Svätý Jur: História, zaujímavosti a pamiatky

Svätý Jur je malebné mestečko, ktoré sa nachádza na úpätí Malých Karpát, neďaleko Bratislavy. Mesto je známe svojou bohatou históriou, vinohradníckou tradíciou a zachovanými pamiatkami.

Panovnícky summit v roku 1515 a jeho vplyv na Svätý Jur

Na jar v roku 1515 bol dohodnutý panovnícky summit. Cieľom stretnutia bolo posilniť puto v Európe najmocnejších rodov: Habsburgovcov a Jagelovcov. Plánované rodinné zväzky medzi Habsburgovcami a Jagelovcami sa predbežne načrtli už pri podpisovaní Bratislavskej zmluvy v roku 1491. Odvtedy sa čakalo, kedy a akí potomkovia oboch dynastii prídu na svet.

59 ročný uhorský a český kráľ Vladislav II. Jagelovský sa mal stretnúť s 56 ročným cisárom Svätej rímskej ríše nemeckého národa Maximiliánom I. V rodine Habsburgovcov do sobášnej politiky kalkulovali s Maximiliánovou vnučkou Máriou narodenou v roku 1505 a dokonca sa uvažovalo i o samotnom cisári, ktorý bol v tom čase vdovcom. Cisár napokon do Bratislavy pre svoju zaneprázdnenosť neprišiel. Poslal však svojho splnomocnenca kardinála Mateja Langa.

Na panovnícky summit Vladislav prizval i svojho o trinásť rokov mladšieho brata poľského kráľa Žigmunda. Rokovanie sa začalo slávnostnou sv. omšou v dome sv. Martina, kam okrem panovníkov prišli i najvyšší svetskí a cirkevní hodnostári. Predmetom rokovaní bola manželská zmluva medzi Ľudovítom Jagelovským a Máriou Habsburskou a potom medzi Annou Jagelovskou a jej habsburským partnerom.

Keďže summit trval až do konca mája príslušníci kráľovských dvorov a hodnostári z Čiech, Moravy, zo Sliezska, z Uhorska, z Nemecka, Rakúska a Poľska si čas krátili slávnosťami, hostinami i rôznymi rytierskymi turnajmi. Po dohodnutí manželských zmlúv sa všetci aktéri presunuli do Viedne, kde sa 22. júla 1515 manželské zmluvy už za prítomnosti cisára Maximiliána I. podpísali a uskutočnila sa svadba medzi deväťročným Ľudovítom a desaťročnou Máriou. Tajným ustanovením zmluvy bolo, že v prípade vymretia jedného rodu druhý zdedí jeho panovnícku moc.

Počas svojho pobytu si poľský kráľ Žigmund tak obľúbil svätojurske víno, že si ho žiadal nielen počas svojho pobytu v Bratislave, ale odvtedy nesmelo chýbať ani na poľskom kráľovskom dvore. A čo pije poľský kráľ, to pije i poľská šľachta. Vinohradníci zo Svätého Jura každý rok posielali početné vozy do Poľska, aby zásobovali kráľovský dvor v Krakove i dvory poľskej šľachty. Tento stav trval do vlády Jána III. Sobieskeho.

Traduje sa, že v roku 1683, keď kresťanské vojská porazili Turkov pri Viedni a táborili pri Bratislave, samotný poľský kráľ Ján III. Sobieski si odskočil do Svätého Jura, aby na vlastné oči videl miesto, ktoré poznal ako rodisko ušľachtilého vína. Vinohradníci z malého mestečka Svätý Jur ležiaceho neďaleko Bratislavy maximálne využili udalosť celoeurópskeho významu panovníckeho summitu v roku 1515 a zabezpečili pre seba, pre svoje deti, deti svojich detí proste.... pre svoje potomstvo biznis na úctyhodných 168 rokov. Potvrdili tak známe: Pripraveným šťastie praje.

Turecké vpády a opevnenie mesta

19. marca 1663 vytiahla turecká armáda z Istanbulu do vojny proti „neveriacim“. V Parkáni (dnešné Štúrovo) Turci prekročili Dunaj a 6. augusta porazili päťtisícové vojsko hlavného veliteľa preddunajských oblastí Adama Forgácha, ktorý sa im snažil zabrániť pri prechode cez Dunaj. Správa o Forgáčovej porážke vyvolala vo Viedni veľké zdesenie. 2. septembra Turci prebrodili Váh a prenikli k Čachticiam a Trnave. Ďalšie oddiely plienili okolie Modry, Pezinka, Záhorie, odkiaľ sa dostali aj na Moravu, kde vyplienili okolie Mikulova, Brna a časti Hanej až po Olomouc.

17. septembra Turci spustošili i slobodné kráľovské mesto Svätý Jur. Na viacerých miestach ho podpálili. 60 Svätojurčanov pritom zabili a viac ako 500 odvliekli do otroctva. Len časti obyvateľstva sa podarilo ukryť v močaristom Šúre a na opustenom Hrade Biely Kameň. Pod obrovskú tragédiu sa podpísal hlavne nedokončený ochranný val - mestské hradby. Tie pod vplyvom tejto tragédie dokončili už v nasledujúcom roku 1664.

