Amnestia a milosť: Rozdiely a právne aspekty

Tento článok sa zameriava na rozšírenie a zjednotenie znalostí v oblasti bezpečnostného manažmentu a práva, pričom sa dotýka aj problematiky občianskeho a trestného práva v kontexte Slovenskej republiky.

Základy práva a verejnej správy

Poslucháči sa oboznámia s teoretickými a praktickými aspektmi verejnej správy, správneho práva, s jeho prameňmi, subjektmi a vzťahmi, tiež s európskym správnym právom. Ďalej sa poslucháči oboznámia najmä s teoretickými a praktickými aspektmi realizácie činnosti verejnej správy, so správnymi aktmi as ďalšími formami činnosti verejnej správy, s kontrolou a inými právnymi zárukami vo verejnej správe a so správnoprávnou zodpovednosťou čiže s tzv. správnym právom trestným.

Systematika správneho práva

• Úvod do problematiky správneho práva ako odvetvia právneho poriadku SR a jeho postavenie v tomto právnom poriadku.
• Systematika správneho práva a jeho pramene.
• Správneprávne vzťahy.
• Verejná správa.
• Štátna správa a samospráva a ich orgány.
• Vykonávatelia verejnej správy.
• Verejnoprávna korporácia.
• Územná samospráva a pôsobnosť jej orgánov.
• Správne akty a ich členenie.
• Chyby správnych aktov a spôsoby ich odstraňovania.
• Správne konanie a jeho zásady.
• Opravné prostriedky v správnom konaní.
• Výkon správnych rozhodnutí.
• Kontrola verejnej správy.
• Prestupky.
• Zamestnanci orgánov verejnej správy a spôsoby ich zapojenia do činnosti týchto orgánov.
• Európske správne právo.

Občianske právo

Cieľom predmetu je oboznámenie študujúcich so základmi občianskeho práva, ktoré je základom súkromného práva a ktoré vyjadruje vôľu účastníkov týchto vzťahov, tj. osôb fyzických a osôb právnických, ktorou je aj štát a ďalšie verejnoprávne korporácie. Po absolvovaní predmetu budú študenti poznať základy občianskeho práva hmotného a procesného. Budú schopní sa orientovať v občianskoprávnych predpisoch a budú schopní použiť príslušné ustanovenia občianskeho práva na problematiku bezpečnostného manažmentu. Budú poznať svoje oprávnenia a povinnosti a budú schopní ich použiť v krízových situáciách. Študujúci sa oboznámi aj s otázkami civilného práva procesného, tj. s otázkami ako sa riešia spory, ktoré vzniknú z občianskeho práva hmotného. Študent bude poznať, ako prebieha konanie pred súdnymi a rozhodcovskými orgánmi, a bude schopný podať jednoduchú žalobu súdu. Úvod do problematiky, vymedzenie pojmu občianskeho práva, história vývoja občianskeho práva, vzťah nového občianskeho zákonníka č. 89/2012 Zb.

Trestné právo a kybernetická kriminalita

Cieľom predmetu je oboznámiť študentov s problematikou kybernetických útokov, ktoré môžu mať znaky porušenia, ako aj s prípadnou právnou kvalifikáciou takéhoto konania. Úvod do kybernetickej trestnej činnosti. Právne normy regulujúce kybernetickú trestnú činnosť. Porušovanie práv duševného vlastníctva. Sociálne inžinierstvo. Spam, Scam, Hoax. Botnet.

Kybernetické útoky

• Hacking, cracking, malware.
• Finančne zamerané útoky (phishing, pharming, spear phishing, mobile phishing).
• Ransomware.
• Zločiny proti dôvernosti, integrite a dosiahnuteľnosti počítačových dát a systémov.
• Zločiny so vzťahom k obsahu počítača.

Činnosť orgánov činných v trestnom konaní - legálne limity. Činnosť orgánov činných v trestnom konaní - zaisťovacie úkony. Spolupráca s bezpečnostnými tímami typu CERT/CSIRT. Public Private Partnership.

Bezpečnosť v civilnom letectve

Ovládnutie a porozumenie základnej terminológii leteckej dopravy a jej bezpečnostnej zložky, znalosť štruktúry štátnej správy a ostatných subjektov podieľajúcich sa na bezpečnosti civilnej leteckej dopravy. Znalosť základov právnej regulácie civilného letectva na medzinárodnej i vnútroštátnej úrovni vrátane právnej úpravy boja s nezákonnými činmi proti civilnému letectvu. Porozumieť podstate terorizmu, poznať profil teroristov a štruktúru teroristických organizácií. Vedieť popísať typy teroristických útokov proti civilnému letectvu a možné spôsoby obrany proti týmto útokom. Dokázať klasifikovať bezpečnostné opatrenia po formálnej a materiálnej stránke, rozumieť problematike detekčných kontrol v kontexte bezpečnostných kontrol.

