História Rímskokatolíckej Cirkvi a Farnosti Žiar nad Hronom

História rímskokatolíckej cirkvi a farnosti v Žiari nad Hronom je bohatá a siahodobo spätá s vývojom celého regiónu. Táto oblasť bola svedkom mnohých významných udalostí, ktoré formovali duchovný a kultúrny život miestnych obyvateľov.

Dokladajú to archeologické nálezy v oblasti Váhu, kde bol brod a kadiaľ viedla cesta z Velehradu (Starého Města) do Nitry, ktorou prechádzali aj solúnski bratia, vierozvestovia Cyril a Metod. Tu na sprašovom ostrovčeku vyrástol kresťanský kostol s kultom P. Márie. Mariánska tradícia sa prenášala po stáročia a bola svedkom odrazenia útokov Tatárov r. 1241 i udelenia mestských práv osade pri Váhu r.

V nasledujúcich častiach článku sa pozrieme na niektoré kľúčové momenty a osobnosti, ktoré ovplyvnili históriu tejto významnej farnosti.

Významné osobnosti farnosti

Andrej Škrábik

Andrej Škrábik sa narodil 13. mája 1882 v Rajci a zomrel 8. januára 1950. Študoval na gymnáziu v Žiline a Nitre. Ako nadaného bohoslovca ho vtedajší nitriansky biskup Imrich Bende poslal študovať do Centrálneho seminára v Budapešti. Za kňaza ho vysvätili roku 1904. Pôsobil ako kňaz v nitrianskej diecéze. V roku 1905 sa stal aktuárom biskupskej kancelárie v Nitre.

O rok neskôr začal pôsobiť ako biskupský ceremoniár u pomocného biskupa Viliama Battháynyho, od roku 1921 u biskupa Dr. Karola Kmeťku. V roku 1935 bol vymenovaný za generálneho vikára. Pápež Pius XII. Škrábika o štyri roky na to vymenoval na nitrianskeho biskupa koadjútora. Dňa 17. septembra 1939 prijal biskupskú vysviacku v Nitrianskej katedrále z rúk biskupa Kmeťku.

Už takmer 60 ročný prišiel Andrej Škrábik do odlišnej Banskej Bystrice, kam ho v roku 1941 určil pápež Pius XII. Rozdiely badal v tom, že vo farnostiach žili veriaci v diaspore s evanjelikmi, iní boli pod vplyvom komunizmu otvorene proti cirkvi. Cirkevné majetky boli zadĺžené a kňazský seminár bol na tom najhoršie.

Škrábikove názory na vzťahy medzi biskupom a Božím ľudom, pohľad na laický apoštolát a poslanie laikov boli na tú dobu novátorské. Svojou skromnosťou a dobrosrdečnosťou si čoskoro získal dôveru kňazov i veriacich diecézy. Hneď začal opravovať biskupskú kúriu v Banskej Bystrici, ktorá dovtedy slúžila ako prenajatá banke. Andrej Škrábik už koncom roka 1941 presťahoval biskupský úrad zo Svätého Kríža nad Hronom (dnešný Žiar nad Hronom) do Banskej Bystrice a tiež skonsolidoval pomery v diecéznom seminári. Tým splnil požiadavku Svätej stolice.

Po smrti biskupa Mariána od augusta 1943 viedol diecézu v ťažkom období druhej svetovej vojny i Slovenského národného povstania a sídlil v Banskej Bystrici. Spolu s veriacimi prežíval hrôzy vojny i povstania, počas ktorého neváhal podať pomocnú ruku všetkým bez rozdielu. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 s veriacimi prežíval útoky na Cirkev. S bolestnou úzkosťou pozoroval nástup totalitnej komunistickej moci i neustále okliešťovanie práv Cirkvi.

Všetky jeho protesty proti bezpráviu boli bezvýsledné. Milosrdný Boh ho smrťou uchránil pred utrpením, ktoré mu hrozilo zo strany totalitného štátu. Zomrel 8.1.1950 a pochovaný je v jednoduchom radovom hrobe na mestskom cintoríne. Po jeho smrti bola diecéza bez biskupa 23 rokov. Vo svojom kňazskom pôsobení sa sústredil na rozsiahle misijné dielo. Stal sa dlhodobým predsedom Diela šírenia viery na Slovensku a riaditeľom viacerých náboženských základní.

Bohatá a plodná je Škrábikova publicistická aktivita a tvorba. Plne využíval svoju pisateľskú zručnosť a prispieval do viacerých slovenských časopisov. - Pod pseudonymom Rajecký vydal prácu Červené Slovensko, 1. vyd. 1925, 2. vyd. Trnava 1926, kde vyjadril svoj nesúhlas s prenikaním myšlienky komunizmu na Slovensko. Keď sa komunisti dostali k moci stal sa pre nich nežiaducou osobnosťou.

