu s Jánom Strakom - zakúpili výšivky pre miestne múzeum.

Rok 1904

Myslavskí roľníci - cirkevníci neboli schopní udržiavať náklady na školu a preto na odporúčanie miestneho dekana Antona Fischera bola ľudová škola odovzdaná do správy štátu. Štátna ľudová škola je šesťtriedna. Povereným správcom je Rudolf Krempašský, ktorý zároveň do roku 1943 vykonáva aj organistu v miestnom kostole.

Roky 1905-1913

Žiadne udalosti týkajúce sa farnosti Myslava tu nie sú zaznamenané, je tu iba evidencia pokrstených, zosobášených a pochovaných.

Rok 1907

1. augusta vzniklo Potravinové družstvo p. Krempaským a d.o. Fischerom.

Rok 1914

Vo štvrtok 23. júla 1914 ráno bolo miestnym bubeníkom oznámené, aby sa každý dospelý muž dostavil o 15:00 hod. popoludní ku kostolu. V ustanovenú hodinu došiel za doprovodu četníckej stráže (maďa) maloiďanský notár Friedman, stúpil na stoličku a tak veľkému počtu zhromaždeným roľníkom vyhlásil, že je nariadená mobilizácia. Správa vyvolala medzi prítomnými veľký rozruch a prekvapenie, medzi ženami veľký plač.

V nasledujúcich dňoch boli doručené predvolania a do 12 hodín sa chlapi hlásili u svojich vojenských útvarov v Košiciach. V Myslave bolo zriadené koncom júla vojenské veliteľstvo, ktoré preberalo vojakov predvolaných na vojnu z východného Slovenska, Pokarpatskej Rusi, dokonca sa tu hlásilo vojsko z oblasti dnešného severného Rumunska. Za I. svetovej vojny bol zvon z kostolnej veže zrekvírovaný na vojnové účely, vraždenie a kynoženie ľudských životov.

Rok 1920

Prenajímali sa cirkevné pozemky myslavskými gazdami, ktorí platili nájomné. Šesť gazdov uzavrelo nájomnú zmluvu na pozemky v časti Najmos. Podľa tejto zmluvy prenajímajú 8 katastrálnych jutár na 6 rokov.

Rok 1921

Občania Myslavy prispievajú na prevádzku a údržbu svojho kostola. Aj v tomto roku vd. Anna Ničová r. Somošiová dáva 700,- korún. Tiež farníci Michal Kelbel, Anna Klema, vd. Mullerová a Š. Tomaškovič dávajú po 200-300,- korún. Z úrokov týchto peňazí prosia o odslúženie jednej tichej sv. omše na úmysel darcu.

Obec postihlo veľké nešťastie. Veľmi mnoho detí ochorelo na šarlach. Táto nemoc sa rozšírila do takej miery, že museli zriadiť v Opatrovni (Materskej škole) provizórnu nemocnicu. Myslava dostala nový zvon - umieračik. Predchádzajúce 2 zvony boli odnesené v čase vojny, v roku 1917.

Rok 1922

Farník Záles zvyšuje fundáciu kríža o 250,- korún. Opravuje sa kostol v Baške. Z Beziakovej fundácie sa uvoľňuje 250,- korún na opravu kostola v Baške. Obec dostala nový kostolný zvon, ktorý bol zakúpený z milodarov tunajších a amerických Myslavčanov.

Rok 1923

Na okraji chodníka z Myslavy do Košíc dal Juraj Záles postaviť kríž, ako poďakovanie Bohu za šťastný návrat z vojny. Do Myslavy bol zavedený elektrický prúd. Obec bola konečne elektrifikovaná.

V Myslave bol založený spolok "Občianska Beseda", ktorého cieľom bolo vzbudiť národné povedomie, lásku k vlasti a národu a k národnej piesni. Mal pomáhať zachovať národný svojráz obce, kroje, zvyky a obyčaje. Jeho činnosť však nebola dlhodobá, zanikol v roku 1929.

Rok 1924

Prevádza sa elektrifikácia kostola a fary. Biskupský úrad povoľuje použiť z farskej pokladne 4000,- korún na tento účel. Fundácia kríža - Cirner dáva 200,- korún. V Baške veriaci Rusnák dáva 500,- korún na kostol.

