Čo robiť? Biblia ako sprievodca životom

Biblia, často označovaná ako kniha kníh, je pre mnohých nielen náboženským textom, ale aj sprievodcom životom. Ponúka múdrosť, inšpiráciu a odpovede na základné otázky existencie. V tomto článku preskúmame rôzne pohľady na Bibliu ako životnú príručku, pričom sa inšpirujeme myšlienkami pápeža Františka a skúsenosťami biblistky sestry Anny Mátikovej.

Pápež František: Biblia ako poklad a spoločník

Svätý Otec František sa v predhovore k novému vydaniu nemeckej YouCat Biblie zamýšľa nad svojou láskou k Svätému písmu. Hovorí o svojej starej, ošúchanej Biblii, ktorú so sebou nosí polovicu svojho života. Miluje ju tak, že by ju nevymenil za nič na svete.

Ak by ste mali možnosť vidieť moju Bibliu, neboli by ste veľmi nadšení. Svoju Bibliu, ktorá ma sprevádza pol môjho života, milujem. Mal som ju pri sebe v časoch radosti aj v časoch sĺz. Je to môj najvzácnejší poklad. Táto nová Biblia pre mladých sa mi naozaj páči. Je pekná farebná a je plná svedectiev: svedectiev svätých i mladých.

V dnešnom svete je viac prenasledovaných kresťanov, než za čas ranej Cirkvi. A prečo ich prenasledujú? Pretože nosia kríž a svedčia o Ježišovi. Uznajú ich za vinných, lebo vlastnia Bibliu. Nekresťan Mahátmá Gándhí raz povedal: »Vy kresťania opatrujete dokument, ktorý v sebe skrýva dosť dynamitu na to, aby roztrhal celú civilizáciu na kusy, prevrátil svet naruby a vojnami zmietanej planéte priniesol pokoj.

V Evangelii gaudium (175) som povedal: »Nehľadáme tápajúc v tme, ani nemusíme čakať na to, aby sa Boh na nás obrátil so svojím slovom, pretože ´Boh už prehovoril, nie je viac neznámy, ale zjavil sa´. Takže držíte v rukách niečo božské: knihu podobnú ohňu! Knihu, cez ktorú hovorí Boh.

Teda zapamätajte si: Biblia nemá byť položená na policu, ale máte ju brať do rúk a čítať často - každý deň, sami aj spolu s inými. Spoločne športujete alebo chodíte nakupovať. Čo tak teda aj čítať Písmo spoločne - dvaja, traja či štyria?

Čítajte pozorne! Neostávajte na povrchu, ako keby ste si prezerali komiks. Nikdy Božie slovo len tak nepreleťte! Pýtajte sa sami seba: »Čo to vraví môjmu srdcu? Hovorí Boh cez tieto slová ku mne? Dotýka sa mojich najhlbších túžob? Čo mám robiť?« Iba takto sa moc Božieho slova môže naplno prejaviť.

Poviem vám, ako ja čítam svoju starú Bibliu. Často si prečítam malý kúsok a potom ju odložím a kontemplujem Pána. Niežeby som ho videl, ale On pozerá na mňa. Je prítomný. Nechávam seba hľadieť na neho. A cítim - nie nejako sentimentálne - hlboko v sebe cítim, čo mi On hovorí.

Niekedy vôbec nerozpráva. Vtedy necítim nič, iba prázdnotu, prázdnotu, prázdnotu… Ale trpezlivo vytrvám, čakám, čítam a modlím sa. Modlím sa posediačky, lebo kľačanie mi spôsobuje bolesť. Niekedy dokonca pri modlitbe zaspím. Ale to nevadí.

Sestra Anna Mátiková: Biblia ako knižnica a ľudský vzťah

Sestra Anna Mátiková, biblistka a jediná Slovenka v reholi paulínok, aktuálne dokončuje v Ríme doktorát. Odborne sa venuje najmä mnohoznačnosti Biblie. V rozhovore pre Svet kresťanstva sa zamýšľa nad tým, prečo môže byť Biblia pre niektorých ľudí zdrojom frustrácie, aký model čítania odporúča a prečo ju prirovnáva ku knižnici a k ľudskému vzťahu.