Od roku 1994 je pomenované Námestie Andreja Škrábika v Rajci, do ktorého spadajú aj cirkevné školy, základná a stredná.

Ďalší kňazi pôsobiaci v regióne

V susednej oslianskej farnosti sa vystriedalo mnoho kňazov, ktorých zoznam siaha až do začiatku XIV. storočia. Od roku 1332 až po súčasnosť (r. 2006) pôsobilo v Oslanoch 42 kňazov. Medzi nich patrili:

• Dominik: Spomínaný ako kňaz kostola sv. Tomáša.
• Poléczy Peter: Syn Šimona Poléczyho z Bojníc, pôsobil ako farár v Oslanoch v roku 1483 a od roku 1485 ako správca altárie v Bojniciach.
• Gregor: O tomto farárovi sa z roku 1561 zachoval záznam z vizitácie, kde je uvedený ako dekan dištriktu.
• Knihár Ambróz: Vo vizitácii z roku 1561 sa o ňom píše ako o ženatom farárovi s bradou, ktorý nemá tonzúru a prijíma pod obojím spôsobom.
• Štefan
• Dragovics Martin: Ustanovený za farára v Oslanoch 12. februára 1665.
• Kapri Ján: Objavuje sa v roku 1634 ako farár v Nitrianskej Blatnici, neskôr v Jacovciach a v roku 1667 bol uvedený za farára do Oslian.
• Bartáni Mikuláš: Narodil sa v roku 1630, pôsobil ako farár v rôznych obciach, vrátane Brezian a Novej Baňe.
• Jurikay Ján Lazar: Ustanovený za farára v Oslanoch 23. marca 1679.
• Mednyánszky Jonáš: Narodil sa v roku 1655, pôsobil v rôznych farnostiach, vrátane Piešťan, Kovároviec a Starej Turej.
• Raukay Štefan Ignác: Narodil sa v roku 1656, pôsobil v Turčianskom sv. Jure, Kostolnej Vsi a Oslanoch.
• Antalovics Ján Štefan: 3. decembra 1701 prijal investitúru pre Nováky a neskôr pôsobil v Oslanoch.
• Jaszlóczy Jakub: Študoval teológiu na Pázmáneu a pôsobil vo Svätej Mare.
• Tomašovič Andrej: Narodil sa v roku 1684, teológiu ukončil v roku 1709 a prevzal osliansku farnosť v čase morovej epidémie.
• Školka Jakubej Juraj: Narodil sa v roku 1708 v Modre a pôsobil ako farár v Oslanoch v roku 1735.
• Domanický Mikuláš: Pochádzal z Domaniže, ukončil štúdium teológie v roku 1730 a pôsobil v Oslanoch od roku 1755.
• Siláček Ján: Narodil sa v Trenčíne, pôsobil v Oslanoch dva roky (1765 - 1767).
• Dubina Štefan Jozef: Narodil sa v roku 1730 v Malých Kršteňanoch, ukončil štúdium teológie v Trnave.
• Schestáky Jozef: Narodil sa v roku 1750 v Ružomberku, slúžil v slovenskom jazyku a pôsobil v Oslanoch od roku 1790.
• Szentiványi Imrich: Narodil sa v roku 1785 vo Svätom Jáne, pôsobil ako farár v Oslanoch a v roku 1826 sa stal dekanom.
• Simunyi Juraj: Narodil sa v roku 1787 v Rybanoch, pôsobil v Oslanoch a neskôr v rôznych iných farnostiach.
• Holmiky Vincent
• Daniss Štefan: Narodil sa v roku 1797, pôsobil ako správca farnosti v Oslanoch v roku 1839.
• Takáč Jozef: Narodil sa v roku 1806 v Banskej Štiavnici, stal sa farárom v Oslanoch v roku 1838.
• Štanga Ján: Narodil sa v roku 1814 v Kamenci pod Vtáčnikom, pôsobil ako okresný dekan a farár v Oslanoch.
• Hrivnák Juraj: Narodil sa v roku 1819 vo Valči, prišiel do Oslian v roku 1867 a bol vymenovaný za okresného dekana.
• Ujvári Matej: Narodil sa v roku 1852 v Liptovskom Hrádku, bol farárom v Oslanoch od roku 1897 a bol veľmi obľúbený.
• Petic Peter: Narodil sa v roku 1901 v Nedožeroch - Brezanoch, pôsobil v Oslanoch a venoval sa výskumu dejín hornonitrianskeho regiónu.
• Szójózsef Vojtech: Narodil sa v roku 1911 v Šőregu.
• Huťka Jozef: Narodil sa v roku 1906 v Medzibrode nad Hronom, pôsobil ako správca farnosti v Oslanoch od roku 1939.
• Tomeček Vincent OFM: Narodil sa v roku 1891 v Gbeloch, pôsobil ako farár v Oslanoch a bol obľúbený u biskupa Škrábika.
• Luknár Karol: Narodil sa v roku 1911 v Rači, pôsobil ako správca farnosti v Oslanoch v roku 1951.
• Oršin Anton: Narodil sa v roku 1913 v Dolných Rykynčiciach, stal sa správcom farnosti v Oslanoch v roku 1953.
• Hudec Štefan: Narodil sa v roku 1912 v Nedašovciach, správcom farnosti Oslany bol od roku 1970.
• Kaniansky Jozef: Narodil sa v roku 1944 v Hradci pri Prievidzi, spravoval farnosť Oslany od roku 1982.

