Liturgia Veľkého piatku je dôležitou súčasťou Veľkého týždňa, počas ktorej si kresťania pripomínajú umučenie a smrť Ježiša Krista. Tento deň sa vyznačuje osobitnými obradmi a čítaniami, ktoré veriacim pomáhajú hlbšie prežiť Kristovo utrpenie.
Oltár je odhalený a Cirkev neslávi obetu omše až do slávnostnej vigílie, čiže nočného bdenia s očakávaním vzkriesenia.
Popoludní okolo tretej hodiny, ak z pastoračných dôvodov netreba zvoliť neskoršiu hodinu, sa slávi liturgia umučenia Pána.
Kňaz a diakon, ak je prítomný, sa oblečú ako na omšu do rúcha červenej farby; v tichosti prídu k oltáru, poklonia sa, ľahnú si dolu tvárou, alebo ak je to vhodnejšie, kľaknú si a zotrvajú chvíľu v tichej modlitbe. Potom kňaz a posluhujúci odídu k sedadlám.
Liturgia Slova
Liturgia slova je prvou časťou obradov Veľkého piatku a zahŕňa niekoľko čítaní zo Svätého písma.
Potom sa číta prvé čítanie z Knihy proroka Izaiáša (52,13 - 53,12) s príslušným žalmom.
Nasleduje druhé čítanie z Listu Hebrejom (4,14-16; 5,7-9):
Bratia, keďže máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa svojho vyznania. Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. Kristus v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.
Rozprávanie o umučení Pána - pašie - sa deje zvlášť slávnostne. Treba ho spievať alebo čítať podľa tradičného zvyku. Pašie sa čítajú bez sviečok a bez incenzácie, bez pozdravu a bez poznačenia knihy znakom kríža. Číta ich diakon; ak ho niet, kňaz. Čítať ich môžu aj lektori laici; v takomto prípade, ak je možné, treba vyhradiť kňazovi časti, v ktorých hovorí Kristus. Diakoni (nie však iní) poprosia pred spievaním pašií kňaza o požehnanie, ako sa to robí vo svätej omši pred evanjeliom. Hovorí sa: „Všemohúci Bože, očisť mí srdce i pery...“ Po prečítaní sa hovorí: „Počuli sme slovo Pánovo“, ale kniha sa nebozkáva.
Nasleduje úryvok z Evanjelia podľa Jána (18,1-19,42), ktorý podrobne opisuje Ježišovo zatknutie, súd a ukrižovanie:
E Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron. Tam bola záhrada. Vošiel do nej on i jeho učeníci. Judáš vzal kohortu a sluhov od veľkňazov a farizejov a prišiel ta s lampášmi, fakľami a zbraňami. Ako im povedal: „Ja som,“ cúvli a popadali na zem. E Ježiš odvetil: ✠ „Povedal som vám: Ja som. Šimon Peter mal meč. Vytasil ho, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Sluha sa volal Malchus. Ale Ježiš Petrovi povedal: ✠ „Schovaj meč do pošvy! E Kohorta, veliteľ a židovskí sluhovia Ježiša chytili, zviazali ho a priviedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kajfáša, ktorý bol veľkňazom toho roka. Za Ježišom šiel Šimon Peter a iný učeník. Ten učeník sa poznal s veľkňazom a vošiel s Ježišom do veľkňazovho dvora, Peter však ostal vonku pri dverách. Potom ten druhý učeník, čo sa poznal s veľkňazom, vyšiel, prehovoril s vrátničkou a voviedol ta Petra. E Stáli tam sluhovia a strážnici, ktorí si rozložili oheň, lebo bolo chladno, a zohrievali sa. Veľkňaz sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie. Ježiš mu odpovedal: ✠ „Ja som verejne hovoril svetu. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia, a nič som nehovoril tajne. Prečo sa pýtaš mňa? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril! Šimon Peter tam stál a zohrieval sa. Od Kajfáša viedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka. Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. E Pilát odvetil: S „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. E Ježiš povedal: ✠ „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. E Ježiš odpovedal: ✠ „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. E Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: S „Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu. Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. E Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. E Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia, kričali: S „Ukrižuj! E Pilát im povedal: S „Vezmite si ho a ukrižujte. E Keď to Pilát počul, ešte väčšmi sa naľakal. E Ale Ježiš mu neodpovedal. Pilát sa ho spýtal: S „So mnou sa nechceš rozprávať?! E Ježiš odpovedal: ✠ „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. E Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho. Ale Židia kričali: S „Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisára. E Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdnu stolicu na mieste zvanom Lithostrotus, po hebrejsky Gabbatha. E Ale oni kričali: S „Preč s ním! Preč s ním! E Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. Tam ho ukrižovali a s ním iných dvoch, z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku. Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. E Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. E Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. E Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal.
