História Modlitebného spoločenstva a Farnosti Jána Hreška

Zmenená spoločensko-politická situácia po roku 1989 priniesla priaznivejšie podmienky pre duchovnú činnosť kresťanských cirkví a náboženských spoločenstiev.

Začiatky Modlitebného spoločenstva

I. I. Konferencia ako zakladajúca bola v Liptovskom Hrádku, dcérocirkvi Liptovskej Porúbky v dňoch 29.-30. septembra 1990. Farárom vtedy tam bol br. Ondrej M a c k o, zborovým dozorcom JUDr. Heslo konferencie: PANE, NAUČ NÁS MODLIŤ SA !

Konferencia prebiehala podľa priloženého programu za účasti cca 110 členov a hostí.

Brat farár Michal Hudák z Litovského Petra viedol modlitebnú chvíľu.

Pozdravy hostí boli sčasti po modlitebnej chvíli a to br. seniora Liptovsko-oravského seniorátu Milana Devečku Sk 4,l3.23-31 a br. kazateľa Bratskej jednoty baptistov P. Hanesa z Vavrišova R 8,26-27.

Títo sa ospravedlnili že musia odísť. Podľa programu boli potom odovzdané ďalšie pozdravy: br. Daniel Coufal z Olomouca za Misijní snahu, Ž l24 a br. Ondrej Semko prečítal veršovaný pozdrav od br. Kasara Danielisa, svojho priateľa s ktorým iniciovali vznik Modlitebného spoločenstva v rodinách.

Brat Horínek ako moderátor, prečítal pozdravný list od najstaršieho člena bývalého Modlitebného bratstva farárov Dr. Ladislava Jurkoviča z Košíc.

Brat farár Michal Hreško z Hont. Vrbice oboznámil prítomných s históriou Modlitebného spoločenstva.

Večerné evanjelizačné služby Božie boli pekne navštívené domácimi členmi zboru aj hosťami z okolia.

Kázal br. Milan Horínek, farár v Nových Zámkoch Sk 18,12-17. Osobnými svedectvami poslúžili manželia Pleijelovi zo Švédska, br. Coufal z Olomouca a sestra Lehotská, učiteľka v.v. z Hrádku. Program večera viedol br. farár Hreško. Rozchádzali sme sa okolo 21. hod.

Nedeľné služby Božie boli o 9,00 hod. v Liptovskom Petre. Kázal br. Pleijel zo Švédska. Sprevádzala ho manželka a dcéra. Na Slovensko pricestoval na pozvanie ZED, aby v budúcom týždni prednášal na duchovných cvičeniach. Tlmočníka mu robil br. Michal Hudák ml., ktorý dlhšie žije vo Švedsku. Pleijel kázal na text: Žalospevy 3, 22-26. Tieto služby Božie boli obohatené krstom dieťaťa - vnuka domáceho farára Hudáka ako aj farára D. Veselého - on krstil. Zhromaždenie pozdravil za Modlitebné spoločenstvo br.

Počas konferencie bola ponúkaná náb. literatúra: Royová - Biblické postavy, Irwin - Viac ako pozemšťan, Fazekaš - Výklad Nehemiáša a iné.

V snahe zaistiť a rozvinúť modlitebnú činnosť v čo najširších rozmeroch, prijali sme návrhy zvlášť našich neordinovaných bratov a sestier, aby MoS nebolo organizačné včlenené do ZED, ale aby patrilo pod Vnútromisijný výbor (VMO) našej cirkvi.

MoS zároveň víta a otvára sa spolupráci s ostatnými podobnými modlitebnými hnutiami doma i v zahraničí, napr.

Z organizačných dôvodov sme zvolili na obdobie jedného roka vedenie MoS v nasledujúcom zložení: Vedúci br. Michal Hreško, ev.a.v. farár v Hontianskej Vrbici, zástupca vedúceho br. Ján Belica, sen. dozorca Rimavského seniorátu, bytom v Tisovci.

