Kostol svätého Mikuláša v Porube, hoci na prvý pohľad nenápadný a malý, ukrýva v svojom vnútri výnimočné hodnoty. Jeho charakter, ktorý človek objaví po vstupe, spočíva najmä v freskovej výmaľbe.
Kostol svätého Mikuláša v Porube.
"Výmaľba, ktorá pokrýva všetky steny tohto kostola, sa zachovala takmer celá, s výnimkou toho, čo bolo zničené neskoršími prestavbami. Ale v takomto množstve a stave zachované fresky sa na Slovensku zachovali iba málokde, ak vôbec niekde," priblížil historik a Porubčan Erik Kližan.
Vznik a Vývoj Kostola
Stavba Kostola svätého Mikuláša biskupa sa datuje do vzniku obce. Tú v 30. rokoch 14. storočia založili Nemci, ktorí túto lokalitu a celé severné povodie rieky Nitry kolonizovali. Tu v Porube sa usídlili a postavili si tento kostol. Svedčí nám o tom aj starý nemecký názov osady Nikelsdorf, čo je vlastne Mikulášova ves. Kostol môžeme teda datovať zhruba do 40. rokov 14. storočia," povedal Kližan.
Pamiatka si prešla viacerými prestavbami, jej súčasný vzhľad sa podobá na ten, ktorý mala v minulosti. Jej najstaršou časťou je svätyňa s loďou, veža by mohla byť novšieho dáta, keďže je pristavaná a pôvodná stavba ju pravdepodobne nemala. Výmaľba interiéru kostola sa datuje na prelom 14. a 15. storočia.
Kostolík postavili vo vyvýšenej polohe niekedy v prvej tretine 14. storočia, možno už na prelome 13. a 14. storočia, ako jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom, západnou vežou a severnou sakristiou. Začiatkom 15. storočia sa realizovala obnova objektu, v rámci ktorej vyzdobili interiér dodnes zachovanými freskami. Renesančne objekt upravili v polovici 17. storočia, keď loď dostala maľovaný kazetový strop. V roku 1660 objekt prevzali do užívania protestanti, ktorí ho doplnili o drevenú tribúnu. Dnešnú podobu nadobudol kostolík v priebehu minulého storočia, keď postupne pribudla murovaná predsieň pred západným vstupom a bočné priestory pri veži.
V rokoch 1997 - 98 sa uskutočnil reštaurátorský prieskum celého kostola, ktorého výsledkom bol okrem iného aj objav viacerých, dovtedy neznámych, nástenných malieb v lodi. Až do roku 2009 trvala následná komplexná obnova, zahŕňajúca reštaurovanie fresiek, dreveného stropu, kazateľnice i reštaurovanie viacerých architektonických článkov.
Interiér a Umelecké Poklady
Najstaršími freskami sú konsekračné kríže, ktoré sa nachádzajú po celom obvode lode a pochádzajú z obdobia výstavby kostola. Podľa historika fresky prečkali dlhé storočia a prečkali to zaujímavým spôsobom, pretože v období reformácie, keď aj do regiónu hornej Nitry prišli evanjelici, boli zatreté bielou farbou, keďže evanjelici neuznávajú kult svätých.
"Tá biela farba postupom rokov opadávala. V akom stave boli fresky nevieme, no ale vieme, že v roku 1900 a 1903 boli už dosť značne viditeľné, a preto sa rozhodlo, že budú reštaurované, respektíve budú odkryté. Bol povolaný profesor Groch z vtedajšej Viedne, ktorý sa postaral o prvotné reštaurovanie tohto kostola," ozrejmil historik. V tejto súvislosti sa podľa neho zachovala aj ústna tradícia, ktorá vysvetľovala, ako sa mohli fresky zachovať v takom množstve, a to tak, že na to používali vajíčka. "Skúpili vraj z celej Poruby a celého širokého okolia vajíčka, tými natierali steny a postupne, keď stuhli, tak sa lepšie odlupovala biela farba. Tým neodlupovali z pôvodnej farby fresiek," spresnil.
V období rekatolizácie, čiže od 60. rokov 17. storočia, v kostole nainštalovali drevený strop, maľby na ňom majú podľa Kližana iluzívny charakter kvetov a živočíšnych výjavov.
Interiér kostola sv. Mikuláša v Porube.