Po pašiách kňaz prednesie krátku homíliu.
Poslednou časťou liturgie slova je modlitba veriacich. Diakon, alebo ak ho niet, posluhujúci laik, stojí pri ambóne a prednáša výzvu, ktorou oznámi úmysel. Potom všetci zotrvajú chvíľu v tichej modlitbe.
- Modlitba v tichosti. ℟.
- Modlitba v tichosti. ℟.
- Tu možno spomenúť biskupa koadjútora alebo pomocných biskupov v zmysle Všeobecných smerníc Rímskeho misála, č. Modlitba v tichosti. ℟.
- Modlitba v tichosti. ℟.
- Modlitba v tichosti. ℟.
- Modlitba v tichosti. ℟.
- Modlitba v tichosti. ℟.
- Modlitba v tichosti. ℟.
- Modlitba v tichosti. ℟.
- Modlitba v tichosti. ℟.
Veľkonočný príbeh pre deti | Príbehy Biblie | Veľký týždeň
Poklona Svätému Krížu
Po modlitbách veriacich nasleduje slávnostná poklona svätému krížu.
Kňaz, stojac pred oltárom otočený tvárou k ľudu, vezme kríž, poodhalí jeho vrchnú časť, vyzdvihne ho a začne spievať Hľa, drevo kríža. V speve mu pomáha diakon, prípadne spevácky zbor. Všetci odpovedajú Poďte, pokloňme sa. Keď ospievajú, všetci si kľaknú a chvíľu zotrvajú v tichej adorácii. Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta.℟. Potom kňaz odhalí pravé rameno kríža, znova pozdvihne kríž a spieva Hľa, drevo kríža. Napokon odhalí celý kríž, pozdvihne ho a tretí raz spieva Hľa, drevo kríža.
Kňaz alebo diakon s posluhujúcimi, pripadne iný vhodný posluhujúci, ide k bráne kostola. Tu vezme nezahalený kríž, posluhujúci vezmú zažaté sviece a idú v sprievode cez kostol do presbytéria. Ten, čo nesie kríž, pozdvihne ho najprv pri vchode, potom uprostred kostola, napokon pred vstupom do presbytéria a spieva pritom Hľa, drevo kríža. Všetci mu odpovedajú Poďte, pokloňme sa.
Potom v sprievode dvoch posluhujúcich so zažatými sviecami kňaz alebo diakon odnesie kríž ku vchodu do presbytéria alebo na iné vhodné miesto. Tam ho položí alebo odovzdá posluhujúcim, aby ho držali.
Krížu sa príde pokloniť najprv celebrujúci kňaz, ktorý si podľa okolností vyzlečie ornát a vyzuje topánky. Potom klérus, posluhujúci a veriaci, ktorí prichádzajú akoby v procesii.
Na poklonu sa vystaví iba jeden kríž. Keď sa pre veľké množstvo veriacich nemôžu všetci jednotlivo pokloniť krížu, postupuje sa takto: Keď sa už istá časť kléru a veriacich poklonila krížu, kňaz ho vezme, stane si do stredu pred oltárom a niekoľkými slovami vyzve prítomných, aby sa spoločne poklonili krížu.
Počas poklony svätému krížu sa spieva antifóna Pane, vzdávame úctu tvojmu krížu, impropériá, hymnus Útulný kríž alebo iný vhodný spev.
Sväté Prijímanie
Oltár sa prikryje plachtou, rozprestrie sa naň korporál a pripraví sa misál. Medzitým diakon alebo (ak niet diakona) sám kňaz prijme náplecné vélum a prenesie na oltár Najsvätejšiu sviatosť najkratšou cestou z miesta, kde bola uschovaná, pričom všetci v tichosti stoja.
Potom ide rozdávať prijímanie veriacim.
Potom kňaz vyzve: Modlime sa. Podľa okolností možno zachovať chvíľu posvätného ticha.
Potom si vezme náplecné vélum bielej farby, zoberie ostenzórium (monštranciu) a nesie ho v procesii k Pánovmu hrobu. Sprevádzajú ho štyria akolyti so zapálenými sviecami.
Oltár sa po skončení slávenia obnaží. Eucharistická poklona pri Pánovom hrobe trvá až do začiatku slávenia liturgie Veľkonočnej vigílie vo Svätej noci.