Kláštor San Marco Florencia História

Florencia, mesto opradené históriou a umením, je domovom mnohých pokladov, medzi ktoré patrí aj kláštor San Marco. Tento kláštor, kedysi sídlo dominikánskych mníchov, zohral významnú úlohu v náboženskom, kultúrnom a umeleckom živote Florencie. Dnes je kláštor San Marco múzeom, ktoré uchováva a prezentuje bohaté dedičstvo.

V nasledujúcom článku sa ponoríme do histórie kláštora San Marco, preskúmame jeho architektonické prvky, umelecké poklady a významné osobnosti, ktoré formovali jeho identitu.

Fasáda kláštora San Marco vo Florencii

História Kláštora San Marco

História kláštora San Marco siaha do 13. storočia, keď bol na tomto mieste založený malý kláštor. V 15. storočí bol kláštor rozsiahlo zrekonštruovaný a rozšírený pod vedením architekta Michelozza na príkaz Cosima de' Medici, ktorý sa stal patrónom kláštora. Cosimo il Vecchio zasponzoroval v meste realizáciu niekoľkých významných projektov.

Reformné hnutie svoje začne u svojich, v kláštore dominikánov u San Marco, od kedy stal sa ich predstaveným. Počas karnevalu postavili celú hranicu z podobných hračiek a nemravných, alebo svetských kníh ako pohanskí básnici, Tibull, Catull, Propertius a z novších Petrarca a Bocaccio, aby sa to spálilo všetko. Kláštor San Marco preplní sa čoskoro najrozličnejšími predmetmi, ktoré predtým skutočne boly neobvyklým zjavom u prísnych vždy dominikánov. Dosiahnuc Savonarola plnú moc nad republikou florentinskou, začal teprv upádať v popularite, až dospel k hranici, na ktorej na tom istom námestí sám bol upálený a Medičovci znovu sa navrátili do svojej rezidencie.

Jeho osudným omylom bolo, že kláštorský demokratizmus a spolu tam panujúcu prísnu subordináciu zamýšľal uskutočniť aj vo vonkajšom politickom živote. On je snáď prvým hlasateľom suverenity ľudu: Kristus je síce jedinou hlavou štátu, ale jeho zástupcom na zemi je ľud, ktorý je oprávnený k tomu, aby cestou volených zo seba zástupcov riadil svoj osud.

Architektúra a Umenie

Kláštor San Marco je významný nielen pre svoju históriu, ale aj pre svoje architektonické a umelecké poklady.

V kláštore sv. Marka vo Florencii maľbami vyzdobil jednotlivé celly, príbytky dominikánov, svojich spolubratov. Estetické ohľady ustúpia asketickému cieľu: sú to rozjímania v obrazoch, ktoré meditácie najprv v jeho samého srdci sa zrodily a na poučenie svojich bratov vylialy sa z bohatosti srdca. Tak jasne ako on nik nevystihol podstatu, cieľ a učel cirkevnej maľby, takže na jeho maľby právom môžeme hľadieť ako na vzory svätého umenia. Akoby protivu Michel Angelovmu titanizmu shliadajú historikovia umenia v nežných, mnohokrát tak naivných obrazoch dominikánskeho mnícha Jána z Fiesole, zvaného obyčajne Fra Angelico.

Duševný život a umelecká činnosť, podávajú si v jeho umení ruku. Heslom Giovanni da Fiesole-ho udajne bolo: umenie vyžaduje kľud a oslobodenie od všetkých vedľajších myšlienok; kto chce znázorniť činy Kristove, musí s Kristom Pánom každodenne spolužiť. Obrazy Fiesolove sú skrz a skrz presiaknuté duchom zbožnosti: ako Keppler hovorí, sú to zmaľované modlitby, zviditeľnené rozjímania. On len sväté obrazy vedel maľovať. Rozjímajúci duch jeho vhĺbi sa do svätých dejov, predstaví sa mu nový svet, vyvýšený nad ten, ktorý ho, obkľučuje: duchom svojím vniká do výšin nebeských a okúzlený toľkou rozkošou pri tom presnou určitosťou prináša na zem ako anjel, posol Boží odkazy nebešťanov bratom na zemi ešte prebývajúcim.

Jeho ruka vyzdobila takrečeno celý novozaložený kláštor sv. Trebárs 18 rokov býval v kláštore vo Fiesole a len v 50. roku veku svojho presídlil do Florencie, predsa hlavnú činnosť umeleckú vyvinul práve vo Florencii.

