Dóm svätej Alžbety v Košiciach: Gotický skvost a jeho príbeh

Dóm sv. Alžbety na Hlavnej ulici v Košiciach patrí medzi najväčšie dominanty mesta. Tak ako je pre Bratislavu typický Bratislavský hrad, pre Trenčín Trenčiansky hrad, tak i pre Košice je typický práve Dóm sv. Alžbety.

Celý komplex Dómu sv. Alžbety, spolu s Kaplnkou svätého Michala a Urbanovou vežou je od roku 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Najväčší a zároveň najkrajší kostol na Slovensku nemôže byť nikde inde ako v Košiciach! Katedrála sv. Alžbety je najväčší kostol na Slovensku, ktorý je postavený v gotickom slohu. S plochou 1 200 m² a kapacitou vyše 5 000 ľudí je taktiež najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe.

Hlavným prvkom námestia a celého mesta Košice je impozantná Gotická katedrála sv. Alžbety. V rozmeroch meria 60,5 m v pozdĺžnej osi a 39,5 m v priečnej osi. Severná veža chrámu dosahuje výšku 58,5 m.

Dóm sv. Alžbety nezaujme len svojim exteriérom ale svojim návštevníkom má čo ponúknuť aj vo vnútri katedrály. V interiéri máte možnosť vidieť niekoľko oltárov, z ktorých najznámejšie sú práve Hlavný oltár svätej Alžbety a Oltár navštívenia Panny Márie. Jeho súčasťou je najväčší súbor 48 gotických tabuľových malieb v Európe. Na sochárskej a maľbárskej výzdobe oltára je viditeľný vplyv holandskej a švábskej umeleckej školy.

Už z názvu sa dá zistiť, komu bol tento dóm zasvätený. Bola to práve sv. Alžbeta Uhorská (Durínska).

Samotná stavba tejto katedrály sa začala v roku 1380, prešla niekoľkými etapami a bola dokončená v roku 1508. Jeho výstavba prebiehala pod kráľovským dohľadom v niekoľkých etapách od roku 1380, a hoci je možné povedať, že dodnes nie je úplne dokončený.

Pôvodne bol kostol sv. Napriek novogotickým úpravám po požiaroch a zemetraseniach v 19. storočí si stavba uchovala množstvo pôvodných gotických prvkov a cenných umeleckých diel. Zaujímavým prvkom je stredoveký chrlič vody v juhozápadnom rohu, ktorý má podobu škaredej ženy a pravdepodobne predstavuje manželku staviteľa Štefana.

Z liturgických predmetov sú najvzácnějšie diela zlatníckeho majstra J. Szilassyho z 18. storočia.

Problémy s osvetlením a údržbou

Dóm svätej Alžbety sa počas noci stráca v tme, pred čím ho chránime? V mnohých mestách po celom svete je bežné, že významné kultúrne a historické pamiatky žiaria v noci ako symboly hrdosti a identity. Eiffelova veža v Paríži sa každý večer rozžiari tisíckami svetiel, podobne je to s rímskym Koloseom, budapeštianskym parlamentom či pražským hradom.

O to väčší šok zažili Košičania, keď sa nedávno ocitli pred Dómom svätej Alžbety - a ten sa takmer strácal v tme. „Takto vyzerá Dóm svätej Alžbety o 22:00 hod. v piatok. Koľko peňazí stálo jeho osvetlenie? A čo iné ako toto chceme osvetľovať?“ pýta sa rozčarovane Košičan na sociálnej sieti. Výjav v centre mesta ho nepríjemne prekvapil.

Pod príspevkom sa rozprúdila búrlivá diskusia, v ktorej sa k téme vyjadrilo množstvo obyvateľov. Ich reakcie hovoria jasne - sú rozčarovaní z toho, ako mesto pristupuje k svojim pamiatkam. „Ja sa stále smejem, keď nefungujú hodiny na Dóme a pomyslím si, že občania istej malej dediny na Spiši sa dokázali poskladať na opravu kostolných hodín a tie im fungujú,“ napísal Ondrej.