„Biblia je veľmi hrubá, nečíta sa ľahko a nikdy nebudeme všetkému rozumieť. Nedá sa všetko si zapamätať, všetko zvládnuť. Vzdajme sa tej predstavy. Skôr si osvojme model, že Biblia je knižnica, ktorú budeme navštevovať celoživotne, a radšej si do nej vybavme čitateľský preukaz,“ hovorí sestra Anna Mátiková.

Životné povolanie si väčšinou vyberáme na základe intuície, podľa toho, čo nás priťahuje. Takisto za životného partnera si volíme toho, s kým máme spoločnú reč a záujmy. Rovnako je to aj v prípade rehoľného života - človek vníma, že ide o spôsob života, ktorý ho priťahuje.

Veľkú rolu zohralo to, že som pomerne často stretávala ľudí, z ktorých bolo cítiť, že sú naplnení a vo svojom živote spokojní. A neraz to boli práve rehoľné sestry. Moja vnútorná reakcia bola, že takto by som chcela žiť aj ja. A potom som už len hľadala konkrétny priestor, konkrétnu rehoľu.

Zamýšľala som sa, k čomu prirodzene inklinujem, čo je moje nadanie. Vždy mi bol blízky svet kultúry a literatúry, jazykov a komunikácie. Hľadala som preto spôsob, ako by sa dal žiť rehoľný život v tomto prostredí. Takto som narazila na Dcéry svätého Pavla. Ich pole pôsobnosti je práve svet komunikácie, médií a kultúry, v ktorom sa snažia šíriť posolstvo evanjelia.

Keď som skončila základnú teológiu, predstavená v Prahe ma oslovila, že by ma chceli poslať na ďalšie štúdium s tým, že možností je veľa a mohla by som študovať čokoľvek. Takáto ponuka sa neodmieta. (Úsmev.)

Už predtým som písala krátke komentáre k biblickým textom a malo to dobrý ohlas. Vnímala som, že mi to ide a uberá sa to zmysluplným smerom.

Táto škola je naozaj náročná v tom, že študenti musia zvládnuť jazyky, ako je hebrejčina, gréčtina, a ešte nejaký ďalší starý jazyk. Pre mnohých je to čosi nedosiahnuteľné, podobne ako pre nás humanisticky ladených ľudí napríklad matematicko-fyzikálna fakulta.

Každodenné čítanie Písma a rozjímanie nad biblickými úryvkami je bežnou praxou a súčasťou rehoľného života. Tam niekde som objavila, že to nie je len mechanická povinnosť, ale že mi to skutočne dáva zmysel.

Áno, aj keď niekedy je to boj. Určite to nefunguje tak, že otvorím Písmo a hurá, všetko je to super. Niekedy čítam, čítam a neviem, čo s tým. Nič mi to nehovorí.

Dalo by sa to prirovnať k vzťahu. Aj s človekom, s ktorým sme si blízki, si niekedy máme čo povedať, visíme mu na perách a chceme, aby sa nikdy nezastavil. A niekedy nastanú fázy, že ten človek mi niečo hovorí a ja sa neviem naladiť na tú istú frekvenciu. Ale to neznamená, že ho pošlem preč a je koniec. Je to dynamika vzťahu. Niekedy treba mať trpezlivosť s inakosťou druhého človeka. A niekedy treba mať trpezlivosť aj s Božím slovom.

Nejednoznačnosť alebo mnohoznačnosť je vlastná každému jazyku. Už pri bežných rozhovoroch vnímame, že nastávajú nedorozumenia. Niečo pochopíme menej alebo inak, než to chcel ten druhý povedať. Alebo naopak, domyslíme si viac.

Nie, netreba sa im vyhýbať, lebo pocity patria k človeku. Existuje pocitová a takisto rozumová zložka. Ale treba, aby sa vzájomne korigovali, aby sa to neprevažovalo na jednu stranu, aby sme nepostavili všetko na pocitoch a úplne odpísali racionálnu zložku.

Je to moja bežná skúsenosť, že mnohí ľudia, žiaľ, pristupujú k Svätému písmu práve takýmto spôsobom.

To isté sa dá opäť aplikovať aj na vzťah. Dôsledkom vzťahu k človeku X býva chuť so sebou niečo urobiť. Určite máte tú skúsenosť, ja ju mám tiež.