Do funkcie tajomníka bol navrhovaný a v neprítomnosti aj zvolený br. Jozef Grexa, ev.a.v. farár v Ľubietovej. Do funkcie hospodára br. Ján Čatloš, ev.a.v.

Okrem pestovania modlitebného života naďalej chceme vydávať texty sobotných meditácii a iné užitočné letáky, zvlášť pre hľadajúcich, chorých, opustených, a pre inak potrebných.

Ako ďalej v Modlitebnom spoločenstve?

Spoločenstvo potrebuje vedenie Sv. Duchom a tento Duch pôsobí cez konkrétne osoby. Doterajší stav bol provizóriom.

Dnes treba rozhodnúť, či MoS má zostať pod vedením ZED, alebo radšej v rámci VMO Gen cirkvi. Dnes je treba vyvoliť, poťažne poveriť osobu vedúceho, zástupcu, zapisovateľa- tajomníka v jednej osobe, pokladníka.

Vedúci by mal byť farár, zástupca nefarár, tajomník tiež farár, poťažne nefarár, podobne aj pokladník.

Žijeme na zemi a preto si nemôžeme odmyslieť také nutné zlo, ako sú peniaze, ktoré potrebujeme k našej činnosti.

Zatiaľ najviac výdavkov sme mali s rozmnožovaním a posielaním sobotných meditácii. Ak si myslite, že v tom je treba pokračovať, tak nutne je treba navrhnúť, ako budeme prispievať na potrebné výdavky.

Pre orientáciu vám poviem, že na 4/4 rok sme pripravili 200 exemplárov týchto meditácii, stalo to 1000 Kčs. Od začiatku roka za papier, rozmnožovanie, rozposielanie poštou sme zaplatili 3.700 Kčs. Príjem sme mali od dvoch bratov 1.500 Kčs.

Navrhnutý pokladník vo svojom zbore zriadi nový bežný účet, rozpošle zloženky a vy dobrovoľne pošlete, koľko chcete. Aspoň symbolicky je povinný každý člen niečo poslať. Toto je môj návrh.

Veľmi dôležitým organizačným bodom našej konferencie je osobné stretávanie sa v skupinách čo najčastejšie a raz v roku na takejto celocirkevnej konferencii. Predbežne sme podelili jednotlivé oblasti a určili koordinátorov.

Čo má byť náplňou stretnutí v skupinkách? Základom je Božie slovo a jeho odkaz. Meditácie pripravujeme s veľkou vážnosťou a pokiaľ možno včas rozposielame.

Do modlitieb zahrňujeme všetko, čo sa týka členov spoločenstva, ich osobných problémov, ich cirkevných zborov, práce v cirkvi našej, národe a štáte, poťažne vo svete s dôrazom na misijné poslanie cirkvi a jej duchovný život.

II. Konferencia MoS v Dolnom Kubíne

II. Druhá konferencia MoS sa konala 27 - 29. septembra 1991 v Dolnom Kubíne v kostole a na fare. Farárom tam bol br.

Konferencia prebiehala podľa priloženého programu za účasti asi 150 prihlásených členov a v priebehu jednotlivých častí aj za účasti ďalších, najmä domácich cirkevníkov.

Konferenciu otvoril, prítomných privítal br. M.

Správu o činnosti MoS za uplynulý rok prečítal br. tajomník J. Grexa. Správu o hospodárení podal br. J. Čatloš.

Za Liptovsko-oravský seniorát pozdravil prítomných konsenior J. Zemiar. Vyjadril radosť z toho, že konferencia MoS sa opäť koná v tomto senioráte.

Za Misijnú snahu sa prihovoril br. D. Coufal z Olomouca. Za Evanjelickú alianciu v ČSR listom pozdravil br.

Program moderoval br. O. Prostredník st. Piesňami ho sprevádzala hudobná skupina mladých domáceho zboru, čo veľmi obohatilo priebeh konferencie.

