Aj na našom malom Slovensku máme byť na čo hrdí. Možno sme nezadávali trendy v svetových architektonických štýloch, no veľmi dobre sme vedeli prevziať tie zahraničné a obohatiť ich o prvky nám vlastné. Popýšiť sa môžeme drevenými kostolmi, ktoré obdivujú turisti z celého sveta. Na Slovensku sa ich nachádza viacero a každý z nich môže byť právom považovaný za skvost. Významnou súčasťou kultúrneho dedičstva sú práve unikátne drevené kostoly. Drevená sakrálna architektúra je skvostom slovenskej ľudovej tvorby.
Drevený kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove
Podľa historických záznamov bolo na Slovensku viac ako 300 drevených kostolov. V súčasnosti sa zachovalo do 50 týchto sakrálnych stavieb pochádzajúcich zo 16. - 18. storočia. Tie drevené však nájdeme málokde, preto sú pre kresťanskú architektúru rovnakým skvostom ako tie najväčšie chrámy zdobené zlatom. Najväčšia časť týchto chrámov stojí na severovýchode krajiny.
Drevené kostoly zapísané v UNESCO
V roku 2008 v kanadskom Quebecu výbor OSN rozhodol o tom, že ďalšie z nich budú patriť do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Do tohto zoznamu patria chrámy v Kežmarku, Hervartove, Tvrdošíne, Leštinách, Hronseku, Bodružale, Ladomirovej a Ruskej Bystrej.
Najväčšie zastúpenie chrámov je v Prešovskom kraji, kde na svojich pôvodných miestach stojí viac ako 40 týchto stavieb. Viaceré z nich boli neustále premiestňované a začuli tak modlitby rodákov viacerých obcí. Drevená konštrukcia totiž umožňovala stavbu rozobrať, presunúť a postaviť znova.
Základná konštrukcia kostolov je vytvorená formou zrubu. Pri väčšine kostolov sa využívali staré techniky spájania, čo znamená, že sú budované bez využívania klincov, len pomocou klinov z dubového dreva. Pri stavbe zrubu sa kladú trámy na seba a okná teda proces komplikujú. Strechy sú vyskladané šindľami, ktoré spôsobom ukladania vytvárajú najrôznejšie ornamenty a vzory.
Rozdelenie drevených sakrálnych stavieb
Zoznam 59 drevených sakrálnych stavieb môžeme rozdeliť do štyroch skupín podľa príslušnosti k náboženským smerom: na rímskokatolícke, evanjelické, gréckokatolícke a pravoslávne. Každá zo skupín si so sebou nesie určité špecifické prvky architektúry, vďaka ktorým vieme už na prvý pohľad rozlíšiť vyznanie ich návštevníkov. Na základe ich príslušnosti rozlišujeme aj pomenovanie tejto sakrálnej budovy - kostol a cerkev/cerkva. Prvý pojem využívajú rímskokatolíci a evanjelici. Druhým názvom pomenúvajú svoje chrámy pravoslávni a gréckokatolíci.
Rímskokatolíckych drevených kostolov máme na Slovensku 11. Je ich teda pomerne málo a sú jedny z najstarších. Najväčšia časť chrámov pochádza z 18. storočia, viaceré zachované drevené rímskokatolícke kostoly sa datujú už do 15. a 16. storočia. Najstarší drevený kostolík bol posvätený v roku 1490. Je ním Kostol sv. Vzhľadom na obdobie výstavby sa na ich architektúre podpísala gotika. V rovnakom období vznikali aj kostoly murované, pre veriacich však boli drevené stavby vznešenejšie na slávenie najrôznejších slávností.
Evanjelické artikulárne kostoly
Aj evanjelické kostoly majú svoj špecifický architektonický prvok, ktorým je pôdorys v tvare gréckeho kríža. Typickými prvkami boli maľované steny neraz s realistickými drapériami a stĺporadiami, pomerne veľké priestory a zabudované kazateľnice.Evanjelických artikulárnych kostolov existuje už len 5.
Drevený kostol v Hronseku vznikol v období vydania artikúl. Okrem neho v miestnej stolici pribudol ešte jeden - v Ostrej Lúke. Pri výstavbe prísne dodržali každú z podmienok. Výstavba sa začala v októbri 1725 a na jeseň nasledujúceho roka bola hotová. Pôdorys v tvare kríža je 11 m široký a 26 m dlhý. Steny čnejú do výšky 8 m a prelína ich 30 okien. Vďaka svojim rozmerom bol schopný usadiť 1 100 veriacich, ktorí do kostola vstupovali piatimi vchodmi. Väčšia časť kostola je vystavaná zo smrekového dreva, stĺpy s ornamentmi sú však dubové. Ani tento kostolík sa nevyhol symbolike. Na dolnej časti chórusov sú umiestnené vyrezávané lipové listy ako symbol slovanského povedomia.
Drevený artikulárny kostol v Hronseku
Originalitou kostola v Hronseku je hrazdená drevená konštrukcia z masívneho - dubového a ihličnatého - smrekovcového dreva. Unikátne je aj použitie drevených dubových kolíkov. Kostol je jedinečný svojou bohatosťou európskych stavebných prvkov. Spájajú sa tu prvky škandinávskej, nemeckej, iónskej aj slovanskej architektúry.
