Najviac takýchto náboženských stánkov sa nachádza na severovýchode Slovenska, vyskytujú sa však aj v pohraničnej oblasti Poľska či Ukrajiny. Sú natoľko výnimočné, že mnohé z nich získali status národných kultúrnych pamiatok.
Drevený kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove
Prečo Bez Klincov?
To je zrejme otázka, ktorá logicky napadne každému. Prvá odpoveď súvisí so samotnou vierou. Klince sa totiž spájali s ukrižovaním Krista. Vtedajším staviteľom sa preto nezdalo vhodné používať akékoľvek kovové časti pri výstavbe duchovného chrámu. Výnimku predstavovala len umelecká výzdoba. Majstri tesári preto museli vymyslieť odolné a pevné drevené spoje. Ľudoví majstri sa preto snažili o zhotovenie drevených spojov, ktoré boli pevné a odolávali poveternostným vplyvom. Riešením boli dômyselné tesárske väzby a drevené dubové kliny, ktorými sa spevňovali hlavné konštrukčné časti.
Ďalší dôvod, prečo sa na Slovensku stavali čisto drevené chrámy, treba hľadať v náboženských nepokojoch a protireformačnom hnutí. To tvrdo zakročilo proti evanjelickej cirkvi a odobralo veriacim množstvo kostolov. Isté práva im uznal až panovník Leopold I. na Šopronskom sneme v roku 1681. V takzvaných artikulách (článkoch) vytýčil prísne podmienky výstavby nových evanjelických chrámov. Aj preto sa tieto kostoly nazývajú artikulárne.
Duchovné stánky nesmeli mať základy, vežu ani zvon, museli byť postavené v priebehu jedného roka, a to výlučne z dreva a mimo miest. Artikulárne kostolíky dnes nájdete v Leštinách, Istebnom, Hronseku, Kežmarku a vo Svätom Kríži. Ten posledný preniesli z niekdajšej obce Paludza, ktorú zaplavili pri výstavbe Liptovskej Mary. Do kostola v Leštinách chodieval napríklad slovenský básnik Pavol Orságh Hviezdoslav. V chráme v Hronseku sa zasa ženil Andrej Sládkovič.
Tip na výlet. Drevené kostolíky Slovensko.
Typy Slovenských Drevených Kostolov
Každá časť Slovenska ukrýva v sebe kultúrne bohatstvo, ktoré je charakteristické pre danú oblasť. Popri Čičmianskych dreveniciach alebo skanzenoch, máme na Slovensku aj ďalší skvost ľudovej architektúry, ktorý si všimla dokonca aj medzinárodná komisia pre historické a kultúrne pamiatky UNESCO. Sú to drevené chrámy.
Kým rímskokatolíckych drevených kostolov sa zachovalo jedenásť a evanjelických artikulárnych kostolov iba šesť, pomerne veľkú skupinu aj v súčasnosti predstavujú gréckokatolícke a pravoslávne chrámy, prezývané cerkvy (cerkev alebo cerkva). Okrem drevenej konštrukcie pútajú pozornosť svojimi barokovými a rokokovými ikonostasmi, čiže trojdverovými skriňami s vyobrazením ikon. Sú krásnym prepojením medzi západnou a východnou kultúrou. Jedným z najvzácnejších je gréckokatolícky Kostol sv. Drevené cerkvy majú základnú konštrukciu zrubového typu. Tesárom a staviteľom dovoľovala vytvoriť chrámy s rôznym tvarom pôdorysu, trebárs aj náročného mnohouholníka.
- Rímskokatolícke kostoly: Gotické drevené kostoly, napr. v Trnovom, Rudne, Tvrdošíne a Hervatove.
- Evanjelické artikulárne kostoly: Postavené na základe šopronských artikúl, napr. v Leštinách, Istebnom, Hronseku, Kežmarku a Svätom Kríži.
- Gréckokatolícke a pravoslávne chrámy (cerkvy): S barokovými a rokokovými ikonostasmi, napr. v Ladomírovej, Bodružali a Ruskej Bystrici.