Rok 1925

Veriaci nechali opraviť aj vchodové dvere do kostola, oprava ktorých stála 1254.- korún. Miestny pán farár Fischer žiada rožňavského biskupa Cárskeho o posviacku renovovaného kostola a súčasne o birmovku. Myslavčania si postavili veľký, poschodový, obecný dom. Na prízemí je krčma a potravinový spolok. Na poschodí je veľká dvorana pre rôzne porady, divadlá a iné. Je to budova Potravného družstva, ktoré v Myslave bolo založené už v roku 1907. 13. decembra sa Myslavčania v slávnostných krojoch s mentiekami zúčastnili na slávnostnom nástupe košického pána biskupa Cárskeho, na jeho biskupské miesto.

Rok 1926

Myslava dostáva na kostol peniaze z Beziakovej fundácie. Zakúpila sa nová "kazula" pre myslavský kostol. Na chotári zvanom Grund postavil Juraj Krešňák kamenný kríž, ako poďakovanie Bohu, za šťastný návrat z vojny. Myslava má kasáreň, pri ktorej je postavená kováčska "šmikňa". Časť tejto šmikne bola zbúraná pri stavbe susedného domu. Bola tu aj maštaľ pre poštové kone. V tomto roku si Myslavčania postavili Ružencový spolok v susedstve farského kostola. Náklady na túto stavbu predstavovali 46 tis. korún. V obci sa zakladá Dobrovoľný hasičský zbor, ktorý je zložený z 25 členov a má 2 ručné striekačky. Až v roku 1931 bola zakúpená motorová striekačka za 20 tis. korún z obecných prostriedkov. Veliteľom Dobrovoľného hasičského zboru sa stal Štefan Jerga.

Rok 1927

Dr. Polák - právny zástupca cirkevného úradu žiada myslavského občana Michala Vargovčáka a spol. o opravu potoka, ktorý robí škody na pozemkoch. V tomto roku sa v Myslave vyskytla veľmi ťažká choroba - týfus. V Myslave bola založená "Jednota Orla".

Rok 1928

Farský úrad v Myslave platí daň z majetku vo výške 2377,- korún. Platba firme Gab. Rieger 2246,- korún za opravu organov v kostoloch Myslavy a Bašky. Fundácia omšových základní do roku 1896 je 2168,- korún. Policajná stanica prešetruje komunistickú činnosť Martina Šolca (Tkačika)

Rok 1929

S ťažnosť Myslavčanov na príchod učiteľov na tunajšiu školu, ktorí nie sú rímsko-katolíckeho vierovyznania. Takým je učiteľ Chalupka. Žiadajú Ministerstvo školstva o jeho preloženie. Myslava má 1322 obyvateľov, z toho 1308 katolíkov, 2 luteránov, 1 kalvína a 11 Židov. Ministerstvo školstva akceptuje žiadosť Myslavčanov a listom oznamuje, že na myslavskú školu budú určení iba učitelia rímsko-katolíckeho vierovyznania. Na biskupský úrad posiela myslavská farnosť 1000,- korún, zvyšok z roku 1928 a posiela to ako dar. Myslavský pán farár vdp. Fischer sa stáva členom košickej správnej rady Legie-Banky. Od biskupského úradu dostáva súhlas. Myslavský farník Ján Macák žiada povolenie, aby mohol nosiť reverendu. Srdca Pána Ježiša a v III. ráde sv. Dominika. Veriaci obce odoberajú aj mesačne náboženské zošity ako: Posol Božs. Srdca, Svätá Rodina a Kráľovná sv. Ruženca. Povyše Myslavy na ľavo, na kraji lesa je malá studienka, ktorá má pomenovanie "Bartolomka". Myslavčania, keďže je studienka pomenovaná menom patróna kostola, udržiavajú ju riadne opravenú a vyčistenú. Už zďaleka ju možno vidieť.

Rok 1930

Miestny farár dp. Fischer bol chorý, išiel na liečenie. Zastupovať ho mali kňazi Dominikánskeho kostola. Nakupovalo sa nové oblečenie pre kňaza - Veller. Gazda J. Scholtz prosí o zníženie nájmu z pozemkov pre neúrodu. Dostáva od biskupského úradu súhlas. V tomto roku v decembri bolo sčítanie ľudu. Myslava má 1526 obyvateľov.