Urýchlene dobudovať hradby primäli i ďalšie smutné správy: 24. septembra 1663 sa Turci zmocnili jednej z najmocnejších uhorských pevností - Nových Zámkov a následne do začiatku zimy Nitry, Hlohovca, Levíc a Novohradu. Pocit opätovného ohrozenia sa tým výrazne zvýšil a primäl Svätojurčanov urýchlene dobudovať svoj ochranný val - mestské hradby.

V roku 1615 cisár Matej II. udelil Svätému Juru privilégium mesto ohradiť a opevniť. Zároveň mu udelil plnú právnu moc s právom meča, právom slobodnej voľby richtára a prísažných. Cisár a kráľ Ferdinand III. v roku 1647 opäť potvrdil mestské privilégiá a rozšíril ich o práva a slobody, ktoré používalo hlavné mesto Uhorska - Bratislava.

Opevnený kostol sv. Juraja: Architektonický skvost

Jednou z najvýznamnejších pamiatok je opevnený kostol sv. Juraja, ktorý je dominantou mesta a láka návštevníkov svojou jedinečnou architektúrou a históriou. Kostol svätého Juraja je veľmi neobyčajná stavba. Ak by ten kostol nemal v sebe niečo starosvetsky vznešené, čosi neuchopiteľne výnimočné, aristokraticky výnimočné, vyzeral by ako veľká stodola. Rovnako jednoduché tvary, rovnako bachratá dispozícia, ostrá strecha, široký posed, dostatok vnútorného priestoru, ešte aj stojaci povyše dediny.

Keby to nebol kostol, vyzerala by tá stavba ako kubisticky poňatý biely holub s hlavou skrytou pod krídlom, veľká homola cukru z Gulliverovho sveta, možno svätyňa neznámeho náboženstva. Do širokého okolia vysiela správu, že je úkrytom duchovna. Múr vôkol ju chráni, vymedzuje, obtáča, ale neodtŕha od okolitého sveta. Skôr dodáva výnimočnosť. Akoby okolitý svet chránil pred vnútornou silou stavby. Dal jej hranice. Múr určil, že stáť bude tu a ďalej nepôjde. Taký je opevnený kostol sv. Juraja vo Svätom Jure.

Kostol slúži miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi ako farský chrám. Po obnove prebiehajúcej od 90. rokov minulého storočia je v dobrom stave. Mesto Svätý Jur leží cca 15 km severovýchodne od Bratislavy. Kostol je viditeľný už zďaleka vďaka vyvýšenej polohe. Stojí v časti Neštich na severozápadnom okraji zástavby v oplotenom, ale prístupnom areáli spolu so zvonicou.

História kostola sv. Juraja

• Prvý kostol postavili na súčasnom mieste niekedy v prvej polovici 13. storočia.
• Niekedy okolo roku 1280 došlo k veľkému rozšíreniu kostola.
• Výrazné prestavby boli realizované aj v nasledujúcom storočí.
• V období okolo polovice 14. storočia pristavali do západnej časti lode murovanú emporu.
• V poslednej štvrtine 14. storočia došlo k opätovnému rozšíreniu kostola prístavbou severnej bočnej lode, prepojenej s hlavnou arkádami.
• Zaklenuli ju troma poliami rebrovej klenby.
• V rámci celkovej prestavby dostala murovanú rebrovú klenbu aj hlavná loď.
• V priebehu 15. storočia pristavali z južnej strany kostola Kaplnku Sv. Trojice, dnes sv. Bartolomeja, pričom pri stavbe západného múru využili aj románsky oporný pilier.
• V priebehu 16. storočia dostal kostol dodnes zachovaný hlavný oltár a došlo k rozšíreniu empory v hlavnej lodi smerom do severnej bočnej lode, aj kvôli potrebám evanjelikov, ktorí v tom čase užívali kostol.
• Katolíci ho prevzali späť až v roku 1628.
• Stavebné úpravy sa diali aj v priebehu 20. storočia.
• Pred západný vstup postavili murovanú predsieň, v južnej kaplnke zbúrali gotickú tribúnu.
• Komplexná obnova objektu prebieha od 90. rokov 20. storočia.
• Stavba bola až do roku 2010 považovaná za ranogotickú datovanú do obdobia rokov 1280 - 1300.
• Z pôvodnej románskej stavby sa zachovala južná stena lode, v ktorej odkryli dve štrbinové okná.

Súčasťou pôvodného kostola bola podľa výskumu aj murovaná krypta (podzemná kaplnka) pod presbytériom, vrátane jej zaklenutia. Románska krypta sa nachádza pod celým súčasným presbytériom, čo otvára otázku o tvare pôvodnej svätyne. Pomerne veľké presbytéria polygonálneho tvaru sú totiž známe z viacerých ešte neskororománskych kostolov v okolí Bratislavy (Holice), ako aj z ranogotickej stavby Kostola sv. Jána Krstiteľa v Modre, datovanej najnovšie do polovice 13. storočia.