Základné pojmy v civilnom letectve

• Rozpis zodpovednosti za ochranu civilného letectva SR pred protiprávnymi činmi.
• Právna regulácia civilného letectva a leteckej bezpečnosti.
• Lietanie, letectvo.
• Klasifikácia letectva.
• Lietadlá a lietadlá a ich klasifikácia.
• Letisko, jeho definícia.
• Klasifikácia letísk.
• Štruktúra letísk z hľadiska bezpečnosti.
• Pojem bezpečnosť v civilnom letectve, vzťah „Safety“ a „Security“.
• Ochrana citlivých informácií.

Medzinárodné a národné letecké právo verejné a súkromné. Európske letecké právo, české letecké právo. Princípy a pramene leteckého práva, Chicagský dohovor. Medzinárodné vládne a mimovládne organizácie v civilnom letectve. Právna úprava boja s nezákonnými činmi proti civilnému letectvu. Medzinárodné dohovory, relevantné ustanovenia českého trestného zákona, zákon o civilnom letectve. Letecký predpis L 17, národné bezpečnostné programy.

Terorizmus v letectve

• Terorizmus všeobecne, jeho stručná história, definícia terorizmu, profil teroristami, štruktúra teroristických organizácií.
• Analýza teroristickej stratégie.
• Letecký a letiskový terorizmus, typy teroristických útokov proti civilnému letectvu.
• Klasifikácia a charakteristiky ohrozujúcich cestujúcich.

Bezpečnostné postupy

• Rozdelenie bezpečnostných opatrení po formálnej a materiálnej stránke.
• Rozdelenie bezpečnostných opatrení podľa typov činnosti: spravodajská ochrana, objektová ochrana, overovanie spoľahlivosti, bezpečnostné a detekčné kontroly, bezpečnostné prehliadky a kontroly lietadiel, palubné bezpečnostné sprievody, preprava potenciálne nebezpečných cestujúcich.
• Riešenie zvláštnych situácií: bomba na palube, únos lietadla, útok v termináli, indikácia vizuálnej či procesnej rozviedky.

Mýty o totalite a komunizme

Pozitívne vnímanie socializmu nezanedbateľnou časťou politikov, intelektuálov a verejnosti súvisí aj s mýtmi o tom, že komunistický režim nebol totalitný. Cieľom takýchto mýtov je zľahčiť alebo znegovať jeho skutočnú povahu. Tento fakt - a v tom spočíva prvý mýtus - sa priznáva veľmi ťažko, lebo privádza obhajcov komunistického režimu a reálneho socializmu do blízkosti nacistickej a fašistickej totalitnej ideológie.

Druhým najčastejším spôsobom mýtotvorby o povahe komunistického režimu je tvrdenie, že bol síce totalitný v päťdesiatych rokoch, ale obdobie rokov 1969 - 1989 nebolo totalitné. Obe koncepcie zľahčujú povahu československého komunistického režimu, takým alebo onakým spôsobom zavádzajú verejnosť a bránia vytvoreniu vecnej spoločenskej a kultúrnej pamäti tých desaťročí. To je problém, s ktorým sa konfrontujeme aj tridsať rokov od Novembra 1989.

Prieskumy verejnej mienky

Podľa výsledkov agentúry FOCUS z apríla 2018 si 42,6 % opýtaných myslí, že sa počas socializmu ľuďom žilo lepšie ako v súčasnosti. Zaujímavo reagovali respondenti na otázku, či socializmus viedol ľudí k morálnejšiemu správaniu. Až 70 % odpovedalo, že áno. Prekvapia odpovede v témach, na ktoré by mali mať občania Slovenskej republiky jednoznačnú odpoveď. Približne 45 % opýtaných však odpovedala, že „socializmus nebol totalitný, ľudské práva sa dodržiavali“ a že „bola garantovaná sloboda prejavu“.

Pri presadzovaní komunistickej ideológie však nešlo o zlú aplikáciu dobrej myšlienky, ale o principiálne a logické dovedenie marxisticko-leninskej ideológie do praxe. Komunistická ideológia je preto rovnako ako iné totalitné ideológie zásadne nezlučiteľná s liberálnodemokratickým režimom a celou západnou civilizáciou založenou na slobode a inherentnej dôstojnosti každého jednotlivca.

Charakteristika totality

Slovo totalitarizmus bolo použité prvýkrát počas vlády Benita Mussoliniho v Taliansku. V roku 1923 ho použili hneď dvaja politici. Giovanni Amendola (politik a novinár) poukázal na „upieranie práva na svedomie“ a na „totalitného ducha“ vo fašistickom hnutí. Politik Luigi Sturzo povedal: „…nacionálny fašizmus je všetkým, zvyšok krajiny je ničím. Odvodzuje svoje práva z moci a sily a ostatní sú povinní poslúchať. Je Národom, ostatní sú Antinárodom“.