Brat farár M. Mitaľ vo svojom vystúpení, ako jeden z najstarších členov Modlitebného bratstva farárov, hovoril jednak o vzniku tohto bratstva, o jeho poslaní.

Jedna sestra navrhla poslať z tejto konferencie pozdrav br. Jurkovičovi, ako najstaršiemu členovi MoS. - Br. Hreško oboznámil s organizačnými pokynmi pre túto konferenciu.

Brat Faix z Gerlachova vo svojom vystúpení pripomenul, že sobotné meditácie by mohli byť obsiahlejšie , aby sa mohli používať pri návštevách nemocných.

Br. Ján Belica hovoril o skúsenostiach vo svojej činnosti koordinátora. Vynára sa otázka o mieste stretávania skupiny, či to má byť v modlitebni, domácnosti, na fare, v kostole?

Zhodnotenie celého programu urobil br. Hreško, ktorý prečítal aj návrh uznesenia, ktoré bolo prijaté.

Vo funkciách boli potvrdení doterajší činovníci: Vedúci M. Hreško, zástupca vedúceho Ján Belica, tajomník Jozef Grexa, pokladník Ján Čatloš. Br. Hreško predniesol návrh Zásad MoS ECAV, ktoré boli bez pripomienok prijaté.

Modlitebné spoločenstvo v Gerlachove

Stretnutie modlitebného spoločenstva v Gerlachove je každú sobotu v zborovom dome v letnom čase o 19:00 a v zimnom čase o 18:00. Prípadné zmeny času sú oznámené. Vedie: Ing.

V roku 1992 bola konferencia u nás v Gerlachove. Heslo tejto konferencie bolo "Modliaca sa cirkev".

Prítomní na konferencii boli ubytovaní v Zborovom dome Svornosť v Gerlachove a Zborovom dome v Batizovciach a po rodinách.

Modlitebné spoločenstvo vydáva časopis MoSt jeden krát štvrťročné s úvahami na sobotné večery. Vydáva aj ročenku Tesnou bránou je to čítanie na každý deň.

Cirkevný život v obci Kazimír po roku 1989

Kazimír zostal aj po „nežnej revolúcii“ sídlom rímskokatolíckej farnosti. Rímskokatolícki veriaci sa zúčastňujú služieb Božích v Chráme sv.

Vyvrcholením úsilia gréckokatolíkov v Kazimíri bolo ukončenie prestavby bývalého kostola evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na gréckokatolícky chrám.

Posviacka chrámu, oltára a žertveníka sa konala 13. 9. 1992 a vykonali ju košický apoštolský exarcha, vladyka Milan Chautur. Chrám bol rozšírený o sakristiu, schodište, chór a vežu.

Týždeň pred posviackou chrámu duchovný otec Alexej Miroššay posvätil tri zvony. Dva najväčšie, nazvané „Andrej“ a „ Alžbeta“, venovala chrámu vdova Alžbeta Demková, čím splnila vôľu svojho nebohého manžela Andreja.

V obci žijú aj veriaci iných náboženstiev, resp. náboženských spoločností. K reformovanej kresťanskej cirkvi, ktorá je treťou najpočetnejšou sa roku 2001 hlásilo 53 veriacich. Z farnosti Brezina prichádza do obce farárka Dita Stašová.

Treba vyjadriť obdiv a uznanie málopočetnej skupine veriacich reformovanej kresťanskej cirkvi, ktorí dokázali obnoviť a posvätiť svoj kostol 20. 8. 2005. Posviacku obnoveného kostola vykonal biskup reformovanej kresťanskej cirkvi mons.

Dňa 2. septembra 2006 sa uskutočnili celoobecné oslavy pri príležitosti uvedenia symbolov obce do užívania. Pri tejto príležitosti sa konal akt posviacky symbolov obce v rímsko-katolíckom kostole za účastí zástupcov obce a farárov rímsko-katolíckej cirkvi, grécko-katolíckej cirkvi a reformovanej kresťanskej cirkvi.

