Žalm 40: "Hľa, prichádzam" - Hlboký pohľad na poslušnosť a obetu

Čas Adventu pokročil a Cirkev v liturgii slovami štyridsiateho žalmu rozjíma nad tajomstvom vtelenia Božieho Syna.

King David playing the harp

Plniť Božiu vôľu sa nám ľuďom zdá veľmi náročnou úlohou, najmä vtedy, ak si to vyžaduje sebazápor a zrieknutie sa svojich sebeckých pohnútok. Starozákonný kráľ Dávid by bol v dnešnej dobe pravdepodobne nazvaný kontroverznou osobnosťou. Prostredníctvom žalmov dokážeme sledovať jeho duchovný vývoj.

Azda najznámejším miestom Svätého písma je žalm Pán je môj pastier (porov. Ž 23). Samota sa stávala príležitosťou na prehĺbenie osobného vzťahu k Bohu, ktorý dával istotu v nebezpečenstvách. V žalme Zmiluj sa, Bože, nado mnou (porov. Ž 51) počujeme pokorné vyznanie viny a prosbu o odpustenie. Môžeme predpokladať, že to bola osobná skúsenosť hriechu a Božieho odpustenia, ktorá dala vznik slovám tejto modlitby.

Iste sa aj Dávid zamýšľal nad otázkou, prečo jemu Boh odpustil, ale kráľa Šaula zavrhol. Dokonca by niektorí mohli namietať, že Šaul to nemyslel ani zle, keď chcel priniesť obetu nedovoleným spôsobom.

V trpkej skúsenosti hriechu si Dávid uvedomil túto pravdu a vyjadril ju slovami modlitby: „Veď ty nemáš záľubu v obete, ani žertvu neprijmeš odo mňa.

Význam obety a poslušnosti v kontexte žalmu 40

Ak mal Dávid pravdu a Pán Boh nemá záľubu v obetách a žertvách, prečo dal takéto nariadenia svojmu služobníkovi Mojžišovi a cez neho celému vyvolenému národu? Nie krv baránkov a býkov, ale obeta a poslušnosť Krista priniesli odpustenie hriechov (porov. Hebr 10, 1 - 18).

Cirkevní otcovia v slovách žalmu počuli hlas Ježiša, ktorý sa prihovára Otcovi: „Obety a dary si nepraješ, lež uši si mi otvoril. Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, preto som povedal: ,Hľa prichádzam. Vo zvitku knihy je napísané o mne, že mám plniť tvoju vôľu.

Počas pozemského života Ježiš na mnohých miestach vyjadril, že prišiel, aby plnil vôľu nebeského Otca. Veľkosť Ježišovej poslušnosti vyjadrujú najmä tri dôležité udalosti: vtelenie, narodenie v Betleheme a modlitba v Getsemanskej záhrade.

S apoštolom Pavlom môžeme povedať: „On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom; a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.

Biskup a teológ Fulton John Sheen (1895 - 1979) vo svojom diele Život Krista vysvetľuje veľkosť uponíženia Božieho Syna, pričom používa zarážajúce prirovnanie. Toto poníženie by nieslo dve obmedzenia: spoločnosť týchto tvorov by mu nebola príjemná a prijaté telo by mu bránilo vyjadriť myšlienky a schopnosti. Keď sa Boží Syn stal človekom, vstúpil do spoločenstva hriešnych ľudí. Počúval ich slová a videl ich skutky. Prijaté ľudské telo znamenalo obmedzenie. Svoju dokonalú božskú múdrosť musel vyjadriť nedokonalými pojmami ľudskej reči.

Spomínaný Fulton John Sheen dojemne porovnáva túto - pre nás radostnú - udalosť s obetou Golgoty. V Betleheme ho Mária zavinula do plienok, na Golgote do bieleho plátna. Nechcený pri príchode na svet, odmietnutý pri odchode z neho. Na začiatku vložený do cudzích jasieľ, na konci do cudzieho hrobu. K Betlehemu sa viažu najtragickejšie slová celej histórie ľudstva: Boh sa stal človekom, ale ľudia preňho nemali miesto (porov. Lk 2, 7). Už pri narodení vrhal kríž svoj tieň na betlehemské jasličky. To by nebolo možné, keby nebolo zverené do starostlivej lásky pozemských rodičov, ktorých nie je potrebné predstavovať.