Pri skúmaní totalitných systémov vidíme úplnú negáciu slobody. Totalitné systémy chceli ovládnuť celú spoločnosť, každú bytosť. Slobodu nahradila vynútená poslušnosť. Nestačila nadvláda v politickej oblasti (vláda jednej strany). Predstavitelia komunistickej strany ovládli médiá, školstvo, zrušili súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, vnútili občanom komunistickú ideológiu a potlačili každý náznak protestov. Vyžadovali vonkajšie prejavy spoluúčasti na budovaní nového systému (napríklad oslavy 1. mája, neslobodné voľby), ba dokonca stotožnenie sa so zavedeným systémom.

Ruský spisovateľ Alexander Solženicyn predstavuje komunizmus ako systém, ktorý ako prvý použil masy na to, aby sa dostal k moci. Nie jednotlivec, osobnosť, politický program, ale masa ľudí, vedená a zmanipulovaná istými ideálmi, revolučne prevalcovala celú spoločnosť. Masa demoluje, zdôrazňuje iracionalizmus a primitivizmus davu a psychológovia ako francúzsky psychológ Gustave Le Bon hovoria o nej aj v súvislosti s absenciou rozumného uvažovania: „IQ masy je nižšie ako najnižšie IQ človeka v tej mase“. Racionálne uvažujúci jednotlivec sa v mase nechá strhnúť k činom, ktoré by za normálnych okolností nikdy neurobil.

Dôsledky komunistického režimu

Historik Richard Pipes v publikácii Komunizmus vykresľuje obdobie budovania komunistického režimu na konkrétnych krokoch funkcionárov komunistickej strany a na živote v krajinách ovládaných komunistami. V jednej z posledných kapitol sa pýta, či komunizmus zlyhal pre omyly spôsobené ľudským faktorom, alebo mal v samotnej podstate zakorenené vrodené chyby. „Dejinný priebeh nasvedčuje správnosti druhej odpovede. Komunizmus nebol dobrá myšlienka, ktorá sa len zle zrealizovala. Svetová skúsenosť s komunizmom je desivá.

Autori publikácie Čierna kniha komunizmu píšu o sto miliónoch zavraždených v krajinách pod kuratelou komunistickej strany (čo v súčasnosti predstavuje zhruba počet všetkých obyvateľov Slovenska, Českej republiky a Nemecka), nehovoriac o ďalších odsúdených a inak prenasledovaných. Komunistický režim v Československu od februára 1948 do novembra 1989 spôsobil veľa obetí. Viac ako sedemsto občanov prišlo z politických dôvodov o život, viac ako šestnásťtisíc bolo odvlečených z domovov. V táboroch nútených prác umiestnili na Slovensku vyše trinásťtisíc občanov. Nedovolene opustilo republiku dvadsaťdvatisíc občanov, za čo boli v neprítomnosti odsúdení. Vyše sedemdesiatjedentisíc obyvateľov bolo odsúdených spolu na viac ako osemdesiattritisíc rokov.

Pre každú totalitu je charakteristické vytváranie atmosféry strachu. Ľudia, ktorí si len pred niekoľkými dňami dokázali nezištne pomáhať, sa zrazu stali „vďaka“ novým podmienkam ostražití a podozrievaví - čo ak ten, s ktorým sa rozpráva, pracuje pre Štátnu bezpečnosť (ŠtB)? Človek nerozhodoval o svojom živote. Rozhodovali o ňom druhí. Nad právami dieťaťa aj matky stál ešte iný zákon - právo štátu.

Úctu alebo aspoň základnú slušnosť dozorcovia voči ženám neprejavovali. V nijakom prípade: „O kopancoch a fackách sa hovorí ľahšie, než o tom, že som nahá musela robiť drepy pred svojím vyšetrovateľom. V tom okamihu nezáležalo na tom, či bol tým ponižujúcim svedkom muž, žena alebo bezpohlavné oko“.

Odpor proti totalite

Napriek realite komunistického režimu tu boli ľudia, ktorí viedli zápas s neslobodou a svojimi postojmi nám prinavrátili slobodu. Cesta od bratislavskej Sviečkovej manifestácie 25. marca 1988 viedla k stredoeurópskemu roku revolúcií 1989 a k našej Nežnej revolúcii zo 17. Je dôležité vedieť historicky spracovať a poznať, ako sa totality utvárali a čo prinášali.

V spoločnosti však pretrváva akási nostalgia a zľahčovanie toho, čo tu bolo pred rokom 1989. Aj tridsať rokov od Nežnej revolúcie by sme do nej mali vniesť viac pravdy, otvorenosti a osobnej zodpovednosti.

tags: #amnestia #a #milost #diplomova #praca