Iný Košičan ironicky predpovedá: „No, pozor na vec, určite za chvíľu budeme čítať v médiách, že mesto dalo vypracovať projekt osvetlenia Dómu za minimálne 300-tisíc eur. Realizácia bude naplánovaná na 400-tisíc, ale reálne to vyjde na 1,2 milióna. Viete, tak štandardne - lebo niečo do toho skočilo.“

Obyvatelia spomínajú aj predošlé svetelné efekty, ktoré boli kedysi na veži chrámu. „Pamätám si, že sa dali nastaviť farby, pulzovanie, stmievanie… podľa sviatku alebo udalosti. Vyzeralo to naozaj dobre. Podľa ďalších komentárov nie je tma pri Dóme nič nové. Už od zimy jedna strana nefunguje. Doteraz to neopravili. Myslím, že osvetlenie zrealizovali ešte za Polačeka - čiže nie tak dávno. A to niekedy svietili aj priamo na Dóm, kde zvýrazňovali detaily. Tak ale čo chceme…“ konštatuje jeden z diskutujúcich.

Niektorým napadlo, že takýmto spôsobom sa prezentujeme pred zvyškom sveta, keďže v Košiciach sa aktuálne odohrávajú futbalové zápasy Majstrovstiev Európy do 21 rokov a mesto zaplnili fanúšikovia z rôznych krajín. „Pekná vizitka mesta, nech tí všetci Fíni, Dáni a podobne vidia,“ napísal Ján.

Niektorí obyvatelia sa v diskusii nevyhli ani širšiemu kontextu zanedbávania kultúrneho dedičstva. „Pred pár rokmi som zobrala návštevu na polnočnú omšu a všade tma. Smutné. Čo už osvetlíme, keď nie toto - a kedy, keď už nie na Vianoce?“ zamýšľa sa Danka a dodáva: „Tak isto vyzerá Spišský hrad - proste tma. A možno naschvál ukrývame pamiatky v tme, lebo by to dopadlo takto!!!

Zatiaľ čo svet si svoje pamiatky v noci osvetľuje, Košice sa podľa mnohých obyvateľov akoby svoju dominantu radšej ukrývali v tme - možno z úsporných dôvodov, možno z ľahostajnosti, no niektorí narážajú aj nepochopiteľný zásah v Spišskom múzeu.

Strecha Dómu svätej Alžbety počas silných búrok a pretrvávajúcich dažďov zateká. Napriek opravám z minulých rokov voda steká po klenbách až do interiéru katedrály. „Niektoré časti strechy sú značne poškodené, je nutné vymeniť aj niektoré drevené časti nad klenbami katedrály. Z našich klenieb padá aj prach a rôzne nečistoty. Je to spôsobené aj nalietavým vtáctvom. Nám sa minulý rok podarilo značnú časť priestoru nad klenbami vyčistiť a zabezpečiť, ale nie je to kompletné a musíme sa pustiť aj do ďalších objektov a častí, na čom pracujeme,“ uviedol pre Košice Online kurátor Dómu sv.

„Po porade aj s Pamiatkovým úradom budú zabezpečené odvetrávacie malé dierky v klenbách. Musia byť vyrobené ale odborne, z dreva, nazývajú sa hríbiky, ktoré na jednej strane chránia pred tým, aby do interiéru katedrály nepadal prach a nečistoty. Na druhej strane, nemôžeme tam dať silikón ani také tesniace materiály, ktoré by nedokázali odvetrávať katedrálu. Zároveň je potrebné zasieťkovať tie okná a priestory, cez ktoré vtáctvo nalietava do katedrály. V pláne je aj sanácia omietky v interiéri chrámu.

Oprava strechy si vyžiada približne 20 - 30-tisíc eur. „Mesto Košice v roku 2022 prispelo na obnovu sakrálnych pamiatok na území mesta celkovou sumou 30-tisíc eur, a to prostredníctvom dotácie pre neziskovú organizáciu Perly gotickej cesty. Finančné prostriedky boli prioritne vyčlenené na opravu strechy Dómu sv.