Najdôležitejšou udalosťou, ktorá hovorí o Ježišovej poslušnosti Otcovej vôli, je modlitba v Getsemanskej záhrade. Ježiš, nový Adam, odstraňuje hriech neposlušnosti, keď v smrteľnej úzkosti zvolá: „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich!

Pri čítaní spomínaného diela Život Krista sa v mysli čitateľa vynára otázka: Čo viedlo Fultona Sheena k tomu, že celý Ježišov život rozoberá z perspektívy kríža? Z úst mnohých veriacich počujeme vyjadrenia: Boh ma miluje, nemôže chcieť moje utrpenie. Kristus za nás zaplatil celú dlžobu. On chce našu lásku, nie naše obety a dary.

Problém spočíva v tom, že dnešní veriaci akoby nie celkom správne chápali slová žalmu: Obety a dary si nepraješ. Slová žalmu sa viažu k obetným darom, ktoré môžu byť prinášané bez vnútorného úkonu úprimnej viery, niekedy dokonca s hriešnym úmyslom. Ježiš ocenil dar chudobnej vdovy, čím vyjadril nesúhlas s veľkými darmi boháčov, ktoré vyjadrovali viac prestíž osôb ako opravdivú vieru (porov.

Ježišov úkon poníženia a podriadenosti sa Otcovej vôli nás učí skutočnému zmyslu pokory, poslušnosti a obety. Bez týchto čností nie je možná opravdivá viera v Boha. Dokonca tam, kde chýbajú tieto čnosti, je narušený zdravý vzťah k sebe samému. Nedostatkom zmyslu pre obetu trpí rodina, manželstvo aj celá Cirkev.

Napriek mnohým ťažkostiam takmer nebolo počuť, že by niektorý bol opustil svoje poslanie. Ich silou bola viera v Krista, ktorý krížom vykúpil svet. Ak sa však celá pozornosť upriami týmto smerom, veľmi rýchlo môžu upadnúť do frustrácie práve tí najhorlivejší.

Ježiš povolal svojich verných na nasledovanie: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.

Apoštol Pavol pochopil Kristovu výzvu na nasledovanie kríža. Vo svojom liste vysvetľuje Korinťanom, že Cirkev je tajomné Kristovo telo (porov. 1 Kor 12, 12 - 31). Z tohto obrazu vychádza, že ak Kristus vykúpil svet krížom, teda celé telo je pozvané k tejto obete.

Poslušnosť a schopnosť načúvať majú svoj hlboký zmysel aj v ľudskom raste. Príkladom nám môže byť ktorýkoľvek športovec a jeho tréner. Ani ten najnadanejší športovec by nedosiahol mnoho bez vedenia trénera. Poslušnosť Otcovej vôli a zmysel pre obetu nám pomáhajú zbaviť sa nášho egoizmu.

Žalm 40 (preklad):

1. Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
2. Čakal som, čakal na Pána a on sa ku mne sklonil.
3. Vyslyšal môj nárek a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu. Nohy mi postavil na skalu a kroky mi upevnil.
4. Do úst mi vložil pieseň novú, chválospev nášmu Bohu. Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní a budú dúfať v Pána.
5. Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať.
6. Veľa zázrakov si urobil, Pane, Bože môj; a v tvojich zámeroch s nami kto sa ti vyrovná? Aj keby som ich chcel rozhlásiť a vyrozprávať všetky, toľko ich je, že sa nedajú spočítať.
7. Obety a dary si nepraješ, lež uši si mi otvoril. Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia,
8. preto som povedal: „Hľa, prichádzam. Vo zvitku knihy je napísané o mne,
9. že mám plniť tvoju vôľu. A to chcem, Bože môj, hlboko v srdci mám tvoj zákon.“
10. Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení; svojim perám hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš.
11. Tvoju spravodlivosť si v srdci neskrývam, rozprávam o tvojej vernosti a o tvojej spáse. Neskrývam tvoju milosť a pravdu pred veľkým zhromaždením.
12. Ale ty, Pane, neodnímaj mi svoje milosrdenstvo, tvoja milosť a tvoja pravda nech mi vždy pomáhajú.
13. Zo všetkých strán sa na mňa kopia nespočetné pohromy, opantalo ma toľko hriechov, že nemám o nich prehľadu. A je ich viac, než mám vlasov na hlave, až mi z toho srdce zamiera.
14. Pane, ráč ma zachrániť, príď mi čím skôr na pomoc.
15. Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, čo mi číhajú na život a čo mi ho chcú zničiť. Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, čo mi chcú zle.
16. Nech zmeravejú hanbou tí, čo mi hovoria: „Tak mu treba!“
17. No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, čo ťa hľadajú. A tí, čo túžia po tvojej pomoci, nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán!“
18. Ja som síce biedny a úbohý, no Pán sa stará o mňa. Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ, Bože môj, nemeškaj.

