Kresťanská láska by nás mala podnecovať k tomu, aby sme podporovali všetky verné duše prejavujúce Božiu spravodlivosť, na miestach očisťovania. Ale táto povinnosť je pravdepodobne väčšia voči našim príbuzným, priateľom a dobrodincom.
Autor: o. Carlo Gregorio Rosignoli.
SLOVENSKÝ DOHOVOR ZA RODINU o.z. Našou hlavnou snahou je šíriť eucharistickú a mariánsku úctu, chrániť prirodzenú rodinu a život od počatia až po prirodzenú smrť. Organizujeme modlitbové akcie na národnej aj medzinárodnej úrovni, duchovné semináre, ružencové a pôstne reťaze.
Ako jediný v Európe vysielame v mesiacoch máj a október NonStop modlitby svätého ruženca počas celého mesiaca naživo. V spolupráci s biskupmi a kňazmi vysielame online relácie so zaujímavými hosťami zo Slovenska aj zahraničia na rôzne duchovné témy. V pravidelných reláciách odpovedáme na otázky veriacich. Denne vysielame modlitby naživo s kňazom svätý ruženec, zasvätenie Panne Márii, modlitby za uzdravenie a oslobodenie s kňazským požehnaním, živé prenosy z pútnických miest a adorácie. Zaoberáme sa mariánskymi zjaveniami, duchovným rozlišovaním a životopismi svätých. Vďaka našim podporovateľom sme rozšírili našu činnosť taktiež na výrobu katolíckych dokumentárnych filmov a vydávanie kníh. Ďakujeme Vám, že nás sledujete, modlíte sa s nami a podporujete nás.
Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa. Otec na nebesiach, Bože - zmiluj sa nad dušami v očistci. Syn, Vykupiteľ sveta, Bože - zmiluj sa nad dušami v očistci. Duch Svätý, Bože - zmiluj sa nad dušami v očistci. Svätá Trojica, jeden Boh - zmiluj sa nad dušami v očistci.
Svätá Mária - oroduj za nich. Svätá Božia Rodička - oroduj za nich. Svätá Panna panien - oroduj za nich. Matka Bolestná - oroduj za nich. Svätý Michal archanjel - oroduj za nich. Všetci svätí anjeli a archanjeli - orodujte za nich. Svätý Ján Krstiteľ - oroduj za nich. Svätý Jozef - oroduj za nich. Všetci svätí patriarchovia a proroci - orodujte za nich. Svätí Peter a Pavol - orodujte za nich. Svätý Ján - oroduj za nich. Všetky sväté neviniatka - orodujte za nich. Všetci svätí apoštoli a evanjelisti - orodujte za nich. Svätý Štefan - oroduj za nich. Svätý Vavrinec - oroduj za nich. Všetci svätí mučeníci - orodujte za nich. Svätý Gregor - oroduj za nich. Všetci biskupi a vyznávači - orodujte za nich. Všetci svätí mnísi a pustovníci a všetci svätí učitelia Cirkvi - orodujte za nich. Svätá Mária Magdaléna - oroduj za nich. Svätá Katarína - oroduj za nich. Všetky sväté panny a vdovy - orodujte za nich. Všetci Boží svätí a sväté - orodujte za nich.