Fresky Fra Angelica

Najvýznamnejšou časťou kláštora sú fresky, ktoré vytvoril Fra Angelico a jeho pomocníci. Tieto fresky zdobia cely mníchov, kapitulnú sieň a ďalšie priestory kláštora. Medzi najznámejšie fresky patria:

  • Zvestovanie: Freska v cele číslo 3, ktorá zobrazuje anjela Gabriela oznamujúceho Panne Márii, že počne Ježiša Krista.
  • Ukrižovanie: Freska v kapitulnej sieni, ktorá zobrazuje Krista na kríži obklopeného svätými.
  • Madona so svätými: Freska v cele číslo 25, ktorá zobrazuje Pannu Máriu so svätými.

Zvestovanie od Fra Angelica v kláštore San Marco

Knižnica

Kláštor San Marco bol tiež domovom významnej knižnice, ktorú založil Niccolò Niccoli a neskôr ju rozšíril Cosimo de' Medici. Knižnica obsahovala rozsiahlu zbierku klasických textov, rukopisov a iluminovaných kníh. Knižnica hrala dôležitú úlohu v šírení vzdelania a kultúry v renesančnej Florencii.

Významné Osobnosti

S kláštorom San Marco sú spojené mená viacerých významných osobností, ktoré formovali jeho históriu a identitu:

  • Fra Angelico: Dominikánsky mních a maliar, ktorý vytvoril fresky v kláštore.
  • Cosimo de' Medici: Florenťanský bankár a politik, ktorý bol patrónom kláštora.
  • Girolamo Savonarola: Dominikánsky mních a reformátor, ktorý bol priorom kláštora v 15. storočí.
  • Svätý Antonín, vlastným menom Antonino Pierozzi, sa narodil 1. marca 1389 vo Florencii v rodine notára. Pre svoju nízku postavu bol od detstva prezývaný „Antonino“ (malý Anton). Už v mladosti prejavoval hlbokú zbožnosť a túžbu po rehoľnom živote. Keď mal pätnásť rokov, požiadal o vstup do dominikánskeho rádu. Predstavený, blahoslavený Ján Dominici, ho chcel odradiť pre jeho krehký vzhľad a dal mu za úlohu naučiť sa naspamäť celé Graciánove dekréty, rozsiahlu zbierku kánonického práva. Na jeho prekvapenie sa Antonín o rok vrátil a úlohu splnil, čím preukázal svoju výnimočnú inteligenciu a odhodlanie. Ako dominikán sa stal príkladným rehoľníkom, vynikal v štúdiu a bol menovaný za priora vo viacerých kláštoroch, vrátane Ríma a Neapola. V roku 1436 založil slávny kláštor San Marco vo Florencii, ktorého výzdobou poveril svojho priateľa, maliara Fra Angelica. V roku 1446 ho pápež Eugen IV. vymenoval za arcibiskupa Florencie, hoci sa tejto pocty z pokory zdráhal. Bol známy ako „Antonín rád“ (Antoninus consiliorum) pre svoju múdrosť a schopnosť radiť v zložitých cirkevných i svetských záležitostiach. Jeho život bol poznačený neúnavnou charitatívnou činnosťou, obzvlášť počas morovej epidémie v roku 1448 a zemetrasenia v roku 1453, kedy osobne pomáhal chorým a chudobným. Je autorom významného diela morálnej teológie „Summa moralis“. Zomrel 2. mája 1459 vo Florencii. Za svätého ho vyhlásil pápež Hadrián VI.

Kláštor San Marco Dnes

Dnes je kláštor San Marco múzeom, ktoré spravuje štát. Múzeum uchováva a prezentuje fresky Fra Angelica, knižnicu a ďalšie umelecké a historické predmety spojené s kláštorom. Kláštor San Marco je obľúbenou turistickou destináciou, ktorá láka návštevníkov z celého sveta.

Pri našej návšteve kláštora San Marco, v ktorom vo Florencii Savonarola žil, pri pohľade na jeho autoportrét, mi behal mráz po chrbte. Girolamo Savonarola sa narodil v roku 1452 vo Ferrare, kde študoval medicínu. V roku 1475 tajne opustil svoje rodné mesto a vydal sa pešo do Bologne, kde vstúpil do kazateľsko-žobravého rádu dominikánov. Prvý krát navštívil Florenciu v roku 1482, kedy dominikánsky kláštor San Marco prežíval svoju najlepšiu éru. Ale už v tej dobe, sa medzi dominikánskymi mníchmi viedla zásadná debata o princípe nemajetnosti. Pápež Sixtus IV. totižto v roku 1475 vydal dekrét, ktorý tomuto mníšskemu rádu dovoľoval vlastniť majetok. Ortodoxní dominikánski mnísi to vnímali ako sklon k luxusu, hlavne v prípade kláštora San Marco, ktorý vďaka podpore Mediciovcov prekvital.

