S Malými Karpatmi sú neodmysliteľne spojené vinárske mestečká Jur pri Bratislave, Pezinok, Modra a ich okolie. Vynikajú originálnou atmosférou, ktorá je typická pre tento kút Slovenska.
Kostol Svätého Juraja
Len niekoľko kilometrov od Bratislavy je malé mestečko Jur pri Bratislave, ktoré má viac ako 700 ročnú tradíciu. Je typické najmä svojimi vinohradníckymi domčekmi zo 16. a 17. storočia, ktoré dávajú možnosť posúdiť ako asi vyzerali vinohradnícke ulice v minulosti.
Pamiatky Svätého Jura
Jednou z najstarších pamiatok Svätého Jura a obľúbeným cieľom turistov je kostol sv. Juraja. Gotická stavba bola postavená už v poslednej štvrtine 13. storočia. Z kostola je nádherný výhľad do Podunajskej nížiny a za slnečných dní je vidno do vzdialenosti desiatok kilometrov.
Pripomeňme si aj ďalšie pamiatky, ktoré stoja za návštevu - Pálfiovský kaštieľ, Piaristický kláštor alebo zrúcaninu hradu Biely kameň. Tá sa nachádza na mieste bývalého slovanského hradiska. Na zrúcaninu hradu sa možno dostať zo železničnej stanice po žltej značke cez hlavnú cestu z Bratislavy do Pezinka. Cez námestie do miestnej časti Neštich, kde značka odbočuje vľavo do lesa. Po niekoľkých minútach sa ocitne pri hrade.
Svätojurské víno a pivovar
Samozrejme, zabudnúť nemožno ani na svätojurské víno, ktorému zložil kompliment aj učenec Matej Bel. Najznámejšie pivnice boli pod kaštieľmi na hlavnej ulici. Raritou Svätého Jura je ale aj malý kláštorný pivovar, ktorý je na Slovensku jediný svojho druhu.
Logo Pálffy Brauerei
Pálffy Brauerei
Pivovar Pálffy Brauerei (PaB) sídli v Kaštieli Pálffy vo Svätom Jure. Pivovar Pálffy Brauerei (PaB ) ponúka viaceré typy remeselného piva. Rod Pálffyovcov bol vždy verný habsburským panovníkom. Ich rod charakterizuje heslo Pro rege et patria - Pre kráľa a krajinu.
Toto heslo sa stalo aj súčasťou loga nášho pivovaru, lebo naše pivo varíme pre všetkých a obstojí aj na kráľovskom stole. Keďže náš pivovar sa nachádza priamo v Kaštieli Pálffy vo Svätom Jure, nemohli sme ho nazvať inak ako Pálffy Brauerei, v skratke PaB .
V Pálffy Brauerei (PaB) na vás čaká šesť druhov piva. Ochutnajte remeselné živé pivá s príznačnými menami nadväzujúcimi na históriu kaštieľa Pállfy - Jozefovu desinku na osviež(t)enie (10 %), Lotrinského štýlový weizen (12 %), Na cisára pána Franca Jozefa (12 %), Terkin tmavý dúšok (13 %), Rudyho záletnícka IPA (15 %), alebo pivný špeciál Sissin rozmar (11 %).
Prvý špeciál je hroznový, pretože práve s hroznom sa prepája pivovar so značkou vinárstva ViaJur, ktoré tiež sídli v Kaštieli Pálffy.
Vychutnajte si pravé osvieženie v podobe kvalitných remeselne spracovaných pív z Kaštieľa Pálffy vo Svätom Jure, kde sa pivo vyrábalo, skladovalo a čapovalo už v dávnej histórii.
Malokarpatská vínna cesta
Hoci vo svetových encyklopédiách vína sa Slovensku zvyčajne ujde iba krátka zmienka a slovenské vína neplnia vo veľkom pulty obchodov a vinoték za jeho hranicami, Slovensko patrí medzi vinárske krajiny a jeho vína i vinohradnícke oblasti si zaslúžia pozornosť návštevníkov.