Podľa štatistických údajov z roku 2001 bolo v obci 558 veriacich rímskokatolíckej cirkvi. Funkcie správcu farnosti vykonávali: d.p. Andrej Labanc a od 1. 7. 1998 Mgr. Pavol Štefurik.

Druhou najpočetnejšou v obci je gréckokatolícka cirkev, ktorá patrí pod farnosť v Brezine. Veriaci majú vlastný chrám pomenovaný po svätých Cyrilovi a Metodovi. Funkcie gréckokatolíckych kňazov v obci vykonávali: d.p. Alexej Miroššay, Mgr. Ján Hreško /od 15. 7. 1996/ a Mgr. Michal Krajňák /od 1. 8.

V obci je aj päť evanjelikov augsburského vierovyznania. Rovnaký počet je aj pravoslávnych veriacich, ktorí chodia do kostola v Byšte. K náboženskej spoločnosti Svedkovia Jehovovi sa v obci hlási jeden občan.

Posviacka obnoveného chrámu v Brezine

V nedeľu Všetkých svätých 12. júna, vladyka Cyril Vasiľ SJ, arcibiskup - košický eparchiálny biskup, navštívil farnosť Brezina. V samotnom úvode privítala vladyku Cyrila starostka obce Brezina Mária Baloghová.

Následne vladyka Cyril vykonal obrad posviacky chrámu, po ktorom nasledovala slávnostná svätá liturgia. Vo svojej homílii otec arcibiskup poukázal na význam a dôležitosť chrámu ako posvätného miesta, ktoré je znamením Božej prítomnosti vo farskom spoločenstve.

Vladyka povzbudil veriacich, aby tak, ako pracovali na zveľaďovaní Božieho chrámu, pracovali aj na svojom vlastnom posväcovaní a stávali sa svätými.

Slávnosti sa okrem správcu farnosti otca Michala Krajňáka zúčastnili aj trebišovský protopresbyter (dekan) otec Dušan Seman, kňazi-rodáci z farnosti, otec Jozef Troja, otec Patrik Jurko a otec Ján Maťaš, a taktiež aj bývalý farár farnosti otec Ján Hreško.

Kostol v Dolnom Kubíne, kde sa konala II. konferencia MoS.

Stručná história obce Kazimír

Po prijatí Ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky vo Federálnom zhromaždení ČSFR 25.11.1992 vznikla 1.1.1993 samostatná Slovenská republika.

Obec Kazimír oslávila tento významný medzník v našich národných dejinách o polnoci z 31.12.1992 na 1.1.1993 za účasti starostu, obecného zastupiteľstva a miestnych občanov. Vznik Slovenskej republiky oznamoval všetkým aj hlahol zvonov z miestnych kostolov.

Obyvatelia obce si 16. 7. 1995 pripomenuli spolu s pozvanými hosťami 725. výročie prvej písomnej správy o Kazimíri.

V roku 1996 došlo k zavedeniu nového územno-správneho členenia. Obec Kazimír sa stala súčasťou Košického kraja.

Z rokovania obecného zastupiteľstva vyplýva, že 9. 12. 1996 bol do obecných rozvodov prvýkrát napustený plyn. Značné problémy mala obec s likvidáciou divokých skládok občanmi, ako aj s platením daní najmä u firmy Agrova, s.r.o.

Predsedníčka miestnej volebnej komisie Mária Uličná predložila ich výsledky na prvom zasadaní obecného zastupiteľstva 15. 1.1999. Zo 639 registrovaných voličova sa volieb zúčastnilo 459 občanov /71,83%/. Počet platných odovzdaných hlasov bol 415, neplatných 44.

Obecné zastupiteľstvo schválilo 26. 10. 1999 uznesenie o združení finančných prostriedkov na údržbu miestneho cintorína a požiarny poriadok obce.

