Modlitba ako veľký prostriedok spásy: Definícia a význam

Modlitba je dychom viery, je jej najvlastnejším vyjadrením. Ako volanie, ktoré vychádza zo srdca toho, kto verí a dôveruje v Boha.

Kniha Modlitba, veľký prostriedok spásy, nám môže pomôcť, aby sme dosiahli večnú spásu a všetky milosti, po ktorých túžime od Boha. Je to teologicko - asketické dielo, veľmi osožné pre každého človeka, ktorý túži ísť vo svojom modlitebnom živote ďalej a spoznávať všetky bohatstvá, ktoré môže skrze čas strávený v modlitbe udeľovať Boh.

V prvej časti knihy sa píše o potrebe, hodnote a podmienkach modlitby. Duchovný a tajomný dar modlitby skrýva v sebe nesmiernu silu, ktorá upokojuje a spontánne pomáha rozorvaným bytostiam. Každý, i neveriaci sa môže stať človekom modlitby a pohrúžiť sa do oslobodzujúceho rozhovoru s Bohom.

V druhej časti sa rozoberá milosť modliť sa, ktorá je daná všetkým, pretože slovami sv. Alfonza Mária de Liguori: "Boh nedáva nikomu rozkaz, ktorý by nemohol splniť".

Význam modlitby v rôznych kontextoch

Všetci sa modlia. Pre nikoho to však nie je ľahké. Je to cesta modlitby v tichu. Modlitba patrí všetkým: ľuďom každého náboženstva a pravdepodobne aj tým, ktorí žiadne nevyznávajú. Modlitba sa rodí v skrytosti nás samých, v tom vnútornom mieste, ktoré často duchovní autori nazývajú „srdce".

Modliť sa teda nie je u nás niečo vedľajšie, nejaká naša druhoradá a okrajová schopnosť, ale je to najintímnejšie tajomstvo nás samých. Modlitba je rozletom, je úpenlivou prosbou, ktorá ide za hranicu nás samých: niečo, čo sa rodí v intimite našej osoby a uberá sa smerom von, pretože si uvedomuje clivú túžbu po stretnutí. Je dôležité, aby sa meditácie čítali a prežívali pomaly v atmosfére modlitby. Je to jediný spôsob ako dostať svoje srdce bližšie k tomu Máriinmu a Ježišovmu.

Svätá Terézia nám ukazuje, že vnútorná modlitba nie je nič iné, ako dôverný vzťah z Bohom. Umenie modlitby je umením lásky, ako to formuluje aj samotný Osuna. Láska je však možná len ako vzťah medzi osobami alebo medzi človekom a osobným Bohom.

Sv. Alfonz Mária de Liguori v knihe Vo svetle večnosti veriacich povzbudzuje k uvedomeniu si hriechu a nádeje na večný život. Statočným tónom, ďaleko od klasickej rétoriky a v dostatočnej vzdialenosti od konformizmu času, rozpráva svätý Alfonz o smrti, poslednom súde, pekle ale odhaľuje aj nádej na večné šťastie.

Modlitba ako dialóg a orodovanie

Modlitba kresťana vstupuje do vzťahu s Bohom nežnej tváre, ktorý nechce vzbudzovať nejaký strach ľuďom. Aj keď sa takmer všetci správajú neľútostne, robiac z nenávisti a dobývania veľký motor ľudských dejín, sú tu osoby schopné modliť sa k Bohu s úprimnosťou, schopné písať osud človeka iným spôsobom.

Apoštol Peter pri stretnutí s rímskym stotníkom Kornéliom hovorí, že „Boh nenadŕža nikomu, ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo“ (Sk 10, 34).

V knihe Cesta lásky autor opisuje rôzne situácie, ktoré nás v živote postretnú (či už ide o hnev, smútok radosť...) a akých chýb sa treba vyvarovať, aby sme prehĺbili lásku, ku ktorej nás vedie náš Boh.

Inšpirácie z kníh a svätých

Kniha Modlitba s mníchmi z vrchu Atos predstavuje učenie ôsmych atoských mníchov, a to cez ich apoftegmy (stručné výroky týkajúce sa večných právd). Kniha Nájdi svoj skrytý poklad nás v krátkych kapitolách každodenne vedie na hlbšiu prechádzku s Pánom.

V knihe O zjednotení s Božou vôľou svätý Alfonz neponúka riešenie ťažkých životných situácii, no prijatie nie našej, ale Bože vôle. Svätí rozprávajú o sebe deťom - v knihe rozpráva 26 svätcov príbehy zo svojho života jednoduchým a zábavným spôsobom. Od svätého Jozefa po svätú Matku Terezu z Kalkaty, každý z nich má nejaké jedinečné príbehy o Bohu a jeho prítomnosti vo svojich životoch.

Je dôležité si uvedomiť, že modlitba nie je len povinnosť, ale predovšetkým príležitosť na hlboké spojenie s Bohom a na dosiahnutie večnej spásy. Modlitba je teda mocným nástrojom na ceste k spáse a duchovnému rastu.

tags: #modlitba #velky #prostriedok #spasy