Keď sa v roku 1490 Savonarola vrátil do Florencie po tretí krát, jeho radikalizmus sa už prejavil naplno. V januári 1491 po prvý krát verejne vystúpil v dóme Santa Maria del Fiore a vo svojej kázni obviňoval bohatých z plytvania, mocných z tyranie a odsudzoval morálny úpadok spoločnosti. Ešte v ten mesiac sa stal predstaveným kláštora San Marco. V prorockých kázňach stále ostrejšie predpovedal rozpad cirkvi, Florenťanom hrozil božím trestom a nebezpečenstvom druhej potopy sveta. Až neskôr sa jeho kázne začali viac orientovať na sociálne a politické otázky, pričom obnovu spoločnosti videl v teokratickej forme vlády. Priepasť medzi Savonarolom a Mediciovcami sa neustále prehlbovala. Keď sa dostal do čela mesta neschopný Piero de´ Medici, vďaka ktorého chybným rozhodnutiam sa mesto dostalo do jednej z jeho najhorších kríz a v roku 1494 dorazilo pred brány mesta vojsko Karla VIII, nastala Savonarolova chvíľa. Mediciovci boli vyhnaní z mesta a Savonarola sa stal vedúcim vyjednávačom s Karlom VIII, pričom si počínal tak obratne, že vojsko skutočne odtiahlo. Po tomto čine už jeho hviezda len stúpala. Jeho stúpencom sa dokonca dočasne stal aj božský Botticelli.

Aktivity dominikánskeho mnícha vyvrcholili v roku 1497, kedy došlo k prvému tzv. Páleniu márnivosti. V ohni tak následne zhoreli symboly svetskej márnivosti ako napr. parochne, hudobné nástroje, karty, zrkadlá parfémy, alebo portréty krásnych žien. Ale taktiež knihy písané ľudovým jazykom napr. Na presadenie svojich mocenských praktík Savonarola neváhal využiť i mestské deti. Ozajstná detská polícia prečesávala ulice a udávala pohoršujúce udalosti všetkého druhu. To už ale aj samotný Vatikán napomína Savonarolu a keď tento v roku 1498 zinscenuje ďalšie, ešte mohutnejšie Pálenie márnivosti, tak Florencia sa už definitívne vzoprie. V jeho kláštornej cele je obraz, ktorý zobrazuje konkrétne miesto jeho upálenia. Ľudské dejiny sú plné kontroverzných postáv, akým bezpochyby bol aj Savonarola.

Florencia v čase vlády Mediciovcov bola jedným z najkrajších a najbohatších miest na terajšom území Talianska, ktorá priťahovala umelcov, dobyvateľov, ale aj ľudí, ktorí chceli zmeniť vtedajší svet. Takto nejako dnes vnímame vtedajšie skutky kontroverzného mnícha. Ale určite nie je nič také čierno-biele, ako sa zdá byť na prvý pohľad. Hovorí sa, že všetko zlé je predsa len na niečo dobré. Ktovie, možno, že pri pálení v rokoch 1497-1498 sa skutočne predišlo omnoho horším škodám v budúcnosti. Ale aj napriek tomu, aj z tohto konkrétneho historického faktu je úplne zrejmé, že každý, zo začiatku aj dobre myslený zámer, keď sa zvrhne do fanatizmu, tak spôsobí iba zlo. To zlo splodí následné straty, nielen na materiálnych veciach, ale čo je horšie, aj na ľudských životoch.

Tabuľka: Významné Osobnosti Kláštora San Marco

Osobnosť Úloha/Význam
Fra Angelico Dominikánsky mních a maliar, tvorca fresiek v kláštore
Cosimo de' Medici Florenťanský bankár a politik, patrón kláštora
Girolamo Savonarola Dominikánsky mních a reformátor, prior kláštora
Svätý Antonín Arcibiskup Florencie, zakladateľ kláštora San Marco

San Marco: Dominikánsky kláštor v srdci renesančnej Florencie

tags: #klastor #san #marco