Ako vnímame človeka v širších okolnostiach života, tak treba vnímať konkrétny úryvok v širšom kontexte, v ktorom sa nachádza. Keď nám na vzťahu záleží, dávame si pozor na detaily - čo druhému vyhovuje, čo ho popudzuje, čo má a čo nemá rád. Aj v Biblii - nejde o to čítať ju rýchlo, ale tak, ako je to skutočne napísané, ako je to sformulované, zamýšľať sa nad tým, prečo je tam práve toto slovo a prečo nie iné. Treba pestovať pozornosť voči detailom.

Postupovať v špirále znamená, že viem, že nikdy nebudem hotová s čítaním Biblie, že sa musím vrátiť k textom, ktoré som už čítala. Ale keď sa k nim vraciam, rozumiem im už viac.

Ľudia sú rôzni, pre niekoho to môže byť užitočný nástroj. Hurá, prečítam Bibliu, budem postupovať podľa tohto plánu, dodržím ho a prečítam ju celú. Takému človeku by som povedala: Áno, choď do toho, smelo, fandím ti všetkými desiatimi!

Treba si nájsť iný. Mne skôr vyhovuje, že v niektorom období sa venujem vybranej knihe, ktorú si viac preštudujem. Prečítala som Bibliu za dlhšie obdobie v inom poradí a čítam ju „na preskačku“. Niektoré knihy mám prečítané viackrát. A niektoré predsa ešte nepoznám, hoci som ich už prečítala.

Sú to prostriedky, nástroje, ale nie sú to ciele. Ako prostriedok môže mať všetko určitú mieru užitočnosti. Knižočky typu Evanjelium na každý deň sú často koncipované podľa liturgických čítaní. A liturgia sleduje istý princíp kontinuálneho čítania.

V prvom rade sa treba zbaviť predstavy, že prečítam Bibliu a budem ju mať raz navždy zvládnutú. Toto je veľký zdroj frustrácie. Bežné knihy si prečítam a hotovo. K Biblii však takto pristupovať nemožno.

Pretože Biblia je veľmi hrubá, nečíta sa ľahko a nikdy nebudeme všetkému rozumieť. Nedá sa všetko si zapamätať, všetko zvládnuť. Takže vzdajme sa tejto predstavy. Skôr si osvojme model, že Biblia je knižnica, ktorú budeme navštevovať celoživotne. Radšej si do nej vybavme čitateľský preukaz.

Niektorí od Biblie očakávajú, že v nej zakaždým nájdu dobrú radu, povzbudenie, útechu. Odkiaľ vychádza táto túžba?

Je to naša predstava náboženstva, že by nám malo pomáhať dobre žiť. Ale myslím si, že je príliš utilitaristické otvárať Bibliu len ako nástroj v posune nahor, dopredu.

Ak verím, že Boh je spoločenstvo troch osôb a moja viera je predovšetkým vzťah k týmto trom osobám, moje prežívanie náboženstva nemôže byť čisto utilitaristické.

Myslím, že sú to dve strany tej istej mince. Akokoľvek sa na to pozrieme, platí to oboma smermi.

Svet Starého a Nového zákona je úplne odlišný od toho nášho. Vtedajší ľudia mali iné zvyky a tradície, inak sa obliekali a ich myslenie a kultúra sa výrazne líšili od toho, čo dnes poznáme. Všetky tieto fakty musíme brať pri čítaní Svätého písma do úvahy.

Praktické rady pre čítanie Biblie

Na ceste za porozumením Biblie je dôležité mať na pamäti niekoľko praktických rád, ktoré nám môžu pomôcť prekonať prekážky a naplno oceniť bohatstvo Božieho slova:

• Začnite s modlitbou: Pred čítaním Biblie proste Ducha Svätého o osvietenie a vedenie.
• Čítajte pravidelne: Stanovte si konkrétny čas každý deň na čítanie Biblie.
• Vyberte si pre vás vhodný preklad: Existuje mnoho rôznych prekladov Biblie, vyberte si ten, ktorému najlepšie rozumiete.
• Používajte študijné pomôcky: Biblické slovníky, komentáre a atlasy vám môžu pomôcť lepšie porozumieť kontextu a významu textu.
• Diskutujte o Biblii s ostatnými: Zdieľajte svoje myšlienky a postrehy s priateľmi, rodinou alebo v biblickej skupine.
• Aplikujte to, čo ste sa naučili: Snažte sa žiť podľa princípov a hodnôt, ktoré ste objavili v Biblii.