Buď im milostivý - zľutuj sa nad nimi, Pane. Buď im milostivý - vyslyš ich, Pane. Od všetkého zla - vysloboď ich, Pane. Od všetkých trestov - vysloboď ich, Pane. Od Tvojho hnevu - vysloboď ich, Pane. Od Tvojej prísnej spravodlivosti - vysloboď ich, Pane. Od moci zlého nepriateľa - vysloboď ich, Pane. Od bolestných múk - vysloboď ich, Pane. Od hrozného väzenia - vysloboď ich, Pane. Od ukrutného ohňa - vysloboď ich, Pane. Pre Tvoje obdivuhodné vtelenie - vysloboď ich, Pane. Pre Tvoje sväté narodenie - vysloboď ich, Pane. Pre Tvoje najsladšie meno - vysloboď ich, Pane. Pre Tvoj útek do Egypta - vysloboď ich, Pane. Pre Tvoj krst a svätý pôst - vysloboď ich, Pane. Pre Tvoju hlbokú poníženosť - vysloboď ich, Pane. Pre Tvoju dokonalú poslušnosť - vysloboď ich, Pane. Pre Tvoju veľkú tichosť a trpezlivosť - vysloboď ich, Pane. Pre Tvoju nekonečnú lásku - vysloboď ich, Pane. Pre Tvoje prehorké umučenie - vysloboď ich, Pane. Pre Tvoju úzkosť a krvavý pot - vysloboď ich, Pane. Pre Tvoje väzenie - vysloboď ich, Pane. Pre Tvoje najbolestnejšie bičovanie - vysloboď ich, Pane. Pre Tvoje ukrutné tŕním korunovanie - vysloboď ich, Pane. Pre Tvoje zneváženie a krivé obžalovanie - vysloboď ich, Pane. Pre Tvoje nespravodlivé odsúdenie - vysloboď ich, Pane. Pre najťažšie nesenie kríža - vysloboď ich, Pane. Pre Tvoje ukrutné ukrižovanie - vysloboď ich, Pane. Pre Tvoje bolestné opustenie - vysloboď ich, Pane. Pre Tvoju horkú smrť - vysloboď ich, Pane. Pre Tvojich päť svätých rán - vysloboď ich, Pane. Pre všetku Tvoju krv vyliatu za nás - vysloboď ich, Pane. Pre Tvoje slávne zmŕtvychvstanie - vysloboď ich, Pane. Pre Tvoje nanebovstúpenie - vysloboď ich, Pane. Pre zoslanie Ducha Svätého - vysloboď ich, Pane. Pre zásluhy a príhovor Tvojej najsvätejšej matky - vysloboď ich, Pane. Pre zásluhy a príhovor všetkých Tvojich svätých - vysloboď ich, Pane.
My, hriešnici - prosíme Ťa, vyslyš nás. Aby si trpiacim dušiam odpustil - prosíme Ťa, vyslyš nás. Aby si im zmazal všetky viny - prosíme Ťa, vyslyš nás. Aby si ich prosby a volanie vyslyšal - prosíme Ťa, vyslyš nás. Abby si ich z múk a trápenia vyslobodil - prosíme Ťa, vyslyš nás. Aby si ich skrze krv nového a večného zákona vyslobodil z ťažkého väzenia - prosíme Ťa, vyslyš nás. Aby všetci mali účasť na zásluhách putujúcej Cirkvi - prosíme Ťa, vyslyš nás. Aby si ich skrze Tvojich svätých anjelov potešil - prosíme Ťa, vyslyš nás. Aby si ich skrze svätého Michala archanjela odprevadil do večného svetla - prosíme Ťa, vyslyš nás. Aby si ich čím skôr obdaroval pohľadom na Tvoju svätú tvár - prosíme Ťa, vyslyš nás. Aby si našim zomrelým rodičom, bratom, sestrám, priateľom a dobrodincom, dal večnú slávu - prosíme Ťa, vyslyš nás. Aby si opusteným a zabudnutým dušiam preukázal svoju milosť - prosíme Ťa, vyslyš nás. Aby si všetkým dušiam verných zomrelých udelil večné odpočinutie - prosíme Ťa, vyslyš nás. Aby si nás milostivo vyslyšal - prosíme Ťa, vyslyš nás. Ježišu, Syn Boha živého - prosíme Ťa, vyslyš nás. Baránok Boží, Ty snímaš hriechy sveta, zľutuj sa nad nimi, Pane. Baránok Boží, Ty snímaš hriechy sveta, vyslyš ich, Pane. Baránok Boží, Ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nimi.
V: Odpočinutie večné daj im, Pane. R: A svetlo večné nech im svieti. V: Od brány pekelnej. R: Vysloboď ich duše, Pane. V: Nech odpočívajú v pokoji. R: Amen.
