Cirkevný zvyk svätenia sviečok, známy aj ako Hromnice, je hlboko zakorenený v kresťanskej tradícii a má bohatú históriu. Tento sviatok spája v sebe náboženské, kultúrne a ľudové prvky.
Hromnice a ich pôvod
Hromnice sú ľudovým názvom pre kresťanský sviatok Obetovania Pána. Veriaci ho oslavujú 2. februára ako deň spomienky na obetovanie Ježiša v chráme, ktorý sa slávi na 40. deň po Narodení Pána. Tradícia svätenia sviečok má svoje korene v dávnych rímskych a slovanských zvykoch.
Rímske a slovanské korene
V Rímskej ríši sa v tomto období konali luperkálie, počas ktorých ľudia nosili zapálené sviece. V roku 494 zaviedol pápež Gelasius sviatok, ktorý mal nahradiť ten rímsky. V tento deň kresťania so zapálenými sviecami obchádzali okolo kostola a cirkev tak zriadila namiesto očistných obradov sviatok očistenia Panny Márie. Rímska tradícia zapaľovania sviec bola veľmi živá a zrejme aj z tohto dôvodu sa cirkev v 10. storočí rozhodla sviece v tento deň aj posväcovať.
Ďalšie vplyvy na formovanie Hromníc je možné nájsť v tradíciách Slovanov. Východní Slovania v tomto čase slávili tzv. stretenie, čiže stretnutie zimy s letom. Súvisí to s tým, že pôvodne ľudia delili rok len na dve ročné obdobia - zimu a leto.
Význam Sviatku Obetovania Pána
Druhý februárový deň si kresťania pripomínajú sviatok Obetovania Pána. Slávia ho nielen katolíci, ale aj evanjelici. Sviatok Stretnutia Pána má svoj pôvod v udalosti z Ježišovho života, ktorú opisuje evanjelista Lukáš (Lk 2, 22-40). Mojžišov zákon predpisoval, že každá žena po narodení chlapca nesmela 40 dní vojsť do chrámu, lebo v tomto čase sa považovala za nečistú (porov. Lv 12, 1-4). Toto obdobie štyridsiatich dní sa nazývalo dňami očisťovania. Po zakončení týchto dní prichádzala matka novonarodeného dieťaťa do chrámu a priniesla obetu, čím sa stávala (obradne) čistou.
Prečistá Panna Mária ako Božia Matka sa nemusela podrobiť obradu očisťovania, lebo sa posvätila Kristovým narodením, ako hovorí kondák sviatku: „Kriste Bože, svojím narodením si posvätil život Panny (panenské lono)“.
Tradície a Použitie Hromničných Sviečok
Tradície posväcovania sviec sa u kresťanov zachovali do súčasnosti. Z toho sa zaviedol rituál sviec, ktoré sa požehnávali a ktoré si veriaci odnášali domov a opatrovali ako ,posvätené‘. Zapaľovali si ich pri prírodných pohromách, najčastejšie počas búrok. Takúto sviecu, nazývanú ako hromnička, mávali ľudia takmer v každej domácnosti. Za účelom ochrany pred bleskami a hromami ju ľudia zapaľovali počas búrok. Hromnička sa zapaľovala pri zomierajúcom, aby mu uľahčila skon, a nechávala sa horieť aj pri mŕtvom za účelom ochrany pred zlými silami. Ľudia verili, že hromnička dokáže vyliečiť aj rôzne choroby či neduhy, napríklad bolesti hrdla.
Ľudia si na sviatok Obetovania Pána berú z kostola domov požehnané hromničné sviečky. Zapaľovanie sviečky je symbolom viery a ochrany.
Kde se vzaly hromnice a proč žehnáme svíce?
Anton Konečný dodáva, že dnes sa hromničná sviečka zapaľuje aj pri návšteve kňaza pri chorom, keď prichádza s Eucharistiou, a aj pri modlitbovom sprevádzaní umierajúceho. Požehnaná hromničná sviečka sprítomňuje nesmiernu Božiu lásku, „ktorá svojimi spásnymi činmi zahŕňa všetky generácie a všetkých ľudí.
Požehnané veci sa podľa liturgistu môžu používať aj viac rokov, rovnako aj hromnička. Po čase, ako každá vec, sa opotrebia, poškodia alebo zostarnú. V tom prípade ich treba dôstojne zničiť, napríklad spáliť.
Ľudové Zvyky a Poverenia
V minulosti ľudia verili, že keď na Hromnice zo strechy voda tečie, zima sa dlho povlečie. Alebo ak je silný mráz, treba urýchliť zimné práce, lebo jar už klope na dvere. Zvykov a povier na tento deň bolo naozaj dosť.
