Obec Badín leží na východných svahoch Kremnických vrchov v úzkej doline potoka Badín, ústiaceho náplavovým kužeľom do Hrona. Obec s takmer 1 700 obyvateľmi má významnú históriu, ale i súčasnosť. Hoci prvá písomná správa spomína Badín až v roku 1232, dá sa predpokladať, že obec existovala skôr, už v 12. storočí.
Evanjelický artikulárny kostol v Hronseku.
Prenasledovanie a strata farnosti
V roku 1708 vrcholilo prenasledovanie protestantov na území vtedajšej zvolenskej stolice. Rakúski generáli Heister a Pálfy porazili maďarskoslovenské Rákoczyho vojsko. Tým sa definitívne rozhodlo aj o osude slovenskej evanjelickej cirkvi. Vyhnali evanjelických farárov a učiteľov z ich domovov a služby Božie sa mohli konať už len v artikulárnych kostoloch v Hronseku (vtedajšom Garanseku), Ostrej Lúke a na predmestí Banskej Bystrice. Musel odísť aj badínsky evanjelický farár Jakub Mažáry. Badínski luteráni stratili farnosť na celých 165 rokov - až kým ju v roku 1874 nepomohol obnoviť hronsecký farár August Horislav Krčméry.
Snaha o obnovu
Ale bol to boj nielen veľmi dlhý, ale aj ťažký a zložitý. Aj v najhlbšej biede a smutnom položení bolo treba neustále živiť iskierku nádeje. Robili to teda pomaly a postupne. Už v roku 1792 si Badinčania postavili evanjelickú školu. V rokoch 1859-1860, keď v badínskej evanjelickej fílii už narátali takmer 900 „duší“, sa dohodli, že postavia nový kostol. Iste tušili, že to nebude ľahká úloha. Preto si do čela príprav veľkej stavby zvolili výbor, zložený predovšetkým z mladších údov cirkvi. Chceli mať záruku, že prácu dovedú až do konca. Boli to bratia Ján a Samuel Kubišovci, Matej Lešták - Kudláč, Pavel Hric-Šalman, Ondrej Malachovský a ďalší. Práve títo ľudia, badínski rodáci, spoločne s hronseckým farárom A. H. Krčmérym sa pustili do diela.
Náročnosť stavby mnohých cirkevníkov odradzovala, strašila, priam odpudzovala. Áno, žilo tu niekoľko väčších, bohatších gazdov, ale prevažná väčšina obyvateľov boli chudobní roľníci, remeselníci a nájomcovia pôdy. Prežívali zo dňa na deň a tak namieste bola otázka : aj z toho mála máme ešte dávať na novú stavbu ? Volali po iných, náhradných a menej nákladných riešeniach. Lenže zvolení členovia stavebného výboru boli nielen mladí a odvážni muži, ale aj múdri a charakterom i duchom silní jedinci. Trpezlivo chodili z domu do domu, vysvetľovali, presviedčali, povzbudzovali, no najmä oduševňovali. Zbierali milodary od svojich, ale písali aj prosby a žiadosti na všetky strany.
Napríklad takto : „ Drahí bratia a sestry evanjelici ! Dobrý brat neopúšťa svojho brata, ale ochotne sa mu ponáhľa na pomoc. Na to máme veľa príkladov. A pretože táto láska - aspoň dúfame, nevyhasla ešte ani v srdciach Vašich, plní veľkej dôvery a nádeje sa obraciame aj na Vás ! Pomôžte nám a prispejte k uskutočneniu veľmi nákladnej stavby! JEDNI DRUHÝCH BREMENÁ NESME A TAK NAPĹŇAJME ZÁKONY BOŽIE. Podpísaní: A.. H. Krčméry“
Stavba kostola
Po predbežných prípravách v roku 1865 padlo defnitívne rozhodnutie : už môžeme so stavbou chrámu začať. Začiatkom februára uzavreli zmluvu s banskobystrickým staviteľom Samuelom Hoszághom. V prvých jarných dńoch, len čo zišli posledné snehy, zhromažďovali stavitelia materiál, skladali peniaze a začali kopať základy chrámu. 27. apríla 1865 slávnostne vložili a posvätili uholný, základný kameň vo vykopaných základoch stavby.
Pri tejto príležitosti napísal a vydal Krčméry pomätný spis, kde sa okrem iného uvádza : Na večnú pamiatku, pre ďalšie potomstvá, opisujeme túto slávnosť, ktorá sa udiala pod jasným nebom a na tom mieste, kde chrám stáť bude. Všetko naše úsilie nech zostane príkladom horlivosti a obetavosti otcov, aby ich nasledujúce generácie aj v hrobe prežehnávali, za drahé a vzácne dedičstvo, ktoré takto zanechali.
História evanjelického kostola v Trenčianskych Stankovciach
Architektúra a súčasnosť
V obci sa nachádza aj evanjelický a.v. kostol z roku 1865 s obrazom Krista od J. B. Klemensa v interiéri a drevená zvonica z roku 1859. Je tu umiestnená pamätná tabuľa A. H. Krčméryho. V dnešnej dobe je Badín modernou dedinkou medzi Banskou Bystricou a Zvolenom.
K najstarším a najvzácnejším pamiatkam v obci Badín patrí gotický rímskokatolícky kostol sv. Kataríny, ktorý bol pravdepodobne postavený už v roku 1397. V roku 1636 bol opevnený múrom. Kostol bol počas svojej existencie viackrát prestavaný a samotný interiér kostola prešiel prestavbou trikrát a v troch rôznych architektonických štýloch - v gotickom, barokovom a neogotickom. Mobiliár kostola je väčšinou nový.
Kostol sv. Kataríny v Badíne.
Južne od Badínskeho potoka bola v r. 1913 zriadená prírodná rezervácia Badínsky prales, s unikátnym mohutným jedľovo-bukovým porastom (priemerný vek 250 rokov). Pri budovaní siete chránených území bol Badínsky prales jedným z prvých území na Slovensku, ktoré sa stalo chráneným. Pôvodne malo výmeru 20,51 ha, v roku 1974 bolo ochranné pásmo rozšírené na plochu 30,75 ha a od roku 1994 je Badínsky prales Národnou prírodnou rezerváciou s ochranným pásmom 123,43 ha. Vysoký odborný kredit územia spočíva v tom, že je živým obrazom prirodzených karpatských lesov.
Od roku 1993 je v obci sídlo bohosloveckej fakulty UK - Kňazský seminár sv. Františka Xaverského. Budova obsahuje komplex obytných a študijných priestorov, vrátane knižnice. Badínčania sú hrdí na návštevu pápeža Jána Pavla II., ktorý počas svojej tretej návštevy Slovenska v septembri v roku 2003 navštívil Banskú Bystricu, kde celebroval svätú omšu. Pápež si však za miesto pre odpočinok vybral kňazský seminár v Badíne.
tags: #evanjelicky #kostol #badin