Drahí bratia a sestry, možno ste už zažili v živote udalosť alebo zážitok, ktorý vás doslova postavil na nohy. Určite existujú situácie, ktoré nás dokážu nadchnúť a povzbudiť, ale sú aj také, ktoré nás doslova zdvihnú zo zeme.
Prečo teda, milí bratia a sestry, hovorím o tom, čo nás povzbudzuje? V tento deň si pripomíname udalosť spojenú so svätým Štefanom, ktorý bol chytený, ukameňovaný a nespravodlivo zabitý. Toto je príbeh, ktorý nás môže doslova zasiahnuť a prinútiť nás zamyslieť sa nad hlbšími hodnotami života. A práve takéto udalosti nás môžu doslova postaviť na nohy a naplniť nás radostným pocitom plnosti.
Keď na to pozeráme týmito ľudskými očami, zdá sa, že určite nie je nič povzbudzujúce, pretože každá násilná smrť, obzvlášť keď ide o smrť dobrého človeka, je tragická. Osobitne ak ide o smrť spojenú s mučením, ako to bolo v prípade kameňovania. Preto, keď sa zamýšľame nad udalosťou mučeníckej smrti svätého Štefana, zdá sa, že na tom nie je nič povzbudzujúce, keď to sledujeme ľudskými očami.
Príklad svätého Štefana
V dnešnom prvého čítaní zo Skutkov apoštolov sme počuli, ako sám Štefan hovorí slová: “Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po Božej pravici.” No, hoci svätý Štefan videl Ježiša stáť po Božej pravici, vo vyznávaní viery sa spolu modlíme, že Ježiš Kristus sedí po Božej pravici, nie stojí. Takto môžeme pekne a symbolicky vyjadriť, že Ježiša Krista táto udalosť doslova zdvihla zo stoličky alebo postavila na nohy, pretože to, čo svätý Štefan vykonal, bolo heroickým činom. Dokázal prijať mučenícku smrť a na konci, keď ho kameňovali, sa modlil.
Štefan nereptal, ako by mnoho ľudí možno konal, nenadával, nepreklínal, nezlorečil. Naopak, modlil sa a hovoril: “Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.” Krásne slová svätého Štefana sú povzbudením. Vidíme tak pekne a symbolicky vyjadrené, ako by samotné slová Štefana Ježiša Krista zdvihli zo stoličky a postavili ho, hoci vo vyznávaní viery vyznávame, že Ježiš Kristus sedí po Božej pravici, no Štefan mal videnia a doslova povedal: “Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.” To sú krásne povzbudivé slová.
Silná modlitba za zázrak v ťažkej situácii
Pán Ježiš nie raz vo Svätom písme obdivuje vieru človeka. Sám hovorí, že sa diví, ako dokážu niektorí, dokonca aj pohania, vyznať vieru a urobiť skutok viery, ktorý ich potom či už uzdravý alebo posunie niekam ďalej. Ježiša vedia udiviť ľudia, a to naozaj v pozitívnom zmysle, či už ide o skutok viery, skutok hrdinskej lásky alebo niečo naozaj dobrého.
Aký postoj nášho života by dokázal potešiť Ježiša alebo ho nadchnúť. Čo sme ochotní urobiť alebo čoho sme ochotní zriecť sa? Aký heroický skutok by sme možno dokázali urobiť?
Možno sme ešte neboli postavení pred situáciu, kde by sme museli takto vyznať vieru alebo sa niečoho zaprieť. Možno príde v našom živote niečo podobné. Skúsme však rozmýšľať o tom a hlavne budujme svoju vieru, aby sme ju mali naozaj silnú a zdravú. Takto budeme schopní modliť sa, najmä v ťažkých situáciách, podobne ako to urobil svätý Štefan, keď ho kameňovali. Modlil sa a robil to najlepšie, čo vedel, odovzdal svoj duch Bohu, tam, kde jeho duch patrí.
Nech teda svätý Štefan oroduje za nás svojím krásnym a hrdinským postojom, aby sme aj my vedeli vyznať svoju vieru a potvrdiť ju aj svojimi činmi.
Ako si zachovať vieru v ťažkých situáciách
Pavol si očividne myslel, že je pre nás možné udržovať si svoju vnútornú radosť bez ohľadu na to, aká situácia môže nastať. Sám Ježiš mal vnútornú radosť a rovnováhu po celý čas, či už bola jeho situácia príjemná alebo neznesiteľná - aj keď stál pred svojou vlastnou smrťou. To znamená, že všetci môžeme prijať príkaz „ustavične sa radujte“ ako svoju vlastnú zásadu - zásadu, ktorú Ježiš urobil možnou.
