Kláštor Premeny Pána: Historický Prehľad a Význam

Spišská Stará Ves je vhodným východiskom na spoznávanie krás a histórie Zamaguria. Blízky Červený Kláštor s múzeom, tradičnými podujatiami a splavy Dunajca na pltiach zostávajú veľkými lákadlami pre turistov. V polovici 18. storočia bol postavený kaštieľ Na tridsiatku. Najvýznamnejšou sakrálnou pamiatkou je Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý pochádza z 2. polovice 14. storočia, barokovo prestavaný v roku 1772. Hlavný oltár je neskorobarokový a pochádza z roku 1765. Z 18. storočia pochádza kaplnka Najsvätejšej Trojice, kaplnka sv. Fabiána a Šebastiána a kaplnka Premenenia Pána.

Kostol Premenenia Pána v Bardejovskej Novej Vsi

Premenenie Pána patrí k významným sviatkom cirkevného roka, ktorý sa slávi 6. augusta. Premenenie bolo predobrazom vzkriesenia Ježiša Krista a zároveň zjavením jeho božskej slávy a krásy, ako aj nášho budúceho videnia Boha.

„Tvoje je nebo a tvoja je zem, svet i jeho bohatstvo si ty založil. Sever i juh si ty utvoril, Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú“ (Ž 89, 12 - 13).

Premenenie Pána

Na vrchu Tábor si kresťania pripomínajú biblickú udalosť Ježišovho premenenia minimálne od 4. storočia. Po búrlivých storočiach, keď sakrálne stavby na tomto mieste boli opakovane postavené a zničené, františkáni sa rozhodli vybudovať novú baziliku. Vtedy asi vôbec netušil, že sa stane otcom mnohých chrámov v krajine, ktorú posvätila fyzická prítomnosť Božieho Syna. Pri výkopových prácach boli objavené základy predchádzajúcich budov, ktoré architekt Barluzzi zakomponoval do svojho projektu, takže sú viditeľné aj pre súčasného pútnika.

Vrch Tábor so svojou nadmorskou výškou približne 580 metrov v porovnaní s geografiou Slovenska nie je osobitne výrazný. V textoch Starého zákona má vrch Tábor bohaté zastúpenie. Podľa Knihy Jozue (porov. Joz 19, 21) Tábor patril do územia kmeňa Isachar v časti, kde sa zbiehali hranice troch izraelských kmeňov.

Spomeňme si na vrch Sinaj, kde Boh dal Mojžišovi kamenné tabule Zákona, alebo vrch Sion, ktorý označuje mesto Jeruzalem. Tábor sa spomína v Knihe sudcov v príbehu sudkyne Debory (porov. Sdc 4 - 5), v Prvej knihe Samuelovej (porov. 1 Sam 10, 3) alebo v Knihe proroka Ozeáša (porov. Prorok Jeremiáš považuje Tábor spolu s vrchom Karmel za privilegované Božie vrchy (porov. Jer 46, 18). Podľa jednej zo židovských tradícií ...

![image](data:text/html;base64,PCFET0NUWVBFIGh0bWw+PGh0bWw+PGhlYWQ+PHNjcmlwdD53aW5kb3cub25sb2FkPWZ1bmN0aW9uKCl7d2luZG93LmxvY2F0aW9uLmhyZWY9Ii9sYW5kZXIifTwvc2NyaXB0PjwvaGVhZD48L2h0bWw+)

Vrch Tábor v Izraeli

Žiaľ z doteraz získaných materiálov sa nedá jednoznačne určiť rok založenia obce Mengusovce. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1398 pritom však s určitosťou vieme, že jej historické pramene siahajú minimálne do obdobia rokov 1245-1250 /postavenie rímsko-katolíckeho kostola/ a zrejme až do čias Tatárskeho vpádu, čo znamená do samého začiatku 13. storočia.

Osud Mengusoviec sa doteraz často spájal s osudmi poddanských Mariássyovských obcí: Batizoviec, Gerlachova a Štôly, čo však nezodpovedá historickej pravde, lebo majetkom Mariássyho sa stali až roku 1582, a to kúpou. Do tých čias je osud Mengusoviec celkom iný. Cez Mengusovce až do 14. storočia prechádzala veľká obchodná cesta "Via magna", po ktorej sa prevážalo víno od Nitry až na Vislu a iný tovar smerom na Košice.

tags: #klastor #premeny #pana