Rekonštrukcie a obnova

KOŠICE: Končí sa reštaurovanie interiéru Dómu sv. Alžbety je už zreštaurovaný, nasledovať bude ďalší projekt, ktorý otvorí doposiaľ skryté časti katedrály.

Reštaurovanie interiéru chrámu sa uskutočnilo v rámci maďarsko-slovenského Programu cezhraničnej spolupráce Obnova baziliky v Sárospataku a Dómu svätej Alžbety v Košiciach. „Celkový rozpočet projektu, ktorý sa začal 1. januára 2013 a oficiálne sa skončí 31. decembra tohto roku, bol viac ako 2,14 milióna eur, pričom viac ako 80 % pochádzalo z eurofondov,“ povedala Bartková.

Podľa Bartkovej reštaurátori Dóm sv. Alžbety úplne neopustia ani na budúci rok. Presunú sa do jeho doteraz skrytých častí. „Pustia sa do obnovy interiéru južnej Matejovej veže, ktorý nebol obnovovaný od ukončenia výstavby v roku 1477. Projekt je financovaný z programu Zachovanie a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva,“ doplnila.

Štatutár neziskovej organizácie Perly Gotickej cesty ThLic. František Šándor pripomenul, že reštaurovanie Dómu sa uskutočňuje v podstate nepretržite od konca 19. storočia. „Ostatných desať rokov je len vyvrcholením týchto snáh,“ dodal, s tým, že veľmi oceňuje skutočnosť, že sa podarilo nájsť prostriedky na rekonštrukciu Matejovej veže. Sanácia si vyžiada desiatky tisíc eur.

Nový oltárny celok - Oltár Poslednej večere, ktorý je rekonštrukčnou prezentáciou zaniknutého stredovekého oltára, obohatí košický Dóm svätej Alžbety. Farnosť sv. Alžbety informovala, že ho predstaví pri príležitosti vrcholiaceho jubilejného roka, na sviatok patrónky mesta sv. Alžbety Uhorskej a pri životnom jubileu 75. rokov košického arcibiskupa Bernarda Bobera. Požehnanie oltára sa uskutoční počas odpustovej svätej omše v nedeľu 16.

„Oltár Poslednej večere je rekonštrukciou stredovekého oltára, ktorého veľká časť je nenávratne stratená. Zachovali sa z neho len tabuľové maľby v predele a oltárny nadstavec. Historické pôvodné súčasti sú doplnené o novodobú repliku zničených oltárnych obrazov,“ uviedla Farnosť sv. Pôvodný neskorogotický Oltár Poslednej večere umiestnili v katedrále pri tzv. veľkej prestavbe v roku 1896 ako dar mesta Bardejov košickému biskupovi Žigmundovi Bubicsovi.

Počas druhej svetovej vojny oltár evakuovali, v dôsledku čoho pri vojnových a povojnových udalostiach silne poškodené oltárne obrazy zanikli. „Súčasná inštalácia oltárneho celku pripomína oba nezachované stredoveké oltáre, ktoré sa po druhej svetovej vojne do dómu už nevrátili, ako symbol zaniknutého sakrálneho kultúrneho dedičstva.

Rekonštrukčná prezentácia Oltára Poslednej večere sa podľa tlačovej správy skladá zo štyroch častí. Z pôvodného oltára pochádzajú dve časti - predela s maľbami dvoch adorujúcich anjelov a oltárny nadstavec s postavou archanjela Michala. V strede predely sa nachádza novodobá schránka pre svätostánok alebo relikviár. Tretia, stredná časť, má podobu trojdielnej tabuľovej maľby (triptychu) a predstavuje novodobú repliku pôvodných obrazov.

„Rekonštrukcia Oltára Poslednej večere včleňuje do interiéru dómu nový oltárny celok, vytvorený v snahe valorizovať historický fond kostola a dať priestor pre súčasný výklad jeho liturgického potenciálu,“ oznámila farnosť.