V súčasnosti je podľa zákonnej klasifikácie na Slovensku 6 vinohradníckych oblastí situovaných pozdĺž jeho južnej hranice - Malokarpatská, Juhoslovenská, Nitrianska, Stredoslovenská, Východoslovenská a Tokajská. Najväčšou z nich je Malokarpatská, kde sa vinohradníctvo dnes viaže na juhovýchodné stráne Malých Karpát, okolie Hlohovca a Skalice a najmenšou a najexkluzívnejšou Tokajská, ktorá úzko súvisí s rovnomennou oblasťou na území Maďarska a obmedzuje sa iba na niekoľko obcí.
Od polovice 90. rokov minulého storočia sa vo vinohradníckych oblastiach Slovenska objavuje myšlienka vytvorenia vínnych ciest, ktoré by využili danosti vinohradníckej krajiny, vína ako jedinečného nápoja a miestnej gastronómie na vytvorenie cielených produktov pre návštevníkov.
Malokarpatská vínna cesta v sebe spája niekoľko fenoménov - víno, krajinu, históriu a gastronómiu oblasti rozloženej medzi Bratislavou a Trnavou ako veľkými centrami juhozápadného Slovenska. Medzi nimi leží tri menšie mestá - Pezinok, Modra a Svätý Jur, ktoré sa pýšia starou tradíciou slobodných kráľovských miest. Tento titul získali v 17. storočí, a to najmä vďaka svojej produkcii kvalitného vína, ktoré chutilo korunovaným a vznešeným hlavám vo Viedni i Bratislave - vtedy hlavnom meste Uhorska.
Začnime však pekne po poriadku - prejdime Malokarpatskou vínnou cestou od Bratislavy po Trnavu - tak, ako to robí väčšina návštevníkov počas Dňa otvorených pivníc v novembri, ktorý je prvou oslavou výsledkov práce vinohradníkov a vinárov - nového vína.
Bratislava sa síce v minulom storočí zmenila z pokojného (ešte takmer vinohradníckeho) mesta na pulzujúce veľkomesto, v ktorom na mieste vinohradov stoja sídliská a vilové štvrte. Jeho renovované centrum je však plné útulných kaviarní a reštaurácií a pre záujemcov a vinohradníctvo ponúka návštevu Vinohradníckeho múzea i radu vinoték s vínami z celého sveta i malokarpatskej oblasti. Kto však chce spoznať Malokarpatskú vínnu cestu v jej pravej podstate musí na vidiek. Prvé pivnice naozajstných producentov vína sú v predmestských štvrtiach - kedysi samostatných obciach Rači a Vajnoroch.
Asi päť minút jazdy z Rače je prvé z troch vinohradníckych miest - Svätý Jur. Jeho centrum, ktoré sa zachovalo takmer neporušené, dáva poznať, ako vyzeralo vinohradnícke mesto. Centrum mesta je naozajstným múzeom v prírode a jeho pekná poloha i výhľad do Podunajskej nížiny umocňujú chuť svätojurského vína, o ktorému svojím traktátom zložil poklonu už najuznávanejší učenec starého Uhorska - Matej Bel v 18. storočí. Najznámejšie svätojurské pivnice sú pod kaštieľmi, ktoré sú dominantou hlavnej ulice.
Za centrum malokarpatského regiónu sa tradične považuje Pezinok. Po prehliadke historického jadra možno navštíviť viacero pivníc a vinoték - najširší prehľad sa dá získať v Mestskej vinotéke, kto si však chce vychutnať víno v prítomnosti jeho výrobcu, musí ísť priamo za ním. Najmä na jeseň je pozoruhodný už vjazd do Pezinka, ktorý vedie cez pôvodne samostatnú obec Grinava. Hlavnú cestu lemujú stovky malých stolíkov, na ktorých sú plastové fľaše s burčiakom - fermentujúcou tekutinou na rozhraní muštu a mladého vína - o ktorej mnohí tvrdia, že slúži na omladenie krvi.
Hneď vedľa Pezinka je obec Slovenský Grob, ktorá má síce málo vinohradov, ale veľký odbyt vína, ktoré sa vypije k pečeným husiam. Pečená hus je doslova grobský priemysel - v obci sú takmer dva tucty reštaurácií, ktoré ponúkajú túto pochúťku a ak si chcete v jesenných mesiacoch posedieť pri husacine, treba si miesto v dobrej reštaurácii rezervovať ďaleko dopredu.