Vari nie je potešujúce myslieť na to, ako boli Mária, Pavol a Sílas schopní radovať sa aj počas bolestných situácií? Ale oni boli svätí, hrdinovia a hrdinky viery. Čo však my, obyčajní ľudia? My nemáme vždy silu alebo odhodlanie udržať si radostnú náladu v každom období svojho života. Čo môžeme urobiť, aby mohol Duch Svätý budovať v našom srdci stále rastúcu dispozíciu k radosti?
Psychologické štúdie neustále potvrdzujú dôležitosť pozitívneho naladenia. To isté platí pre náš duchovný život. Ak si zvykneme pripomínať si Ježiša a jeho evanjelium - hoci aj kázaním sami sebe, ak je to potrebné -, pravdy našej viery budú mať stále väčší vplyv na naše rozpoloženie. To nie je iba vec presviedčania samého seba; je to sľub, že Duch Svätý prijme naše vyznania viery a zapíše ich hlbšie do nášho srdca. Preto je také dôležité, aby sme každý deň zaujímali svoje miesto v Kristovi.
Zaujať svoje miesto v Kristovi znamená vyznávať pravdy našej viery a veriť v ne podľa svojich najlepších schopností. Jedným jasným spôsobom, ako to môžeme robiť, je recitovať Nicejsko-carihradské vyznanie viery alebo Apoštolské vyznanie viery a hovoriť Pánovi, že veríme a prijímame všetko, čo Vyznanie vyhlasuje. V Novom zákone sú ďalšie, podobné pravdy a nie je ťažké uviesť do praxe slová, ktoré nám hovoria.
Napríklad Pavol napísal Kolosanom: „Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha“ (Kol 3, 1). Nie je náročné robiť to každý deň. Vyžaduje si to len vzhliadať na nebo a hovoriť: „Ježiš, ty si môj Pán. Ty si cesta k večnému životu. Zomrel si na kríži a keď si vstal, zobral si ma so sebou do neba. Pane, buď dnes ku mne milosrdný. Milujem ťa a chcem ťa dnes nasledovať.“ Verte alebo neverte, vyznávať pravdy ako táto nám pomôže. Vierou naplnené vyjadrenia ako toto rezonujú v našom srdci, spájajú sa s Božou milosťou a napĺňajú nás radosťou.
Pavol sa modlil aj za to, aby sa otvoril duchovný zrak Efezanov, aby mohli poznať bohatstvo slávy, ktoré sa nachádza v Ježišovi (Ef 1, 17 - 18). Ak sa budeme riadiť podľa týchto slov, môžeme každý deň zaujať svoje miesto hovoriac: „Ježiš, chcem ťa poznať. Príď a otvor oči môjho srdca. Ukáž mi seba a svoju nesmiernu moc. Pane, chcem ťa vidieť.”
Pavol sa pýtal Rimanov: „Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!?“ (Rim 8, 31 - 32). Nie je to dôvod na radosť? Neutešujú nás tieto slová a nehovoria nám, že Boh má moc nad všetkým a že pozná naše úspechy i zlyhania?
Je aj ďalšia stránka výzvy zaujať svoje miesto. Pavol oslovil kresťanov v Galácii „nerozumní“ alebo „hlúpi“, lebo i keď zažili Božiu moc vo svojom živote, začali ustupovať a pokúšali sa žiť svoju vieru spoliehajúc sa už len na ľudské úsilie (Gal 3, 1 - 4). Je v nás niečo z Galaťanov? Vždy, keď prijímame Eucharistiu, vždy, keď sa modlíme, vždy, keď očakávame Božie milosrdenstvo, máme nádej, že nás povedie Duch Svätý. A čo viac, všetci cítime Božiu prítomnosť. Všetkých sa nás dotýka jeho láska a milosrdenstvo.
No sú tiež chvíle, keď sme aj my nerozumní. Keď sa prestávame pridŕžať týchto milosťou naplnených skúseností a pokúšame sa nahradiť ich vierou založenou na niečom inom. Najlepším liekom na také bláznovstvo je zaujať svoje miesto v Kristovi. Každé ráno môžeme povedať: „Dnes chcem prijať viac Ducha Svätého.
Bratia a sestry, každý deň môžeme zaujať svoje miesto v Kristovi. Nie je ťažké to urobiť. Robili to proroci Sofoniáš a Zachariáš. Robila to Mária i Pavol. Ukázali nám, že tajomstvo trvalej radosti spočíva vo vložení svojej nádeje do Ježiša.