Drevený artikulárny kostol v Hronseku je jediný kostol na Slovensku, ktorý disponuje škandinávskymi architektonickými prvkami. Taktiež je jediným dreveným kostolom svojho druhu na Horehroní. Jedinečné je aj amfiteatrálne usporiadanie lavíc na chóroch. Oltár kostola má šesť vymeniteľných obrazov. Obrazy sú z roku 1771 od majstra Samuela Kialoviča. Orgán je dielom majstra Martina Podkonického z Banskej Bystrice. Patrí medzi vzácne barokové orgány. Pochádza z roku 1764. V júli 2008 bol drevený artikulárny kostol a zvonica v Hronseku zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Tento projekt je zaregistrovaný pod názvom Drevená sakrálna architektúra v Karpatskom oblúku.
Gréckokatolícke drevené cerkvi
Gréckokatolícke drevené cerkvi tvoria najpočetnejšiu skupinu (38 stavieb) a môžeme ich nájsť prevažne na miestach, ktoré sú obývané Rusínmi. Vďaka svojmu špecifickému vzhľadu sú jednoducho odlíšiteľné od ostatných drevených sakrálnych stavieb. Medzi architektonické prvky, ktoré majú metaforickú hodnotu, patrí trojdielnosť. Prvok má symbolizovať Svätú Trojicu. Aby stavebníci toto číslo viac zvýraznili, uplatňuje sa využívanie trojice zvyšujúcich sa veží smerom na západ, čo sa stalo dominantným prvkom týchto cerkví.
Zaujímavým interiérovým prvkom, ktorý tiež nemá medzi drevenými chrámami obdobu, je ikonostas. Reč je o drevenej stene oddeľujúcej oltár od zvyšku kostola, do ktorej boli vsadené obrazy a drevorezby. Obrazy nazývané ikony, z čoho aj pramení pomenovanie (eikon = obraz), mali vopred určené poradie, kompozíciu, počet a boli charakteristické hlbokou symbolikou. Ich úlohou totiž bolo rozprávať tradičné biblické príbehy a odovzdávať princípy viery.
Chrám svätého Mikuláša v Bodružali
Veriaci pri výstavbe kládli požiadavky aj na miesto vystavania chrámu. Najčastejšie bývali umiestnené za dedinami na malých kopcoch.
Pravoslávne drevené sakrálne pamiatky
Pravoslávne drevené sakrálne pamiatky je dnes možné navštíviť jedným hltom. Zachovali sa totiž len štyri a všetky sa nachádzajú pomerne blízko vedľa seba na východe Slovenska. Niektoré z nich vznikli z pôvodných gréckokatolíckych, ktorými je ich okolie bohato posiate.
Príklady konštrukcií striech
Konštrukcia strechy je dôležitým architektonickým prvkom každého kostola. Tu je niekoľko príkladov:
- Drevený artikulárny kostol Leštiny: Konštrukcia strechy je valbová a pokrýva ju drevený šindeľ.
- Chrám svätého Mikuláša v Bodružali: Cerkev má tri veže a stanovú strechu, ktorú ukončujú štvorcové konštrukcie s ozdobnými kužeľovitými telesami. Na týchto telesách sú osadené malé barokové cibuľové vežičky a kríže.
| Kostol | Konštrukcia strechy | Krytiny |
|---|---|---|
| Drevený artikulárny kostol Leštiny | Valbová | Drevený šindeľ |
| Chrám svätého Mikuláša v Bodružali | Stanová s tromi vežami | Štvorcové konštrukcie s kužeľovitými telesami, cibuľové vežičky a kríže |
Strechy kostolov a historických budov resp. ich rekonštrukcie majú 2 špecifiká. Prvým špecifikom je, že je potrebné venovať pozornosť zachovaniu pôvodného vzhľadu a zväčša rekonštrukciu realizovať aj pôvodnými materiálmi, najmä vrchnú vrstvu čiže strešnú krytinu. Ale zachováva sa ja konštrukčný systém, nielen z dôvodu zachovania historickej hodnoty, ale väčšinou aj kvôli klenbám. Druhým špecifikom je, že vek historickej budovy sa podpísal aj na nosnej časti konštrukcie strechy, ktorá je väčšine prípadov tvorená dreveným krovom.
Náš system rekonštrukcie striech historických budov umožňuje pripraviť si každý nový prvok strešnej konštrukcie ešte pred tým ako je demontovaná pôvodná krytina. Na stavbu sa dovezú opracované drevené prvky a až potom sa demontuje pôvodná krytina a pôvodný krov.
Drevené sakrálne pamiatky sú cenné nielen pre kultúru krajiny, veriacich, ale aj pre návštevníkov, ktorých pohľad na ne určite chytí za srdce. Ak sa rozhodnete navštíviť ich všetky, určite vás čaká dlhé putovanie. Začať môžete Karpatskou drevenou cestou dlhou vyše 300 km, ktorá spája takmer 50 týchto drevených skvostov.