Rok 1931

Občan Myslavy Bajer - vojak, neplatí žiadne kostolné poplatky, ale žiada o krst svojho dieťaťa. S matkou dieťaťa nie je ani zosobášený nemá sobášny list. Dôstojný pán farár Fischer napriek tomu dieťa pokrstil. Schválil to aj biskupský úrad a doporučil dp. Fischerovi správne poučiť rodičov o výchove dieťaťa a o povinnosti ich voči farskému úradu. Dp. farár Fischer je opäť chorý. Žiada o zastupovanie.

Myslavu opäť postihlo veľké nešťastie. Myslavskí chlapci, ktorí pásli kravy, našli na pastvisku ručný granát. Jeden z nich, 17 ročný Ján Danko, ktorému granát vybuchol v ruke, bol na mieste mŕtvy. Okrem nebo, po prevezení do nemocnice, zomreli aj 10 ročný Štefan Korl, 15 ročný Ján Fortuna a 15 ročný Martin Maciak.

Rok 1932

Myslavská fara aj tento rok uzatvára nájomnú zmluvu s gazdami: Juraj, Michal, Ján a Martin Scholtz a Michal Kolibár, na pozemky v chotári Najmos.

Rok 1933

V tomto roku sa začala písať „Pamätná kniha Myslavy", ktorá sa nachádza v Štát. archíve v Košiciach. Túto Pamätnú knihu začal písať vtedajší učiteľ Viktor Heins, ktorý bol poverený jej vedením, ako prvý kronikár obce.

Na čele obce bola Obecná rada, ktorá mala týchto členov: starosta Ján Mikita, jeho zástupcovia Štefan Jerga a Martin Soliar, obecní radcovia Martin Kolesár, Ján Müller (Grigličin), Martin Scholtz (Tkačik), Ján Kolibár, Juraj Javnický. Okrem týchto Obecná rada mala ešte 24 členov.

Okresné zastupiteľstvo v Košiciach sa rozhodlo vybudovať v Myslave riadnu hasičskú strojovňu. Na stavbe pracovali nezamestnaní Myslavčania. Jej náklad bol 15 tis. korún 11. júna myslavský krčmár Adolf plánoval pre občanov usporiadať majáles v lese Girbes, na čo dostal od polície aj povolenie. Pre nepriaznivé počasie sa však nekonal. Využi1 to Spolok robotníckeho divadelného ochotníctva v Košiciach a vydal letáky, ktoré pozývali občanov do myslavského lesa. Leták bol aj v maďarčine. Sledovala to aj polícia.

Občianka Myslavy Anna Kolibárová, rod. Vargová prestúpila na inú vieru (baptistka). V obci to vyvolalo veľké pohoršenie. Jej dcéra porodila dieťa mimo manželstva a požiadali o krst. Pán farár vyzval zblúdilú matku, aby sa vrátila do cirkvi a verejne odvolala pohoršujúce výroky. Keďže to odmietla, dieťa ostalo nepokrstené. Biskupský úrad s postupom farára súhlasil.

V Myslave sú 2 krčmy a 3 obchody s rozličným tovarom. Myslava má aj Osvetovú komisiu, ktorú menoval Okresný osvetový zbor v Košiciach. Predsedom tejto komisie je Rudolf Krempaský, tajomníkom Viktor Heins a členmi sú Ján Mikita, Štefan Jerga a Juraj Ľoča.

Štát. ľudová škola usporiadala v tomto roku tri divadelné predstavenia, Jednota Orla dve divadelné predstavenia a Dobrovoľný hasičský zbor jedno predstavenie.

Rok 1934

Príchod jari bol v tomto roku neobyčajne včasný. Už po 10. marci začali roľníci na poliach pracovať. Mesiac apríl bol veľmi teplý. Dňa 17. apríla namerali teplotu 23-25 stupňov Celzia. 17. jún bol pre Myslavu veľmi významným dňom. V tento deň Okresný a mestský zbor v Košiciach a Osvetová komisia v Myslave usporiadali veľkú národopisnú slávnosť. Táto sa konala pod patronátom pána biskupa Cárskeho, vojenského divízneho generála Prchalu, starostu mesta Košice Maxoňa, okresného náčelníka Balažoviča a rady obce Myslava na lúkach pri Maši.

Táto slávnosť mala veľký ohlas u obyvateľstva Myslavy, Košíc aj jeho okolia o čom svedčí návšteva okolo 8000 ľudí. Na upravenom priestranstve bola predvedená "Myslavská svadba". Predstavenie trvalo približne 3 hodiny. Cieľom tejto slávnosti bolo povzniesť upadajúce myslavské zvyky a ukázať občanom Myslavy, akú obľubu a vážnosť má u okolitého ľudu.

