Kostnický koncil, ktorý sa konal od 5. novembra 1414 do 22. apríla 1418, bol významným snemom cirkevných predstaviteľov v Kostnici. Zvolal ho protipápež Ján XXIII. na žiadosť rímskeho kráľa Žigmunda Luxemburského. Hostiteľom bol kostnický biskup Otto III. z Hachbergu.
Hlavným cieľom koncilu bolo ukončiť západnú schizmu, ktorá trvala od roku 1378, a obnoviť jednotu katolíckej cirkvi (causa unionis). Okrem toho sa malo diskutovať o potrebných reformách vnútri cirkvi (causa reformationis) a riešiť otázky viery (causa fidei).
Počas koncilu boli odsúdené náuky Johna Wyclifa, Jana Husa a Jeronýma Pražského. Upálenie Jana Husa v roku 1415 viedlo k husitským vojnám v Čechách a významne ovplyvnilo náboženské a politické dianie v strednej Európe.
Zasadnutie koncilu v Kostnickom dóme. Zdroj: wikimedia commons
Pozadie a príčiny vzniku schizmy
Nespokojní s pápežom Urbanom VI., kardináli v roku 1378 zvolili Roberta zo Ženevy za protipápeža Klementa VII. Toto viedlo k západnej schizme, rozkolu v západnej cirkvi. Konkurenčné cirkevné tábory mali odlišné názory nielen v náboženských, ale aj v politických otázkach, čo viedlo k ozbrojeným konfliktom.
Ani smrť jedného z pápežov neviedla k zmiereniu. V roku 1409 koncil v Pise vyhlásil oboch pápežov za zosadených a zvolil Alexandra V. V čase nástupu Žigmunda na trón v roku 1411 tak v katolíckej cirkvi súperili traja pápeži: Gregor XII. (Rím), Benedikt XIII. (Avignon) a Ján XXIII. (Pisa), každý podporovaný inými európskymi panovníkmi.
Budova, v ktorej zasadal koncil. Zdroj: Flickr
Priebeh koncilu
Žigmund, ako advocatus et defensor ecclesiae, sa rozhodol ukončiť schizmu zvolaním cirkevného snemu. Ján XXIII. navrhol Bolognu, no nakoniec sa koncil začal v Kostnici.
Ján XXIII. otvoril koncil 5. novembra 1414. Žigmundovi sa podarilo oslabiť pozície talianskych biskupov a presadiť hlasovanie na princípe národov (nationes), čím zabránil ovládnutiu koncilu talianskou majoritou.
Vo februári 1415 Ján XXIII. pod tlakom podpísal vyhlásenie, že odstúpi, ak to isté urobia aj ostatní pápeži. Neskôr však z Kostnice utiekol, no Žigmund ho uväznil. Nakoniec 29. mája 1415 Ján XXIII. abdikoval.
Gregor XII. uznal legitimitu koncilu a 4. júla 1415 abdikoval. Benedikt XIII. odmietol abdikovať, no Žigmund ho politicky oslabil a 26. júla 1417 abdikoval aj on.
Voľba nového pápeža a ukončenie schizmy
Po zdĺhavých rokovaniach bol za pápeža zvolený Oddo di Colonna, ktorý si vybral meno Martin V. Jeho korunovácia sa uskutočnila 21. novembra 1417. Martin V. oficiálne ukončil Kostnický koncil 22. apríla 1418.
Kostnický koncil tak ukončil západnú schizmu a obnovil jednotu katolíckej cirkvi.
Odsúdenie Jana Husa a jeho následky
Kostnický koncil odsúdil náuku Jana Husa a Jeronýma Pražského. Jan Hus bol 28. novembra 1414 zatknutý a 6. júla 1415 upálený. Jeroným Pražský bol upálený 30. mája 1416.
Upálenie Jana Husa viedlo k husitským vojnám v Čechách (1419 - 1434) a radikalizovalo náboženskú situáciu v Európe.
Exekúcia Jána Husa. Zdroj: wikimedia commons
Okrem týchto udalostí sa počas koncilu konali aj rôzne liturgické úkony. Podrobný pohľad do každodenného života koncilu ponúka Kostnická kronika od Ulricha von Richentala.
Príchod Jána XXIII. do Kostnice
Podľa kroniky dorazil Ján XXIII. do Kostnice 27. októbra 1414. Bol slávnostne privítaný prelátmi a mešťanmi. Sprievod bol pompézny, s vysokými prelátmi v bohato zdobených rúchach.
Vianočné liturgie
Kráľ Žigmund a jeho manželka Barbora Celjská pricestovali do Kostnice na Vianoce. Žigmund sa zúčastnil na vianočných omšiach, kde mal svoje ceremoniálne úlohy. Podľa kroniky kráľ spieval evanjelium a saský vojvoda držal nad ním meč.
Svätorečenie Brigity Švédskej
Počas koncilu bola svätorečená Brigita Švédska. Zhromaždený koncil rozhodol o jej kanonizácii na základe prísahy deviatich doktorov teológie. Počas omše bol na oltár umiestnený jej obraz a biskup udelil požehnanie.
Ďalšie liturgické úkony
Kronika spomína aj svätenie sviečok na Hromnice, udelenie zlatej ruže kráľovi Žigmundovi a pohreb kardinála Landolfa. Pohrebné obrady boli veľmi prepracované, so smútočným stánkom a množstvom sviec.
Mapa Európy počas Kostnického koncilu. Zdroj: wikimedia commons
Záver
Kostnický koncil bol prelomovou udalosťou v dejinách katolíckej cirkvi a Európy. Ukončil západnú schizmu, no zároveň viedol k odsúdeniu a upáleniu Jana Husa, čo malo dlhodobé následky pre české krajiny a celú Európu. Koncil sa zaoberal aktuálnymi záležitosťami Cirkvi, ktoré načrtol už koncil v Pise.