Tajomstvá a zaujímavosti

Hoci ide o jeden z najznámejších kostolov na Slovensku, vieme o ňom veľmi málo. Prečo? Väčšina podkladov, stavebných návodov a postupov pri stavbe, zhoreli pri viacnásobných požiaroch v priebehu niekoľkých storočí. Zachovalo sa toho tak málo, že môžeme len hádať, ako bol Dóm svätej Alžbety v Košiciach postavený a kto je jeho autorom. Je však vysoko pravdepodobné, že tu nájdeme tajné miestnosti a chodby, ktoré bez plánov tak ľahko neobjavíte.

Čo som dlho netušil je fakt, že na mieste na ktorom dnes stojí Dóm sv. Alžbety, stál v minulosti iný, menší kostol. Dóm začal vznikať tak, že pôvodný kostolík obstavali novým, rozobrali ho a materiál použili na novú stavbu, ktorú poznáme v jeho dnešnej podobe.

To, kto je autorom plánov a kto vyrobil oltár, je dodnes tajomstvom. Kým nebudú objavené historické listiny, nedozvieme sa to. Kovový oltár, vraj jediný v Európe, bol postavený bol v roku 1931 na pamiatku obetiam prvej svetovej vojny. Hovorí sa, že bol odliaty zo zbraní vojakov.

Majstri, ktorých dodnes nepoznáme, tu zanechali množstvo odkazov, ktoré sa nikomu zatiaľ nepodarilo vysvetliť. Či už v obrazoch, ako je nočník na obraze na oltári pod posteľou, alebo najvyššiu severnú vežu, ktorú zdobí nenápadný pás z ruží. Každá je iná. Vysekať ruže do pevného andezitu muselo byť nesmierne náročné, no práca je aj napriek tomu veľmi precízne spravená a prevedená do najmenších detailov.

Severný portál je najviac vyzdobená časť vonkajšej strany kostola, čo je sranda, lebo v stredoveku bol sever považovaný za zlo. Preto väčšina kostolov na svojej severnej strane nemá ani len dvere, nieto dáku honosnú výzdobu s ružami.

Povráva sa, že žena majstra bola alkoholička a raz sa tak opila, že ju majster našiel spadnutú v potôčiku v bezvedomí.

Vraj ich tu vyhĺbili čarodejnice, ktoré omietku z kaplnky používali do elixíru mladosti.

Krypta Dómu sv. Alžbety

Krypta pod hlavným oltárom v Dóme sv. Alžbety bola verejnosti sprístupnená len nedávno. Dovtedy tu boli uložené pozostatky kardinála Jozefa Tomka, vlani sem pochovali aj arcibiskupa Alojza Tkáča. Ide tak o miesto vyhľadávané nielen veriacimi, ale aj pútnikmi a obdivovateľmi kultúrnych či historických pamiatok.

„Zvlášť turisti, ktorí prichádzajú obdivovať viac krásu chrámu než za účelom modlitby, čakajú, že my sme otvorení ako múzeum. Že keď raz máme daný striktný otvárací čas, tak to musíme dodržať. My sme v prvom rade živá liturgická stavba, kde ak je nutné dať prednosť liturgickému programu, tak my ho dáme. To znamená, že ak prídu pútnici, a my máme na webovej stránke napísané, že sme otvorení v danom čase, ale oni chcú o 12.00 hod. svätú omšu, tak my omšu sprístupníme a kryptu musíme zatvoriť.

V zime je pod oltár prístup prevažne zakázaný kvôli vlhkosti a zrážaniu vody, hrozí tu totiž riziko pošmyknutia. Výnimkou sú však väčšie vopred nahlásené skupiny. Krypta je otvorená najmä počas letných mesiacov, od mája do októbra v čase od 9.00 hod.

„Nedeľa je naozaj dňom, kedy je krypta de facto zatvorená. V soboty sme pre turistov otvorení, treba ale rátať s tým, že v dopoludňajších hodinách sa slávia krsty. Krypta je vtedy zväčša otvorená. V popoludňajších hodinách sa slávia sobáše a my vtedy kryptu musíme zatvoriť. Takže aj keď máme na stránke napísané, že sme otvorení, naozaj prosím turistov a pútnikov k takej zhovievavosti a k pochopeniu toho, že nevesta nemôže prechádzať so ženíchom okolo otvorenej krypty.

tags: #chram #svatej #alzbety #zima