Títo kňazi zanechali v regióne nezmazateľnú stopu a prispeli k rozvoju duchovného života miestnych komunít.

Vývoj Prepozitúry v Novom Meste nad Váhom

R. Prepozitúra za vyše 580 rokov trvania prežila mnohé útrapy, vojny, nepriateľské vpády, povstania i požiare, no vždy sa zdvihla, obnovila a zveľaďovala. Spomedzi novomestských prepoštov sa o slávu a rozkvet prepozitúry v našom meste najviac zaslúžil v poradí jej 13. prepošt Jakub Haško. Jej zveľaďovaniu zasvätil 29 rokov svojho života.

Katolícky kňaz sa vyznačoval hlbokým kresťanským cítením. Súcitil s chudobnými a trpiacimi, často im poskytoval materiálnu a duchovnú pomoc. Mal zvláštny, priam citový vzťah k slovenčine ako k svojmu materinskému jazyku a reči ľudu, z ktorého vyšiel a medzi ktorým pôsobil po celý život.

Narodil sa 27. apríla 1622 v obci Trubín (dnes okres Žiar nad Hronom) v rodine lesného robotníka. Čítať a písať ho naučil miestny farár, ktorý na chlapcove nadanie upozornil trnavského kanonika J. Selepchényiho. V jeho osobe získal mladý Haško celoživotného ochrancu a podporovateľa. Zásluhou kanonikovej morálnej a finančnej pomoci mohol získať školské vzdelanie.

R. 1651 ho vysvätili za kňaza. Pôsobil v Liptovskom sv. Jáne, sedem rokov v Smoleniciach, kde začal písať matriky, krátky čas v Modre. R. 1660 prišiel na pozvanie grófa Nádasdyho za farára do Čachtíc. Jeho päťročné pôsobenie v tejto obci sa spája s intenzívnou rekatolizáciou, avšak bez použitia akéhokoľvek násilia. Veľkú úlohu v tomto procese zohral osobný vplyv učeného, hlboko ľudského a mravne vysoko stojaceho J. Hašku, a to najmä počas tvrdej skúšky r. 1663, kedy bolo čachtické obyvateľstvo vystavené tureckému pustošeniu.

Svojou ľudomilnosťou si získal nielen srdcia farníkov, ale upútal svojich predstavených, ktorí ho vymenovali za hlavného kazateľa pre slovenských katolíkov v Trnave. Za úspešnú pastorizačnú činnosť a podpory teraz už ostrihomského arcibiskupa J. Selepchényiho ho 1. septembra 1666 vymenovali za prepošta Prepozitúry P. V období zložitých majetkových a náboženských sporov bolo treba prepozitúru zabezpečiť hmotne. Opäť pomohol J. Selepchényi, ktorý novomestskej prepozitúre daroval všetky svoje podiely beckovského panstva, ktoré mal v chotároch Nového Mesta, Mnešíc, Srnia a Melčíc.

Tento veľkorysý dar umožnil novovymenovanému prepoštovi pustiť sa do opravy kostola a prepoštskej budovy, ktorú zvýšil o poschodie a neskôr, za ďalšej finančnej podpory, do zbarokizovania kostola. Talianski majstri tu pracovali celých 15 rokov. Údajne sám výtvarne nadaný prepošt Haško urobil návrh na celú štukovú a maliarsku výzdobu kostola, jedálne a kaplnky v prepozitúre. Za vlastné peniaze dal zhotoviť celý hlavný oltár a zakúpil preň viaceré paramenty, kalichy a monštrancie.