Gréckokatolícke drevené cerkvy
Osud Drevených Chrámov
Bohužiaľ, tieto stavby v minulosti neraz podľahli požiarom či zlému počasiu. Aj preto sa nezachovali v takom hojnom počte. Nebolo však výnimkou, ak ich po čase nahradili murované chrámy. Neskôr sa tieto stavby celé premiestňovali kvôli záchrane vzácneho historického dedičstva, a z toho dôvodu sa stali napríklad súčasťou ľudových skanzenov. Niektoré sú zachovanými originálmi, iné iba replikami pôvodných stavieb. Na druhej strane, to, čo na týchto chrámoch dodnes obdivujeme, zároveň prispelo k ich súčasnému malému počtu. Nezachovalo sa ich totiž veľa. Celodrevené konštrukcie kratšie odolávali poveternostným vplyvom, podliehali požiarom, alebo boli nahradené trvácnejšími murovanými stavbami.
Z pôvodných niekoľko stoviek drevených chrámov na našom území sa zachoval len zlomok. Dodnes sa ich zachovalo len päťdesiatdeväť - 42 rusínskych drevených cerkví, 11 rímskokatolíckych a 6 evanjelických kostolov. V minulom roku k nim pribudol aj nový drevený chrám v Ľutine.
Drevené Kostoly Zapísané v UNESCO
V snahe o záchranu týchto vzácnych drevených chrámov má takmer polovica z nich štatút národnej kultúrnej pamiatky. V roku 2008 im bola priznaná aj celosvetová hodnota a výnimočnosť. Ak nemáte čas navštíviť celú päťdesiatku existujúcich drevených kostolíkov, určite by ste nemali vynechať aspoň poklady Karpatského oblúka, ktoré v roku 2008 doplnili Zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO boli zaradené rímskokatolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Leštinách, Hronseku a Kežmarku, a gréckokatolícke chrámy v Bodružali a Ladomírovej a Ruskej Bystrici.
UNESCO Drevené Kostoly
| Typ kostola | Lokalita |
|---|---|
| Rímskokatolícky | Hervartov |
| Rímskokatolícky | Tvrdošín |
| Evanjelický artikulárny | Leštiny |
| Evanjelický artikulárny | Hronsek |
| Evanjelický artikulárny | Kežmarok |
| Gréckokatolícky | Bodružal |
| Gréckokatolícky | Ladomirová |
| Gréckokatolícky | Ruská Bystrica |
Karpatská Drevená Cesta
Ak milujete spoznávanie Slovenska, môžete už toto leto podniknúť Karpatskú drevenú cestu. Začína sa v Starom Smokovci a končí sa v Sobranciach. Na trase v dĺžke okolo 300 km si môžete pozrieť 50 drevených chrámov. Samozrejme, ak patríte k pohodlnejším ľuďom alebo nemáte toľko voľného času, zavítajte aspoň do Miniskanzenu drevených chrámov. Modely sakrálnych pamiatok v mierke 1:10 nájdete v areáli pútnického miesta v Ľutine.
Karpatská drevená cesta
Príklady Výnimočných Drevených Kostolov
Kostol Všetkých Svätých v Tvrdošíne
TVRDOŠÍN - Slovensko sa môže pochváliť mnohými nádhernými drevenými kostolíkmi. Tvrdošínsky Kostol Všetkých svätých postavili v 15. storočí. S jeho vybudovaním sa spája jedna zaujímavá legenda. Podľa nej priamo na tomto mieste na svätého Jána, teda 24. júna, napadol sneh. Ľudia to pokladali za zázrak, a tak sa rozhodli vzdať úctu bohu tým, že tam postavia svätostánok. Architekt ho naprojektoval v štýle, ktorý bol vtedy v našich končinách obvyklý. Postavili ho teda len z dreva a bez použitia jediného klinca.