Vo vianočnú noc Pánov anjel povedal: „Zvestujem vám veľkú radosť“ (Lk 2, 10). Potom sa objavili nebeské zástupy a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (2, 14). Tieto slová nás nabádajú, aby sme sa radovali, lebo Boh nám pomôže a posilní nás nielen vtedy, keď sa nám bude dariť, ale aj keď budeme stáť pred nebezpečnými situáciami života. Hovoria nám, že Boh je stále s nami a že nám pomôže. Hovoria nám, že Ježiš opäť príde, aby nás vzal, aby sme boli navždy s ním.
Voda v Biblii ako symbol
V Biblii nachádzame mnoho príbehov, kde voda zohráva kľúčovú úlohu v živote Ježiša a jeho nasledovníkov. Tieto udalosti majú hlboký symbolický význam a poukazujú na Ježišovu moc, milosť a posolstvo spásy.
V Lukášovom evanjeliu čítame, že Ježiš Kristus rástol a mocnel pod starostlivým okom svojich rodičov Márie a Jozefa a Božia milosť bola na ňom. Po tom, čo sa im stratil v Jeruzaleme a tajomne im naznačil, že má byť tam, kde ide o nebeského Otca, vrátil sa s nimi do Nazareta a bol im poslušný. Vzmáhal sa v múdrosti, vo veku a v obľube u Boha i u ľudí (porov. Lk 2, 39 - 40).
Svätý Jozef tak ako každý otec židovskej rodiny zohrával dôležitú úlohu vo výchove prvorodeného syna. Hoci Sväté písmo o tom výslovne nehovorí, môžeme si predstaviť, ako trávia spoločný čas pri čítaní Tóry. Koľkokrát muselo z úst svätého Jozefa zaznieť: „Syn môj, počúvaj ponaučenia svojho otca.“ Slová, ktoré boli echom slov nebeského Otca zachytené v posvätných knihách Izraela.
Svätý Jozef osobne nesprevádzal svojho zverenca na krížovej ceste. Tradícia podáva, že zomrel pred začiatkom Ježišovho verejného účinkovania. Keďže je prirodzené, že sa nám v ťažkých životných situáciách spontánne pripomínajú dobré a cenné rady našich rodičov, Ježiša mohla na krížovej ceste sprevádzať živá spomienka na rady tohto statočného muža.
Napísať krížovú cestu s napomenutiami svätého Jozefa, od ktorého nemáme zaznamenané v Biblii žiadne slovo, vyžaduje veľa kreativity a dávku odvahy. Ak nám v kritických chvíľach nášho života dodáva silu prítomnosť alebo spomienka na najdrahších, prečo by to tak nemohlo byť aj v Ježišovom prípade? Ak mne už toľkokrát v živote pomohlo otcovo slovo, prečo by Ježišovi kráčajúcemu na Kalváriu nemohlo byť tiež dané pripomenúť si slová svojho pestúna, ktorý ho sprevádzal po celý skrytý život v Nazarete?
Aké napomenutie by mal svätý Jozef pre dnešných ľudí? Žijeme vo svete plnom informačného chaosu. Celé dni sme vystavení mnohým informáciám, názorom, pohľadom, hodnoteniam.
No nenechal sa svojimi emóciami pohltiť, neprestal sa vnútorne ovládať a napriek všetkému zostal pokojný. Nepoddal sa sklamaniu, rozhorčeniu, ale svoje pochybnosti zveril predovšetkým Bohu. Neodvážil sa nikoho odsúdiť, tobôž nie nevinnú Máriu. V srdci nevyniesol žiaden rozsudok, ale prenechal iniciatívu Bohu. A Boh ho za to odmenil vnútorným pokojom a poznaním Božích tajomstiev.
Ak by nám mal svätý Jozef dnes niečo povedať, myslím, že by pre nás vybral dve rady abbu Poimena. Prvá rada: Nikým nepohŕdaj, nikoho neodsudzuj, neohováraj a Boh ti udelí vnútorný pokoj. A druhá rada: Urob, čo môžeš, aby si nikomu neublížil, a zachovaj si pri každom človeku čisté srdce.
Prečo by sme si mali vybrať práve svätého Jozefa za svojho patróna či orodovníka? Učí nás rozvahe a ohľaduplnej láske v ťažkých životných situáciách. Môže byť zároveň vynikajúcim sprievodcom na našej duchovnej ceste. Som si istá, že so svätým Jozefom sa nestratíme a nepoblúdime.
