Smrť a odchádzanie sa spája s obavami, ľudia sa často debatám na túto tému vyhýbajú. Zaoberať sa smrťou nie je ponuré. Tak ako sa mamičky pripravujú na pôrod, my pripravujeme ľudí na odchod.
Čo umierajúci najviac potrebujú?
Áno, a nielen umierajúci. Začínajú rekapitulovať a spomaľovať myšlienky, už sa v nich nenachádzajú veľké vízie do budúcnosti. O tom, čo ich trápi, čo sa deje práve v tom momente - to je na tom to najkvalitnejšie. Nesnažím sa nič analyzovať, ani sa „nešprtám“ v tom, čo sa s nimi deje, ale naozaj ich počúvam. Aktívne počúvam, čo potrebuje byť vyslovené, čo potrebuje byť vypočuté.
Úloha duly pri sprevádzaní umierajúceho
Tak ako pri narodení bábätiek, dula má nezdravotnícku úlohu - nevstupuje do kompetencií zdravotného personálu a ani by nemala robiť žiadne zdravotnícke úkony. Dula však sprevádza nielen človeka, ktorý odchádza, umiera, ale aj všetkých, ktorí sa zúčastňujú na tomto procese - príbuzní, priatelia… Dula môže urobiť čaj, posedieť si s umierajúcim, vypočuť si ho.
Veľkou zložkou duly je spiritualita a duchovno, ale bez rozdielu viery. Snažím sa podávať aj to, čo som sa naučila v kurzoch - je dôležité si „ohmatať“, čo je pre mňa ako jedinca dôležité. Môžem v rozhovore zistiť, či človek preferuje kresťanskú vieru alebo akékoľvek iné presvedčenie. Nikdy sa však nesnažím pretlačiť svoj vlastný názor. Snažím sa vytvoriť bezpečný priestor pre človeka, aby čokoľvek si potrebuje možno aj rozpoznať alebo sa o to oprieť, bolo jeho.
Ako sa starať o seba pri starostlivosti o umierajúceho
Mnohokrát v posledných fázach, keď človek začína aktívne umierať, veľa podpory potrebujú práve tí, ktorí sa oňho starajú. Je dôležité povedať, že keď sa niekto rozhodne zobrať si k sebe svojho blízkeho a doopatrovať ho doma, tak k tomu nemôžeme pristupovať ľahostajne. Naše sociálne, ošetrovateľské služby a aj celý systém neposkytuje veľa opory.
Vždy, keď sa niekto rozhodne zobrať svojho blízkeho domov, sa ho pýtam: aký je váš oporný tím? Toto nie je práca, nie je to úloha, ktorú by mohol zvládnuť jeden človek. Aj ten, kto sa o umierajúceho stará alebo s ním trávi najviac času, potrebuje výmenu, potrebuje oporu a čas potrebný na regeneráciu.
Najdôležitejšie je, aby ste sa vedeli postarať sami o seba. Keď si človek, ktorý sa o zomierajúceho stará a je s ním jeho posledné dni, dokáže ustrážiť hranice, keď už hrozí vyčerpanie, potom si dokáže lepšie ustrážiť aj svoju kapacitu, ako vie zomierajúcemu najlepšie pomôcť.
Je dobré vytvoriť okolo umierajúceho „pohodu“, to znamená, že aj my sme vyrovnaní s procesom, nepotláčame ťažké emócie. Ak si totiž sadneme k umierajúcemu a máme ešte veľa toho na srdci, čo sme nestihli alebo nemohli vypovedať, tak mu zaťažíme proces, ktorým si sám prechádza. Často som sa stretla s tým, že človek, ktorý zomieral, si nedovolil prejaviť ľútosť, alebo čokoľvek, čo prežíval, lebo človek, ktorý stál pri ňom, by to nezvládol. Alebo naopak. Obidve strany zostali stuhnuté, skľúčené a veľa vecí zostalo nedopovedaných. Keď však príde k umieraniu tretia osoba - či už zdravotník alebo sprievodca - otvorí sa priestor na všetko, čo ich ťaží.
Vianoce ako čas spomienok a rozlúčky
Každé prvé výročie po smrti - či už ide o narodeniny, Vianoce, teda oslavy, ktoré prežijeme prvýkrát bez nášho milovaného, sú vždy prvým míľnikom. Následne si treba vedieť predstaviť život bez zosnulého. Nemali by sme ľuďom, ktorí si prechádzajú zármutkom, vysvetľovať, ako sa majú cítiť, čo majú robiť a že by už mali byť po pár mesiacoch okej.
Ako spoznať, že človek zomiera?
Smrť je neoddeliteľnou súčasťou života, no napriek jej univerzálnosti zostáva pre mnohých tabu. Porozumenie týmto znakom môže pomôcť rodine, opatrovateľom a zdravotníkom pripraviť sa, sprevádzať umierajúceho dôstojne, zmierniť jeho utrpenie a poskytnúť mu pokojné podmienky na odchod.
Tu je niekoľko znakov, ktoré naznačujú, že sa telo nachádza v záverečnej fáze života:
- Zmena dýchania: Cheyne-Stokesov vzorec a „death rattle“
- Ústup energie, potreba spánku a znížená komunikácia
- Studené, fialové alebo mramorované končatiny
- Zmena vedomia, halucinácie a zmätenosť
- Strata chuti do jedla a problém s pitím
- Zmeny močenia a trávenia
- Posledné „záblesky“ jasnosti - záverečná lucidita
- Zmeny kože, teploty a vitálnych funkcií
- Zmeny správania: nepokoj, trhané pohyby, stiahnutie sa
- Zmena dýchania: pauzy, chrčanie, posledný nádych
Aj keď ide o fyziologický koniec života, pre prítomných býva mimoriadne silný a citovo nabitý. Prítomnosť blízkeho človeka, dotyk ruky alebo tiché slovo môžu byť v tejto chvíli tým najväčším darom, aký možno dať.
Čo ľudia ľutujú v posledných chvíľach života?
Vzťahy, vzťahy, vzťahy. Bolesť nad tým, že ich vzťahy neboli také, aké by si priali, alebo nezrovnalosti, ktoré nedokázali vykomunikovať. Túžby, ktoré sa nenaplnili, ľútosť nad tým, čo nestihli alebo si nedovolili urobiť.