Časom sa však na budove podpísali vplyvy poveternostných podmienok, preto ho museli renovovať. V 17. Po vstupe do kostola vás ihneď zaujmú fresky a oltár. Nástenným maľbám dominujú fragmenty z biblických príbehov, podobizne svätcov, ale aj ozdobné kvetinové motívy. Rovnako pestrý je aj strop, ktorý je natretý základnou belasou farbou. Evokovať má hviezdnu oblohu s mesiacom. Na stenách uvidíte tiež podobizne apoštolov. Po chvíľke sa však hlavná pozornosť presunie na oltár. Pochádza zo 17. storočia a navrhnutý bol v barokovom štýle. Z jeho predchodcu sa podarilo uchovať časť s krídlom, kde je zobrazená scéna oplakávania Ježiša Krista.
Vďaka svojej výnimočnosti je chrám v Tvrdošíne spolu s ďalšími drevenými kostolíkmi z okolia od roku 2008 zapísaný na zozname pamiatok UNESCO. V deväťdesiatych rokoch navyše získal ocenenie od EUROPA NOSTRA za vynikajúce zreštaurovanie celej budovy. Tá je otvorená sezónne. Pravidelné otváracie hodiny majú od júna do septembra, konkrétne detaily sa dozviete vždy pred začiatkom leta. To však neznamená, že by ste sa dnu nedostali aj mimo hlavnú sezónu. Vtedy je však nutné vopred kontaktovať správcu cez telefónne číslo a s ním sa dohodnúť na podmienkach návštevy.
Ak sa vám Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne zapáči, máme pre vás ešte jeden tip. V Podolí v okrese Nové Mesto nad Váhom sa v miestnom parku miniatúr nachádza jeho zmenšenina v pomere 1:25. Vernú kópiu pripravili z dreva, pričom každý jeden diel robili zvlášť a najmä ručne. Okrem tejto pamiatky tam uvidíte aj viacero iných zaujímavostí ako napríklad hrad Branč, Beckov a kostoly Svätý Kríž či Dražovce.
Drevený Artikulárny Kostol v Kežmarku
V podtatranskom meste Kežmarok sa nachádza viacero historických pamiatok. Jednou z najstarších a najvzácnejších je Drevený artikulárny kostol, ktorý je zapísaný v zozname UNESCO. Kostol pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, pričom vznikol na základe šopronských artikúl, ktoré boli vydané v roku 1681. 25. piata a 26. Chrám museli postaviť na náklady cirkvi a stavebným materiálom nemohol byť kameň. Z tohto dôvodu sa kostoly budovali z dreva bez kovových klincov. Chrám musel zároveň stáť do jedného roka bez základov.
„Nevieme, ako vyzeral pôvodný kežmarský drevený artikulárny kostol, lebo súčasná podoba pochádza z roku 1717. Interiér kostola / TASRAj keď kostol pôsobí z vonkajšej strany nenápadne, vo vnútri skrýva veľký priestor. Jeho kapacita je 1500 miest aj s chórmi. „V archíve cirkevného zboru sa nachádzajú listinné dokumenty od dánskeho kráľa Kristiána V. Organ má pôvodný píšťalový fond / TASRStaviteľom chrámu je popradský majster Juraj Müttermann. Podľa legendy mu pomáhali lodníci, ktorých poslal švédsky kráľ. Pamiatka je vyzdobená ľudovým barokom, čo je u evanjelikov nezvyčajné. Zaujímavosťou kostola je tiež šesť chórov, ktoré sa delili na mládenecký, dievčenský, učňovský, oltárny, prvý a druhý organový chór.
Statiku kostola narušili chýbajúce základy a neskôr pristavená veža. Veriaci sa obávali, že chrám spadne, preto sa v 19. storočí rozhodli postaviť nový. Návštevníka na prvý pohľad zaujme ľudové baroko, ktorým je tento kostol do značnej miery vyzdobený. Podľa Porubäna je nezvyčajné, že u evanjelikov prevláda práve baroko. Kežmarok 9. augusta (TASR) - Drevený artikulárny kostol v Kežmarku zapísaný v zozname UNESCO sa radí medzi najstaršie a najvzácnejšie historické pamiatky mesta. Skvostom kostola je 300-ročný organ, ktorý patrí medzi najväčšie barokové organy na Slovensku s pôvodným píšťalovým fondom. Kostol je zaujímavý aj filmovou produkciou, keďže na tomto mieste nakrúcali známu slovenskú rozprávku Perinbaba.