Pezinok aj Modra sú mestá, ktoré okrem vína žijú kultúrou a oba fenomény sa spájajú aj na jeseň na početne najväčších podujatiach - vinobraniach. Tieto oberačkové slávnosti sa konajú v Modre raz za dva roky a v Pezinku každý rok - raz ako Malokarpatské vinobranie na striedačku s Modrou, raz ako Pezinské vinobranie. Podľa iných však pravým národným slovenským jedlom je kapustnica a tá sa celonárodne a súťažne varí v Pezinku, keď už víno je celkom vyčistené a kyslá kapusta tak akurát.
Najväčšie pivnice na Malokarpatskej vínnej ceste sú asi na hrade Červený Kameň, tam sa však v stredoveku skladovala meď. Tú najväčšiu vínnu pivnicu - zvanú Fuggerovská podľa jedných z najznámejších bývalých majiteľov červenokamenského panstva - nájdeme v obci Častá. Jej majiteľ na jeseň v roku 2004 prvýkrát zorganizoval vo svojej vinici medzi Doľanmi a Dolnými Orešanmi s nádherným výhľadom na Podunajskú rovinu Deň vo vinici, kde všetci záujemcovia mohli preniknúť do podstaty vína a jeho pestovania.
Po ochutnávke legendárneho Orešianskeho červeného, ktorého základom je Modrý portugal a návšteve vinotéky na Smolenickom zámku - najlepšie v čase ochutnávky a aukcie vín môžeme cez obec Suchá nad Parnou - rodisko spisovateľa Františka Hečku, ktorých malokarpatských vinárov farbisto opísal v románe Červené víno - prísť do Trnavy. Mesto na rovine vyniká množstvom cirkevných historických pamiatok, pre ktoré dostalo pomenovanie slovenský Rím.
Malokarpatská vínna cesta ponúka podujatia pre milovníkov vína po celý rok - ich zoznam je každoročne publikovaný v špecializovanom kalendári. Koncom zimy a na jar sa víno vychutnáva na miestnych prehliadkach vína, ktoré vyvrcholia Vínnymi trhmi v Pezinku, leto napĺňajú riadené ochutnávky v atraktívnych lokalitách a príťažlivým sprievodným programom, ktorý poučí i zabaví, a vinársky rok pre turistov vrcholí na jeseň vinobraním, požehnaním vína a najmä Dňom otvorených pivníc, ktorý láka tisíce priaznivcov zo Slovenska i zahraničia. na rozdiel od vinobrania i iných podujatí sa toto usporadúva v rámci celej Malokarpatskej vínnej cesty od Bratislavy po Trnavu a návštevníci vyzbrojení vínnym pasom, ochutnávacím pohárikom a ďalším príslušenstvom putujú po regióne za svetlami otvorených pivníc. Ich počet dosahuje až 60 a ponúka sa na v nich víno od takmer stovky malých i veľkých výrobcov - členov Združenia Malokarpatská vínna cesta.
Pálffyovský kaštieľ
Pálffyovský kaštieľ
Svätojurské víno malo koncom stredoveku povesť toho najlepšieho vo vtedajšej Bratislavskej stolici a obchodovanie s vínom bolo zároveň významným zdrojom príjmov cisárskej pokladnice. Bola to zrejme práve dobrá povesť miestneho vína a všeobecná prosperita mestečka, ktorá do Jura prilákala savojského šľachtica a vzdelanca Šimona Cayro. Niekedy pred rokom 1543 si tu kúpil staršiu kúriu v blízkosti východnej línie mestských hradieb. Výskumy naznačujú, že jej stavebný základ mohol mať pôvod dokonca až v 13. storočí.
V roku 1575 sa stal záložným majiteľom kúrie Ján Krušič z Lepohlavy a po ňom jeho vdova Katarína Pálffyová. Keď sa Katarína Pálffyová s druhým manželom Štefanom Illesházym rozhodli presťahovať z hradu Biely Kameň do Jura, kúriu dali rozsiahlo prestavať. V r. 1609 tak vznikol poschodový renesančný kaštieľ s nepravidelným pôdorysom, veľkorysými pivnicami a vlastnou studňou. Dodnes je nazývaný ako Pálffyovský.