Veľkonočné liturgické čítania a žalmy

Tento článok sa zameriava na žalmy a čítania, ktoré sa používajú počas Veľkonočnej nedele na Slovensku. Rozoberanie čítaní má pomôcť katolíkom vidieť vo veľkonočných liturgických čítaniach Božiu cestu spásy a záchrany človeka. Ponúkajú hlboké zamyslenie nad Božím slovom a Jeho pôsobením v dejinách spásy. Tieto texty nám pripomínajú Kristovu obetu a Jeho víťazstvo nad smrťou.

Príklady Žalmov a Ich Charakteristika

Počas bohoslužieb sa používajú rôzne žalmy, ktoré majú svoje špecifické posolstvo a charakter:

• Žalm 67: Velebte Pána, všetky národy. Denné požehnanie na konci raňajšej a večernej modlitby, pochádzajúce z Áronových čias.
• Žalm 47: Pán vystupuje do neba za hlaholu poľnice. Oslava Pána ako víťaza a kráľa, ktorý sa vracia v slávnom sprievode na Sion.
• Žalm 27: Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich. "Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť?", Hľadať Pánovu tvár = hľadať jeho priazeň a lásku.
• Žalm 104: Pane, zošli svojho Ducha a obnov tvárnosť zeme. Chválospev na Boha, stvoriteľa vesmíru, ako ozvena Mojžišovej rozpravy o stvorení sveta.
• Žalm 147: Chváľ, Jeruzalem, Pána, oslavuj, Sion, svojho Boha. Je to zásluha Pánova, že priviedol deportovaných do vlasti, že chrám Pánov už opäť stojí a zničené mesto sa obnovuje ako záruka lepších budúcich časov.
• Žalm 116: Vezmem kalich spásy a budem vzývať meno Pánovo. Spomienka na ťažké utrpnia bez pomoci ľudí, pomohol však Pán.
• Žalm 23: Pán je môj pastier, nič mi nechýba. V Novom zákone: prestretý stôl = Eucharistia, olej (naliaty na hlavu) = obraz siedmych darov Ducha Svätého.
• Žalm 40: Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu. Najlepšou vďakou Bohu je poslušnosť a obeta ducha.
• Žalm 8: Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi. človek, len o niečo menší od anjelov, vládne nad dielami tvojich rúk, všetko si mu položil pod nohy.

Výber Ďalších Žalmov Podľa Obdobia a Významu

Okrem vyššie uvedených žalmov sa v liturgickom roku používajú aj ďalšie:

• Žalm 98: Pred očami pohanov vyjavil Pán svoju spásu. Povzbudenie všetkých národov k radosti a oslave, a výzva celému stvorenstvu, aby sa pripojilo k tejto radosti a k oslave príchodu Sudcu.
• Žalm 84: Aké milé sú tvoje chrámy, Pane. Žalm levitu z rodu Koreho podľa piesne Lisy o blaženosti pútnikov, neopoznajúcich ťažkosti cesty na sväté miesto, ako aj tých, čo aspom v duchu putujú k príbytku Pánovmu.

Tieto žalmy a čítania nám pomáhajú hlbšie prežívať tajomstvo Veľkej noci a posilňujú našu vieru v zmŕtvychvstalého Krista.