Projektová príprava výstavby skupinového vodovodu v dvoch etapách bola schválená obecným zastupiteľstvom 25. 4. 2001. Do združenia pohraničných obcí VK - ČOV /vodovod, kanalizácia ČOV/ vstúpil Kazimír 26. 2. 2001. Začal tým už niekoľko rokov trvajúci proces realizácie tejto veľmi náročnej stavby.

V dňoch 6.7.decembra 2002 sa konali komunálne voľby, ktorých výsledky boli následovne: O funkciu starostu sa uchádzali 5 kandidáti, z ktorých najviac hlasov získal Vojtech Tomko /220/, čím sa stal starostom obce.

Ďalšou investičnou akciou bola rekonštrukcia kultúrneho domu, ktorú sa podarili úspešne ukončiť roku 2003. Vyžiadala si hodnotu diela 1 200 tis. Sk.

Vláda SR svojim uznesením čís. 416/2007 dňa 9.5.2007 rozhodla o bezplatnom prevode budovy oddelenia hraničnej kontroly.

Ekonomika a sociálne pomery v Kazimíri koncom 90. rokov

Oveľa horší stav bol v zamestnanosti občanov obce. Počet zamestnaných sa znížil zo 107 /1996/ na 45 /1998/. Väčšina obyvateľstva pracovala v poľnohospodárstve. Kým v roku 1996 pracovalo v tomto odvetví 104 zamestnancov, tak v závere roka 1998 už iba 41 osôb. V priemysle pracoval roku 1998 iba jeden zamestnanec a v službách traja obyvatelia obce.

V štruktúre ekonomiky obce bolo v závere roku 1998 6 právnických osôb, z toho 2 spoločnosti s ručením obmedzeným a štyri neziskové organizácie. V obci podnikalo 16 fyzických osôb, z toho 11 živnostníkov a 5 súkromne hospodáriacich roľníkov.

Obecné školstvo tvorilo v školskom roku 1998/1999 jednotriedne predškolské zariadenie /materská škola/ s 31 žiakmi a základná škola, 1.- 4. ročník s dvomi triedami a 38 žiakmi.

Maloobchodnú sieť tvorili štyri predajne s potravinárskym, jedna so zmiešaným tovarom a pohostinstvo.

Kultúrny život v obci sa uskutočňoval prevažne v kultúrnom dome, čitateľské aktivity v pobočke verejnej knižnice so 107 registrovanými používateľmi. Miestni športovci využívali jedno futbalové ihrisko.

Obec Kazimír tvorilo z hľadiska občianskej a technickej vybavenosti v závere roka 1998 258 bytov s rozvodnou sieťou plynu zo 162 plynovými prípojkami a 201 odberateľmi plynu. Problémom obce bol verejný vodovod a kanalizácia. Všetky miestne komunikácie v dĺžke štyroch kilometrov boli bezprašné, rovnako ako chodníky v dĺžke 2 kilometrov.

Demografické údaje z roku 1999

K 31. 12. 1999 mala obec 984 obyvateľov, z toho 49,5% mužov /487/ a 50,5% /497/ žien. Na jeden kilometer štvorcový žilo v obci 98,4 obyvateľov. Priemerný vek občanov dosiahol 35,65 roka, mužov 33,53 roka, žien 37,72 rokov.

Z 984 obyvateľov bolo 978 slovenskej /99,39%/, traja českej /0,30%/, traja maďarskej národnosti /0,30%/.

Z hľadiska vekovej štruktúry bolo na konci decembra 1999 v predproduktívnom veku /0-14 rokov/ 204 detí /20,73%/, produktívnom /15-59 rokov/, 575 obyvateľov /58,43%/ a v poproduktívnom veku 205 osôb /20,83%/.

Erb obce Kazimír

Tabuľka: Zloženie vedenia Modlitebného spoločenstva (1990-1991)

tags: #jan #hresko #farnost