Medzi najvzácnejšie pamiatky na gotiku patria nástenné maľby z 15. storočia, ktoré sa zachovali predovšetkým vo svätyni a po stranách víťazného oblúka, v menšom rozsahu aj na severnej a južnej stene lode. Maľby predstavujú príklad zaujímavého prelínania staršieho prúdu nástenného maliarstva Gemera, ovplyvneného talianskymi školami, s novším gotickým štýlom zo západnej Európy i s náznakmi renesancie. Maľbám vo svätyni dominuje Kristus v mandorle, zobrazený na klenbe spolu s tradičnými symbolmi evanjelistov a učiteľov cirkvi. Steny zdobia postavy apoštolov stojacich v arkádach, ktoré znázorňujú nebeský Jeruzalem. K nim je priradený aj patrón kostola - sv. Mikuláš.
Na svoju dobu moderné vplyvy nástennej maľby sa prejavili aj v dvoch typických výjavoch, ktoré nájdeme na víťaznom oblúku - Váženie duší a Pannu Máriu Ochrankyňu. Na archanjelovi Michalovi, ktorý drží váhy s dušou ženy a meč, zaujmú na prvý pohľad krídla s pávími perami. Ako nový prvok tu nachádzame sv. Alžbetu Uhorskú, ktorá pomáha duši dostať sa do neba. Ďalšie dve svätice, sv. Helenu a sv. Barboru alebo Máriu Magdalénu, doplnil maliar do obrazu Panny Márie Ochrankyne, čím zvýraznil význam scény. Z toho niektorí odborníci usudzujú, že donátorkou freskovej výzdoby mohla byť žena.
Na stenách lode sa maľby zachovali iba fragmentárne, najlepšie zachovaným celistvým výjavom je postava sv. Juraja bojujúceho s drakom na severnej stene. Valená klenba svätyne predstavovala v čase svojho vzniku už archaický prvok. Z gotického oltára pochádzajú hodnotné drevené plastiky sv. Mikuláša a sv. Juraja z obdobia okolo roku 1500. Jeho súčasťou boli aj tabuľové maľby sv. Kataríny a sv. Barbory. Pozoruhodným prvkom interiéru kostola je aj neskororenesančný maľovaný strop lode z roku 1658. Okrem bohatej rastlinnej výzdoby tu maliar zobrazil aj postavy štyroch evanjelistov okolo Ježiša ako Spasiteľa sveta.
Na pravej strane víťazného oblúka sa zachovala renesančná kamenná kazateľnica z roku 1633. Súčasný hlavný oltár s obrazom sv. Mikuláša je barokový z roku 1701.
Zaujímavosti Kostola
Zaujímavosťou kostola sú aj tri zvony, jeden nie je datovaný, no pravdepodobne pochádza minimálne zo 17. a 18. storočia, druhý je z roku 1633, tretí zvon svätých Cyrila a Metoda bol v kostole nainštalovaný v roku 1929 a zakúpili ho veriaci, ktorí prichádzali zo sezónnych prác, väčšinou z Francúzska. Všetky zvony v kostole, ako v jednom z mála v období prvej svetovej vojny, pravdepodobne vykúpením zachránili pred roztavením na nábojnice aj obyvatelia Poruby.
Kostol v Porube, kde bola kedysi aj farnosť, bol podľa dobových dokumentov jediným na širokom okolí. Aktuálne sa o záchranu pôvodného barokového oltára snaží aj občianske združenie Svätý Mikuláš z Poruby. "Oltár pochádza z roku 1701 a bol inštalovaný na mieste pôvodného krídlového oltára, ktorého torzá sú dnes súčasťou zbierok Slovenského národného múzea - Múzea Bojnice. Pod stav barokového oltára sa však podpísal zub času, preto dobrovoľníci robia rôzne aktivity, vydala sa pamätná pohľadnica, knižka, organizujeme tiež vzdelávacie prednášky, jedna nás čaká v 8. apríla, kedy sa tu uskutoční hudobno-slovné pásmo zamerané na dejiny kostola a tiež ikonografický popis fresiek," uzavrel historik.
Kostol dnes
Súčasný stav Kostol slúži ako filiálny chrám farnosti Rímskokatolíckej cirkvi v Lazanoch. Po nedávnej obnove je v dobrom stave.
Praktické informácie
Obec Poruba leží cca 12 kilometrov severne od Prievidze. Kostolík stojí vo vyvýšenej polohe v obci v opevnenom areáli obkolesený stromami, ktoré komplikujú fotenie.