Mnohí svätí sú známi zázrakmi, ktoré sa diali už za ich života. Mali silné osobné zážitky s Bohom, poniektorí o nich aj písali. Ohuruje nás ich duchovný život. Čítame o nich a nevedomky sa nechávame unášať v mylnej predstave, že čím viac o nich vieme, tým viac sme aj my duchovní.
Svätý Jozef a podobne Panna Mária sú výnimoční v tom, že toho veľa nenarozprávali. Svätý Jozef dokonca v evanjeliách nepovedal ani jediné slovo. Preto nás obaja môžu svojím životom „prinútiť“ o Bohu a Božích veciach nielen čítať a rozmýšľať, ale aj konkrétne vykročiť na duchovnú cestu. Tá nie je ničím iným ako reálnym vzťahom so živým Bohom.
Každý vzťah sa zakladá na otvorenosti pre toho druhého, teda mlčať v jeho prítomnosti, aktívne počúvať, nechať sa obdarovať. V tom svätý Jozef a Panna Mária po celý život vynikali. Boli započúvaní do Božieho slova, rozjímali o ňom, snažili sa zosúladiť svoj každodenný život s tým, čo od nich tu a teraz žiadal Boh.
Krížová cesta so svätým Jozefom
Ponúkame vám zamyslenia krížovej cesty so svätým Jozefom.
1. zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť
Syn môj, na počiatku stvoril Boh človeka a ponechal mu možnosť rozhodnúť sa. Dal mu svoje príkazy a ustanovenia. Pred človekom leží život a smrť, dobro a zlo: dostane to, čo sa mu ľúbi. Božia múdrosť je preveľká, on je silný mocou a neprestajne všetko sleduje. Jeho oči hľadia na tých, ktorí sa ho boja. On poznáva všetko, čo ľudia robia. Bezbožne konať nekáže nikomu, ani nedáva súhlas k nijakému hriechu; nepraje si množstvo takých synov, ktorí nemajú viery a zdatnosti. (porov. Sir 15, 14 - 22)
Svätý Jozef, vypros mi milosť správnych rozhodnutí v mojom živote, aby som sa vždy rozhodovala pre Boha a jeho vôľu.
2. zastavenie: Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia
Syn môj, uponíž si srdce a vytrvaj, neznepokojuj sa, keď ti príde čas pohromy. Znášaj, čo ti znášať ukladá Boh; pevne sa pridaj k Bohu a vytrvaj, aby si vzrástol životom, keď príde koniec. Prijímaj všetko, čo ťa zastihne, vytrvaj v bolesti, maj trpezlivosť, ak ťa niečo sužuje. Lebo zlato a striebro čistia ohňom a bohumilých ľudí v peci utrpenia. (porov. Sir 2, 1 - 4)
Svätý Jozef, vypros mi milosť dôvernej a stálej modlitby, ktorá by posilňovala moju vieru a dôveru v Boha.
3. zastavenie: Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom
Syn môj, pozri na dávne pokolenia a vedz, že nikoho nestihlo zahanbenie, kto dúfal v Pána. Ktože bol opustený, ak vytrval pri jeho prikázaniach? Kýmže opovrhol, ak ho niekto vzýval o pomoc? Lebo Boh je dobrotivý a milosrdný a odpúšťa viny, keď nastane súženie, ochráni všetkých, ktorí ho úprimne hľadajú. Beda takým, ktorí majú ochabnuté srdce a nedôverujú v Boha, a preto ich neberie do svojej ochrany. Beda takým, ktorí stratili trpezlivosť a ktorí opustili priame cesty a uchýlili sa na cesty neprávosti. Lebo čo urobia, až Pán začne konať prehliadku? (porov. Sir 2, 11 - 17)
Svätý Jozef, vypros mi statočnosť a trpezlivosť, aby som verne kráčala za Kristom.
4. zastavenie: Pán Ježiš sa stretá so svojou matkou
Syn môj, kto sa bojí Boha, bude konať, čo je dobré, a kto sa drží spravodlivosti, dosiahne ju. Vyjde mu v ústrety ako počestná matka a privinie ho k sebe ako manželka panenského veku. Nakŕmi ho životodarným chlebom rozumnosti a vodou spasiteľnej múdrosti ho napojí. A spevnie v ňom, takže sa nezohne, pevne sa ho bude držať, takže nevyjde na posmech. Povýši ho v kruhu jeho blížnych, uprostred zhromaždenia mu otvorí ústa, naplní ho duchom múdrosti a rozumnosti a slávnym rúchom ho odeje. (porov. Sir 15, 1 - 5)
Svätý Jozef, vypros mi milosť Božej bázne, aby som pred svetom žila bohabojný život a denne sa sýtila Božím Slovom.