Na Hromnice gazdinky varili dlhé cestoviny, aby im narástli dlhé rastliny. Alebo dievčatá a chlapci išli na sánkovačku a vybrali si čo najdlhšiu dráhu. Čím bola dlhšia dráha, tým bol dlhší ľan aj konope.
Na Hromnice platilo aj veľa zákazov. Na západnom Slovensku ľudia verili, že toho, kto bude v tento deň pracovať, zasiahnu počas roku blesk a hrom. Na Myjave sa z rovnakých príčin nesmelo v tento deň šiť, na Ponitrí zase pracovať v lese. Podobné predstavy boli rozšírené na celom Slovensku.
Na väčšine územia Slovenska preto gazdiné v tento deň varili dlhé rezance alebo šúľance, aby aj konope a ľan boli čo najvyššie. Niekde tieto jedlá posýpali aj tvarohom, aby aj vyrobené plátno bolo pekné biele. Obľúbenou zábavou v tento deň bola aj sánkovačka.
Tabuľka: Zvyky a zákazy na Hromnice| Oblasť | Zvyk/Zákaz | Účel/Význam |
|---|---|---|
| Celé Slovensko | Zapaľovanie hromničiek | Ochrana pred búrkami a zlými silami |
| Západné Slovensko | Zákaz práce | Ochrana pred zásahom blesku |
| Myjava | Zákaz šitia | Ochrana pred zásahom blesku |
| Ponitrie | Zákaz práce v lese | Ochrana pred zásahom blesku |
| Celé Slovensko | Varenie dlhých rezancov/šúľancov | Zabezpečenie vysokej úrody ľanu a konope |
| Celé Slovensko | Sánkovačka | Zabezpečenie vysokej úrody ľanu a konope |
Deň Zasväteného Života
Na sviatok Obetovania Pána si Katolícka cirkev tiež pripomína Deň zasväteného života. Zaviedol ho v roku 1997 pápež Ján Pavol II., ktorý stanovil, aby sa slávil 2. februára.
Pranostiky
K Hromniciam sa pravdepodobne viaže najviac pranostík zo všetkých dní v kalendári. Nie je to náhoda, pretože očakávanie jari bolo u našich predkov jednou z najdôležitejších prelomových udalostí v priebehu roka.
Vedieť, kedy začne jar, kedy bude možné orať a siať a aké bude počasie, dovtedy bolo možnosťou, ako sa na to pripraviť a nepremeškať správnu chvíľu.
V pranostikách k tomuto dňu sa často spomína medveď, ktorý sa v tomto období prebúdzal.
Táto pravdepodobne najznámejšia hromnicová pranostika (skôr úslovie) sa často vyslovuje spolu s inými časovými údajmi - „Na Nový rok o slepačí krok“ a „Na Tri krále o krok ďalej“. Nikto určite neberie túto mieru vážne. Ide len o poetické vyjadrenie, že deň sa síce pomaly, ale predsa len už začína predlžovať.
Trocha inak je to s informáciou „Na Hromnice o hodinu viacej“. Toto tvrdenie nám totiž dokáže objasniť astronómia. V tabuľke východov a západov Slnka nájdeme, že 2. 2. v Skalici Slnko vychádza o 7.22 a zapadá o 16.48. To znamená, že deň má dĺžku 9 hodín a 26 minút. Uplynul nejaký čas od zimného slnovratu, ktorý bol 21. decembra. Slnko vtedy vyšlo o 7.41 a zapadlo o 15.56, a teda deň mal 8 hodín a 15 minút. Pri pozorovaniach voľným okom, bez dômyselných prístrojov a výpočtov, iste odpustíme ľudovej múdrosti malú nepresnosť.
Zhrnutie
Hromnice sú cirkevný sviatok, ktorý má oficiálny názov Obetovanie Pána. Slávia sa na 40. deň po narodení Ježiša Krista. Katolícki veriaci nosia v tento deň do chrámu sviečky, ktoré kňazi posväcujú. V minulosti plnili hromničky ochrannú funkciu. Ľudia verili, že ich ochránia pred hromom a bleskom.
Pre tento sviatočný deň boli typické rôzne ľudové zvyky a tradície. V minulosti sa Hromnice považovali za prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Hromnice znamenali aj dôležitý deň pri predpovediach počasia a úrody. Najznámejšia je charakteristika: „Na Hromnice o hodinu více” (vo význame: Na Hromnice je o hodinu viac). Už naši predkovia mali výborné pozorovacie schopnosti a zistili, že na Hromnice sa deň predlžuje.
Ak bolo na Hromnice príliš teplo, signalizovalo to dlhú zimu, slabú úrodu a chudobu.