Pokúšal sa aj o vrátenie drevenej gotickej sochy novomestskej Madony z r. Haškova dobročinnosť však ďaleko prekročila hranice prepozitúry, o čom svedčia jeho diela mimo nášho mesta: od základov postavený kostol v Pobedíme, v jeho rodisku Trubíne, ale najmä kostol a kláštor pre františkánov v Beckove, ktoré dal postaviť za vlastné peniaze. Neobyčajný záujem prejavil Haško aj o novomestskú školu, ktorá jeho pričinením prekročila rámec obyčajnej farskej školy. Vyučovacím jazykom tu vždy bola len slovenčina, ale vyučoval sa i jazyk latinský a nemecký, takže jej absolventi mohli pokračovať v štúdiu vo vyšších ročníkoch gymnázia.

Haško zakúpil pre školu aj hudobné nástroje. Jeho zásluhou sa okrem hudby v škole učilo i maliarstvo a rezbárstvo. Rozšíril tiež prepoštskú záhradu, dal do nej vysádzať cudzokrajné stromy. Medzi hmotné kultúrne pamiatky, ktoré Haško po sebe v našom meste zanechal, sa radí mariánsky stĺp, ktorý nechal postaviť na námestí po morovej epidémii r. Chvíle osobných úspechov a radostí z vykonaného diela striedali aj obdobia násilností, chorôb a biedy, ktoré postihovali najmä pospolitý ľud.

Haško sa v týchto ťažkých skúškach vždy prejavil ako ľudská, nebojácna a čestná osobnosť. Dôkazom toho je jeho duchovná a materiálna pomoc trpiacim obyvateľom Čachtíc pri tureckých nájazdoch. Verejne sa dokázal zastať i prenasledovaných židov, proti ktorým sa v meste konali občasné protižidovské pogromy. Vymohol i súhlas na zriadenie zvláštnej vojenskej jednotky - bandéria - na ochranu prepozitúry proti rebelujúcim vojskám tiahnucim Považím po porážke Turkov pri Viedni a Tökölyho povstania pri Bratislave (1683-4).

Na sklonku života sa Haškovi dostalo ešte jednej veľkej pocty: r. 1690 ho vymenovali za sídelného nitrianskeho biskupa. Novomestskej prepozitúry sa však nezriekol. Bol rozhodnutý vrátiť sa, ak mu nebudú stačiť sily na dôsledné vykonávanie biskupských povinností. Posledný rok svojho života veľmi trpel, zomierajúc na otravu krvi. Naposledy vydýchol 19. októbra 1695 v budove prepozitúry.

V osobe Jakuba Hašku máme svetlý príklad obetavého rímskokatolíckeho kňaza, tvorcu duchovných a materiálnych hodnôt hlásajúceho myšlienku duchovnej obrody bez násilia. Idey tolerancie a práce pre spoločnosť, tak typické pre tohto veľkého humanistu, príkladného Slováka a neúnavného cirkevného činiteľa, sú platné i dnes.

Panoráma mesta Nitra, ktoré zohralo dôležitú úlohu v histórii kresťanstva na Slovensku.

Súčasnosť a Aktivity Farnosti

Farnosť Žiar nad Hronom aj v súčasnosti aktívne pôsobí v živote miestnej komunity. Organizuje pravidelné bohoslužby, náboženské obrady a spoločenské aktivity pre svojich členov. Farský úrad pravidelne zverejňuje oznamy a informácie pre veriacich, ktoré sú dôležité pre ich duchovný život.

Aktuálne oznamy z Farského úradu Žiar nad Hronom:

• Bohoslužby: Pravidelné bohoslužby sa konajú v farskom kostole a v Kostole Sedembolestnej Panny Márie.
• Sviatosti: Informácie o krstoch, sobášoch a pohreboch sú dostupné na farskom úrade.
• Katechéza: Príprava na prvé sväté prijímanie a birmovanie prebieha v pravidelných intervaloch.
• Spoločenstvá: Rôzne spoločenstvá a skupiny sa stretávajú v rámci farnosti, ako napríklad modlitbové skupiny, mládežnícke skupiny a charitatívne organizácie.

Podpora kultúrneho dedičstva

Rímskokatolícka cirkev a farnosť v Žiari nad Hronom sa aktívne podieľajú na obnove a ochrane kultúrneho dedičstva. Vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sa realizujú projekty na rekonštrukciu a reštaurovanie kostolov a ďalších cirkevných pamiatok.

Príklady projektov podporených Ministerstvom kultúry v roku 2017:

Tieto projekty pomáhajú zachovať historické a kultúrne hodnoty pre budúce generácie.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #ziar #nad #hronom