5. zastavenie: Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž
Syn môj, rob dobre spravodlivému a dostaneš veľkú odplatu: ak aj nie od neho, určite od Pána. Nie v šťastí poznáš, kto je tvoj priateľ, ako sa nevie zasa nepriateľ utajiť v tvojom nešťastí. Ak je niekto v šťastí, nepriatelia sú v žiali; až v jeho nešťastí sa ukáže, kto mu je priateľom. Nepriateľ vie byť sladký v slove, no srdcom túži zvrhnúť ťa do jamy. Nepriateľ roní slzy očami: ale nenasýti sa krvi, ak príde na to čas. Ak ťa stihne zlo, jeho tam nájdeš prvého. (porov. Sir 12, 2 - 17)
Svätý Jozef, nauč ma nezištne slúžiť svojim bratom a sestrám a ochotne im vyjsť v ústrety s pomocou.
6. zastavenie: Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku
Syn môj, svojmu blížnemu sa nestávaj z priateľa nepriateľom! Lebo niekto je priateľom za vhodného času, ale neostane ním, keď príde súženie. Niektorý priateľ je ti až účastníkom stola, a predsa nevytrvá pri tebe, keď príde núdza. Verný priateľ je ako mocná pevnosť, kto takého nájde, nájde si poklad. Verného priateľa nemožno kúpiť a hodnota jeho vernosti sa nedá vyvážiť zlatom a striebrom. Verný priateľ je akoby liek nesmrteľného života a tí, ktorí sa boja Pána, nájdu ho. (porov. Sir 6, 7 - 16)
Svätý Jozef, nauč ma byť oporou pre mojich najbližších a odpúšťať tým, čo ma sklamali.
7. zastavenie: Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom
Syn môj, nespoliehaj sa na klamlivý majetok, ani si nehovor: „Mám dostatok živobytia!“ Lebo ti to nepomôže nič, až príde pomsta a súženie. Kým si pri sile, nechoď za tým, po čom srdce túži, ani si nehovor: „Aký som mocný“ alebo: „Ktože si ma podrobí za to, čo som urobil?“ Lebo Boh požiada istú odplatu za všetko. Nebuď ustarostený o klamlivé bohatstvo, nepomôže ti ničím, až príde súženie. (Sir 5, 1.2 - 3.10)
Svätý Jozef, nauč ma hľadať Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť.
8. zastavenie: Pán Ježiš napomína plačúce ženy
Syn môj, niekto mlčí, lebo nevie nič múdreho povedať, iný zasa mlčí, lebo vie, kedy je príhodný čas. Múdry človek mlčí až do príhodného času, ale chvastúň a pochabý nestoja o príhodný čas. Nevyhýbaj sa, keď treba potešiť plačúcich, a choď spolu s tými, ktorí smútia. (porov. ...
Veľká noc - najstarší sviatok kresťanského cirkevného roka
Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Veľká noc nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky - paschu, ktoré sa slávili od 14. do 21.
Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ je potrebné hľadať v časoch otroctva Židov v starovekom Egypte. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročený ľud. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel.
Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním.
Prvý Nicejský snem v roku 325 nariadil, že Veľká noc sa má sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca, čo môže pripadnúť na jednu z nedieľ od 22. marca do 25. apríla. Podľa týchto pravidiel sa určuje termín Veľkej noci dodnes.
| Rok | Dátum Veľkej noci |
|---|---|
| 2023 | 9. apríla |
| 2024 | 31. marca |
| 2025 | 20. apríla |
Ekumenické služby Božie v Bratislave-Prievoze
Pri príležitosti Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov sa konali 20. januára 2013 v Evanjelickom a. v. kostole v Bratislave-Prievoze. Tému a modlitby na tohtoročný Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý sa každoročne koná od 18. - 25. januára, pripravila ekumenická skupina z Indického študentského kresťanského hnutia, pričom reflektovala situáciu dalitov - najbiednejšej vrstvy v Indii.
Počas Týždňa modlitieb sa kresťania zamýšľali nad slovami z Micheáša 6, 6 - 8: „S čím mám predstúpiť pred Hospodina a skloniť sa pred Bohom výsosti? Mám predstúpiť pred Neho so zápalmi a s jednoročnými teľcami? Má Hospodin záľubu v tisícoch baranov a v desaťtisícoch potokov oleja? Mám dať svojho prvorodeného za svoj priestupok, plod svojho tela za svoj hriech?
Kázňou slova Božieho na text z Mt 7, 7 "Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude Vám otvorené “ poslúžil brat generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik, predseda Ekumenickej rady cirkví v SR.