Metódy štúdia Biblie

Existuje mnoho rôznych metód štúdia Biblie, ktoré nám môžu pomôcť hlbšie preniknúť do jej obsahu a významu. Medzi najznámejšie patria:

• Metóda zhrnutia obsahu kapitoly: Čítajte konkrétnu kapitolu bez akýchkoľvek pomocných výkladových materiálov. Pomenujte si kapitolu vlastným krátkym, ale výstižným názvom.
• Štúdium charakterových vlastností: Urobte si jednoduchú analýzu daného slova, najprv s použitím biblického slovníka na získanie biblickej perspektívy významu slova. Potom použite biblickú konkordanciu na nájdenie ďalších veršov obsahujúcich vaše slovo (slová) pamätajúc na to, že niekedy sa pri preklade jedného a toho istého hebrejského/ gréckeho slova v origináli, použije v našom jazyku viacero rôznych slov, a naopak.
• Tematická metóda štúdia Biblie: Vyberte si tému, ktorá bude premetom vášho štúdia. Pri prvom tematickom štúdiu je vhodné zvoliť si radšej jednoduchšiu tému. Spíšte si zoznam všetkých veršov, ktoré plánujete preštudovať s pomocou vyššie uvedených príručiek.
• Biografická metóda štúdia Biblie: Pre svoje štúdium si vyberte jednu biblickú postavu. Zapíšte si všetky odkazy veršov, kde sa daná postava spomína.
• Metóda prehľadu biblickej knihy: Vyberte si biblickú knihu, ktorú budete študovať. Spíšte si všetky pomôcky, ktoré ste pri štúdiu použili.
• Metóda analýzy kapitol: Zhrňte si obsah kapitoly a zapíšte ho. Prečítajte si ju niekoľkokrát poriadne a zaznamenajte si prvé postrehy. Spravte si osnovu deja kapitoly v jednotlivých odsekoch.
• Metóda syntézy obsahu biblickej knihy: Vypracujte finálnu, detailnú osnovu knihy - pri jej tvorbe použite už vytvorenú stručnú verziu z Metódy prehľadu biblickej knihy, a obsah odsekov jednotlivých kapitol, ktoré ste si zhrnuli v Metóde analýzy kapitoly.
• Metóda štúdia verša za veršom: Napíšte si vlastnú verziu veršov, ktoré ste si vybrali. Prepíšte ich vlastnými slovami, nehľadiac na presné znenie.

Biblia a financie

Zaujímavým aspektom je aj pohľad na Bibliu v kontexte financií. Radovan Ivanko a Peter Halušťok sa venujú téme biblického spravovania financií a vedú kurzy, ktoré pomáhajú ľuďom zosúladiť svoju vieru s finančným životom.

„Financie odrážajú to, akým spôsobom prežívame našu vieru. Sú akoby predĺženou rukou toho, čo máme v srdci. Ak je niekto nastavený na sporenie, značí to, že v srdci je nastavený hromadiť. Keby každý mesiac dostal viac peňazí, začal by šporiť ešte viac. Na druhej strane, ak má človek sklon si požičiavať, aj keby dostal viac, len by si narobil väčšie dlhy.

„Mám skúsenosť s ľuďmi, ktorí majú vieru aj modlitbu, ale sú zaskočení, ak majú Boha vpustiť do svojich financií. Aj ja som bol kedysi taký. Dnes som presvedčený, že sme pozvaní študovať, čo Biblia hovorí o financiách.

Pre absolventov je vraj najťažšie zmieriť sa s ideou, že v skutočnosti nie sme vlastníkmi, ale správcami majetku. Jeho skutočným majiteľom je Boh.

Najlepším spôsobom, ako prelomiť putá mamony, je podľa koordinátorov dávanie.

„Práve dávanie mi dáva slobodu vo vzťahu k peniazom. Zrazu začnete byť vnímavejší na potreby iných; vidíte, že sú ľudia, ktorí potrebujú vaše peniaze alebo čas viac ako vy. Pán Ježiš ide ďalej ako v Starom zákone, kde sa hovorí o desiatkoch. On dáva za príklad chudobnú vdovu, ktorá dala všetko, čo mala.

Je dôležité mať uzavretý kruh výdavkov. Ak nevieme, koľko je pre nás dosť, nikdy nemáme dosť.

Princípy biblického spravovania financií

tags: #co #mam #robit #biblia