Dominantným slohom je v kostole gotika. Nájdeme tu pekné klenby v hlavnej i vedľajšej lodi, ako aj v južnej kaplnke. Významným objavom z poslednej obnovy sú dve ranogotické okná v západnej časti južnej steny lode. Presbytérium je od osi lode vychýlené výrazne doprava (na juh). Gotický pôvod má aj zvon s letopočtom 1400, ktorý visí v drevenej zvonici pri kostole, datovanej do 17. storočia.

V interiéri sa nezachovalo veľa z freskovej výzdoby, do prvej štvrtiny 15. storočia je datovaná maľba sv. Hlavný oltár sv. Juraja z bieleho pieskovca patrí medzi vzácne ukážky už renesančného umenia na Slovensku. Kostol pôsobí ako vysielač, vysiela do širokého okolia správu, že je úkrytom duchovna.

Architektonické detaily a umelecké pamiatky v kostole:

• Hlavný oltár sv. Juraja z bieleho pieskovca z roku 1527 od Štefana Pilgrama
• Freska svätca (14. storočie)
• Gotické pastofórium (15. storočie)
• Gotický mramorový sarkofág grófa Juraja (r. 1467)
• Renesančný náhrobok grófa Gašpara zo Serede (r. 1550)
• Epitaf Jakuba Mordaxa a grófky Agnesy (r. 1572)
• Rokoková kazateľnica (r. 1775)
• Oltár sv. Bartolomeja, patróna Nešticha (r. 1777)
• Mozaikové okná podľa návrhov akademického maliara Janka Alexyho (r. 1943)

Hrad Biely Kameň: História a zrúcaniny

Hrad Biely Kameň nájdete v Malých Karpatoch, tesne nad obcou Svätý Jur, v okrese Pezinok. Vedeli ste, že obec Svätý Jur je mestskou pamiatkovou rezerváciou a významnou zastávkou Malokarpatskej vínnej cesty? Spravte si rodinný výlet a objavte pozostatky tohto ranogotického hradu. Nenáročnú túru zvládnu i malé deti.

Z kedysi monumentálneho hradu sa zachovalo už len niekoľko ruín. História Hradu Biely Kameň siaha do 13. storočia, do čias, keď sa rodina svätojurských grófov v dôsledku majetkových sporov rozdelila na dve vetvy. Prvá zmienka o novopostavenom hrade je z roku 1271, keď sa spomína v súvislosti s nájazdami českého kráľa Přemysla Otakara II. Hrad tvoril súčasť sústavy malokarpatských hradov, ktoré slúžili na ochranu západnej hranice Uhorska.

Predpokladá sa, že hrad zanikol v roku 1663, keď Svätý Jur vyplienili turecké vojská. Vonkajšok obklopovala dodnes viditeľná hradná priekopa, ktorá bola z vonkajšej strany posilnená valom. Z ruín je možné vidieť pozostatky okenných otvorov, zvyšky gotickej tehlovej klenby, pivnice i obvodových múrov. Najlepšie zachovanou časťou hradu je torzo veže, ktorá zosilňovala opevnenie na východnej strane.

Ideálnym východiskovým bodom ku zrúcanine je obec Svätý Jur. Pešia túra sa začína pri Farskom kostole sv. Juraja a vedie po ulici Mariánska cesta, z ktorej sa odbáča doľava na nespevnenú cestu popod vinohrady. Trasa vedie popri chatkách a napája sa na žlto označený turistický chodník.

Zaujímavosťou je, že o pozostatky hradu sa stará skautský oddiel z Trnavy, v rámci projektu „Odklínanie hradov“. Toto tajomné a zároveň čarovné miesto odporúčame všetkým, ktorí chcú aspoň nachvíľu spomaliť a užiť si pobyt na čerstvom vzduchu. Región Malé Karpaty ponúka množstvo skvelých atrakcií, ktoré určite stoja za návštevu. Jedným z nich je určite aj Malokarpatské múzeum v Pezinku, ktoré Vám poodhalí bohatú históriu vinohradníctva v tejto oblasti.

Ďalšie zaujímavosti v okolí:

• Rozhľadňa Svätý Jur: Ponúka pekné výhľady na vinohradnícku oblasť a ďaleké okolie.
• Pezinok: Navštívte Pezinské vinobranie, Malokarpatské múzeum a užite si ochutnávku vín.
• Golfový klub Chorvátsky Grob: Zahrajte si golf alebo footgolf v neďalekom Chorvátskom Grobe.

Komplex hradnej zrúcaniny je významný najmä tým, že na hrade zrejme neprebehli významnejšie novoveké zásahy a zachoval sa v stave gotického hradu v ruinách. Od roku 1963 je Biely Kameň kultúrnou pamiatkou, v roku 2002 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

tags: #svaty #jur #historia #facebook