V polovici 18. storočia dostavali časť uličného krídla a koncom 19. storočia celý objekt romanticky upravili. Vonkajšiemu uličnému krídlu s ústredným podjazdom dominuje nárožná veža, farebná bosáž nároží a výrazné farebné rámovanie okien. Sú v ňom aditívne radené miestnosti, valené klenby s lunetami a schodisko s krytou arkádou. Stavbu kaštieľa pripomína reliéfny kameň s erbami Pálffyovcov a Illesházyovcov nad portálom na pravej strane nádvoria.
V nasledujúcich storočiach Pálffyovci ako rezidenčné sídla preferovali hrad Červený Kameň, zámok v Pezinku a kaštiele v Budmericiach a v Malackách. Kaštieľ vo Svätom Jure využívali skôr ako hospodárske a administratívne centrum svojho panstva, prípadne ho prenajímali. Gróf Ján Pálffy, posledný majiteľ kaštieľa, bol veľkým mecénom umenia a vynikal aj charitou. Svoj plat bratislavského župana vynakladal na pomoc chudobe. V r. 1907 venoval kaštieľ Detskej nemocnici Františka Jozefa v Bratislave. Zároveň poskytol finančné prostriedky na úpravu kaštieľa pre rekonvalescenčné pobyty chorých detí.
Za socializmu štát zriadil v kaštieli nájomné byty a neskôr prešiel do správy jednotného roľníckeho družstva. K devastácii historických hodnôt dochádzalo aj po tom, ako bol objekt v r. Pamiatka bola dlhšiu dobu pred obnovou využívaná len minimálne a väčšina priestorov chátrala. Negatívne dôsledky mali aj necitlivé zásahy z minulosti. Nový vlastník preto musel vykonať komplexnú rekonštrukciu a obnovu všetkých súčastí rozsiahleho objektu kaštieľa.
V prvej fáze prebehli relevantné pamiatkové výskumy -archeologický, historický a architektonický. Pri adaptácii kaštieľa na nové využitie je v maximálnej miere zohľadnená záchrana a prezentácia pamiatkových hodnôt.
Po obnove Pálffyovský kaštieľ vo Svätom Jure poskytuje širokú ponuku služieb vyššieho štandardu v oblasti gastronómie, firemných a eventových podujatí a tiež ubytovanie.
ARTE Restaurant
Dobré jedlo nepotrebuje vzletné slová. Dobré jedlo rozpráva samo, svojou chuťou, vôňou a emóciou, ktorú vo vás vyvoláva. My na tanieroch podávame vzrušenie, potešenie, krásu. S dôrazom na lokálne suroviny v ich najčistejšej podobe. V hravo rebelských a nečakaných variáciách. Pre čo najväčší pôžitok. V ARTE Restaurant je každý jeden tanier umeleckým dielom.
Katarínu Pálffy, revolucionárku svojej doby, prezentovali jej odvážne činy a láska k životu so všetkými jeho pôžitkami. Nás inšpirovala Katarína práve svojim prístupom a tiež originalitou. Čakajte nečakané. Lebo my spájame aj nespojiteľné. Umenie, vášeň, zážitok. Kreativita sa stretáva s vtipom a túžbou po experimentovaní, nekonvenčný prístup s unikátnym štýlom varenia. Jedlá postavené na kvalitných produktoch a čerstvých lokálnych surovinách. Také, ktoré v istých obmenách poznáte, ale v jeho podaní vás absolútne odzbroja. Privoňanie, dúšok na jazyk, rozplynutie. Teplo rozlievajúce sa do celého tela.
Naše vína nesú v každej kvapke rešpekt k tradícii vinohradníctva. K výrobe však pristupujeme s otvorenou mysľou voči novým trendom a moderným postupom. V srdci Malých Karpát, priamo v Svätom Jure, ukryté v pivniciach Kaštieľa Pálffy leží fľaša vedľa fľaše, sud vedľa suda. Vstúpte do sveta zážitkov, umenia a vášne. Výnimočné chute, osobitá atmosféra a pokoj vinohradníckeho mestečka Svätý Jur si tak môžete vychutnať v plnom rozsahu.
Získajte prehľad o všetkých novinkách a informáciách.