Kronikár z tohoto obdobia píše v Pamätnej knihe Myslavy: "Preto budúca generácia, ktorá budeš tieto riadky čítať uvedom si, že to, čo sa v starých tvojich zvykoch a obyčajoch skrýva, je kus najväčšieho tvojho pokladu. Každý dobrý Myslavčan, milujúci svoj ľud, mal by si uvedomiť, že staré zvyky a pôvodné myslavské kroje sú najväčším darom, aký nám mohli zanechať naši predkovia, a preto ho máme stále oživovať a uchovávať ako najcennejšiu pamiatku!" 16. septembra usporiadala Miestna jednota roľníckeho dorastu dožinkovú slávnosť. Bola to prvá slávnosť takéhoto druhu v Myslave. 30. júla Myslava zažila hroznú udalosť. Za účinku alkoholu sa miestni mládenci pobili. Jeden z nich 20-ročný Juraj Kirchner doplatil na to životom. Bol ťažko pobodaný nožom a svojmu zraneniu podľahol.

22. júla v Myslave bola veľká búrka s prietržou mračien. Pri tejto búrke, v údolí, zvanom Vinice bol usmrtený bleskom košický občan Ján Saska, strojmajster, ktorý sa pred búrkou schoval pod strom. Toto sa mu stalo osudným. 1. augusta opäť zúrila búrka nad Myslavou a blesk zasiahol myslavskú pastiereň. Jej strecha do tla zhorela a škoda činila 10 tisíc korún. V tomto roku sa narodilo v obci 64 detí a bolo uzavretých 9 manželstiev. Zomrelo 16 ľudí.

Myslavská svadba

Rok 1935

10. februára bol významný deň pre Myslavu. Konali sa prvé primície novovysväteného kňaza, Myslavčana Juraja Macáka. Táto radostná udalosť bola stlmená smutnou správou, že miestny farár, dôstojný pán Anton Fischer, po 14-dennej nemoci o 20-tej hodine zomrel. Jeho smrť vyvolala nielen u Myslavčanov, ale aj u okolitého ľudu veľký zármutok. Biskupský úrad určil na zastupovanie vdp. farára Mikuláša Lexmanna, z košického Dominikánskeho kostola. Biskupský úrad vyhlásil konkurz na farára do Myslavy. Prihlásení boli: J. Eperjessy, nar. v r. 1895, A. Hudák, nar. v r. 1899, M. Bodnár, nar. v r. 1883. Pri hlasovaní v Rade mesta Košice dostali počet hlasov takto: Eperjessy 17, Hudák 24 a Bodnár 1. Konkurz teda vyhral Anton Hudák, ktorý bol vo farnosti Jankovce. Menovací dekrét dostal od 15. septembra. Žiaci miestnej školy chodili pred vyučovaním do kostola. Dp. farár Hudák žiadal, aby učitelia robili pedagogický dozor.

Veriaci kúpili spovednicu pre kostol. Biskup. úrad dal peniaze z depozitu kostola. 12. mája sa koná v Myslave Verejné zhromaždenie KSS. Počet účastníkov je 280 a schôdzu vedie Juraj Veles, číslo domu 85. Z miestnej školy odchádza učiteľ Viktor Heins a nastupuje nový učiteľ Ladislav Dutka. Dňa 19. mája sa konali voľby do Národného zhromaždenia. V Myslave do poslaneckej snemovne bolo odovzdaných 699 hlasov a do senátu 611. Najviac hlasov získala strana Autonomistického bloku (Hlinka - Rázus) 502 do poslaneckej snemovne a 422 do senátu. 26. mája konali sa voľby do krajinského a okresného zastupiteľstva. Do krajinského zastupiteľstva bolo odovzdaných 650 platných hlasov a okresného 653 platných hlasov. Najviac hlasov získala Hlinkova ľudová strana, 449 do krajinského a 435 do okresného zastupiteľstva. Priebeh volieb bol nerušený, voľby riadili: za okresný úrad J. Tatár a miestny učiteľ Heins.

Rok 1936

V tomto roku v obci sa začala novostavba štátnej ľudovej školy. Vedľa starej budovy sa postavila nová, v ktorej už je aj byt pre učiteľa. V obci bola zvolaná schôdza urbarialistov , na ktorej sa riešili nesprávnosti v zápisoch.

tags: #zomrel #farar #z #myslavy