Príklady Čítaní

Medzi dôležité čítania patrí:

• Skutky apoštolov 15, 1-2: Apoštoli a starší sa zišli, aby riešili spory a udržali pokoj v Cirkvi.
• Zjavenie 21, 10-14: Vízia nebeského Jeruzalema, symbol obnoveného pokoja Edenu.
• Evanjelium podľa Jána: Ježiš hovorí o láske, poslušnosti a pokoji, ktorý zanecháva svojim učeníkom.

V týchto čítaniach sa dá hovoriť o trojnásobnom vyjadrení slávy. Ak sme minulú nedeľu zaznamenali tému „kráľovstva lásky“, tento týždeň si všimneme dôraz na myšlienku „kráľovstva pokoja“.

V prvom čítaní zo Skutkov vidíme opatrenia, ktoré boli potrebné na udržanie pokoja v prvotnej Cirkvi. V druhom čítaní zo Zjavenia vidíme obnovený pokoj Edenu v novom nebeskom Jeruzaleme. V treťom čítaní, Ježiš hovorí o pokoji, ktorý zanecháva svojim učeníkom.

Toto čítanie je veľmi dôležité preto, že ukazuje spôsob, akým by podľa neho mala byť riadená Cirkev, aby v nej mohol byť zachovaný pokoj. Na začiatku čítania vidíme, že pokoj v Cirkvi narúša teologický konflikt týkajúci sa úlohy zákonov Mojžišovej zmluvy teraz, keď sa tvorí spoločenstvo novej zmluvy.

Niektorí v podstate veria, že najprv sa človek musí stať Židom vstupom do starej zmluvy (prostredníctvom obriezky), až potom môže pristúpiť k vstupu do novej zmluvy. Iní hovoria: nie, pohania môžu priamo vstúpiť do novej zmluvy.

Všimnite si, že toto je záležitosť, o ktorej Písmo - ktoré v tom čase pozostávalo len z toho, čo teraz nazývame Starým zákonom - neuvádza nič priamo. Preto prístup sola scriptura alebo „len Biblia“ vôbec nepomôže pri riešení tohto problému. Ako to už často býva, Cirkev musí urobiť autoritatívne rozhodnutie o niečom, čo nie je jasne špecifikované vo Svätom písme. Ako sa to robí? Je zvolaný cirkevný koncil, snem, na ktorom je prítomný Peter a aj ho vedie. Mohli by sme povedať, že toto je „prvý ekumenický jeruzalemský koncil“.

Toto je vízia Cirkvi, predovšetkým Cirkvi oslávenej (ktorej hranice sa v podstate zhodujú s hranicami neba), ale aj aplikáciou na Cirkev putujúcu (t. j. Cirkev na zemi). Drahé kamene, ktoré zdobia nebeský Jeruzalem, pripomínajú drahé kamene Edenu (Gn 2, 11-12), pretože nebeský Jeruzalem je nový Eden, v ktorom je obnovený pokoj raja. Na konci Genezis 3 sú anjeli umiestnení pri východnom vchode do raja (keďže Eden, ktorý je svätyňou/chrámom, mal len jeden vchod, orientovaný na východ; pozri Gn 3, 24).

Nový Jeruzalem je prístupnejší (dvanásť brán), ale pri každej je umiestnený anjel, aby zabránil vstupu všetkému, čo je nečisté. Toto predstavuje duchovnú podstatu Cirkvi a duchovný boj, ktorým sa Cirkev naďalej ochraňuje.

Počas týchto posledných dní pred sviatkom Nanebovstúpenia liturgicky „opätovne prežívame“ koniec štyridsaťdňového obdobia apoštolov stráveného s Ježišom, keď ich pripravoval na svoj odchod. Priamy záznam Ježišovho učenia počas tohto obdobia neexistuje v Skutkoch ani evanjeliách. Preto sa Cirkev obracia na Ježišovu reč v Evanjeliu podľa Jána počas Poslednej večere, ktorá je veľmi vhodná, pretože Ježiš v nej obšírne hovorí o svojom blízkom odchode a o príchode Ducha Svätého.

Spasení kresťania, vyjdite zo svojho pohodlia! Skutky apoštolov − Sk 10, 34a. Peter otvoril ústa a povedal: „Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei; ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh. Ale zavesili ho na drevo a zabili.

tags: #hla #prichadzam #zalm