Bože, Otče najmilosrdnejší a najdobrotivejší, prosíme o Tvoju svätú milosť skrze Tvojho milovaného Syna, Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista, a Jeho najdrahšiu Krv vyliatu za ľudské spasenie, skrze Ducha Svätého, Tešiteľa všetkých verných duší, a pre zásluhy a orodovanie preblahoslavenej Panny Márie a všetkých Tvojich svätých, vzhliadni svojím milosrdným okom na duše nachádzajúce sa v očistci, zvlášť na A. M. (na dušu zomrelého M., dnes pochovaného, za ktorú sa dnešná svätá omša obetovala, za ktorú sa ročná pamiatka vykonáva), ktoré sa trápia pre svoje hriechy, vysloboď ich, buď im milostivý a daj im večné odpočinutie tam, kde sám kraľuješ v nebeskej výsosti s Tvojím milým Synom a Duchom Svätým, aby Ťa mohli so všetkými svätými chváliť, velebiť a oslavovať po všetky veky vekov. Amen.
Existujú rôzne zvyky slávenia sv. omší za mŕtvych. Najznámejšie sú tzv. Nápis na stuhe informuje, že prechádza zo smrti do života. Podľa názvu diela vidíme, ako „svätý Gregor Veľký odprevádza dušu mnícha do neba.“ Vľavo, ako prestrih z moderného filmu môžete vidieť kňaza sláviaceho sv. omšu.
Tzv. Gregoriánky predstavujú tridsať po sebe idúcich sv. Justus, na pokyn opáta, zomrel v osamelosti a nebol pochovaný medzi inými mníchmi, ale v neposvätenej zemi a spomenuté mince hodili do jeho hrobu. Avšak mesiac po jeho smrti začal Gregor „v duchu ľútosti nad svojím mŕtvym spolubratom rozjímať s hlbokým smútkom nad jeho smrťou a hľadal nejaké spôsoby, ktoré by mu pomohli.“ Preto dal pokyn predstavenému, aby odslúžil za tohto spolubrata tridsať po sebe idúcich sv. omší.
Zvyk - dať za zomrelého slúžiť tridsať svätých omší idúcich bezprostredne za sebou - uznala Cirkev za zbožné a rozumné (S. congr. Indulg. z 15. 3. Podmienky sa formulovali cez Apoštolskú stolicu iba 24. 1. 2. 3. 4. je nevyhnutné „neustále pokračovanie v slávení omší “ avšak stojí za to vedieť, že ak existujú nepredvídané prekážky, napríklad choroba kňaza alebo potreba sláviť omšu v inom úmysle (napr. kvôli manželstvu alebo pohrebu) kontinuita sa neprerušuje a cyklus sa len posúva.
V mnohých farnostiach sa môžete stretnúť s ďalším zvykom týkajúcim sa mŕtvych, v ktorom sa nachádza číslo „30“. Je to o omši slávenej za zosnulého „tridsiaty deň po smrti .“ Starý zákon je označený ako zdroj tohto zvyku. V knihe Deuteronómium čítame, že „Synovia Izraela ho tridsať dní oplakávali na Moabskej púšti. Veď keby sa nebol nádejal, že padlí raz budú vzkriesení, bolo by bývalo zbytočné a nerozumné modliť sa za mŕtvych.
Duše mŕtvych sa v určitom období roka vracajú zo záhrobia do sveta živých. Aj takéto predstavy sprevádzali sviatky zosnulých - DUŠIČKY.
Niektoré z tradícií, ktoré sa aj dnes spájajú s dušičkovým obdobím, majú svoje korene v predkresťanskom období. Pred príchodom kresťanstva mali takmer všetky národy rituály, ktorými oslavovali mŕtvych a snažili sa nakloniť si ich priazeň. Najmä v období jarnej a jesennej rovnodennosti. V tom čase živí očakávali od zosnulých pomoc, napríklad pri zabezpečovaní úrody. Rastliny a stromy ľudia považovali za prostredníkov medzi týmito dvomi svetmi. Preto pri hroboch sadili stromy, dávali na hroby vetvičky alebo do nich zapichovali tenké konáriky.
Možno by nás dnes poriadne prekvapili aj ďalšie podoby uctievania mŕtvych z pohanského obdobia. U viacerých národov rituály nemali príliš smútočný charakter. Príbuzní či priatelia nebožtíka jeho smrť oslavovali podobne ako život. Pri hrobe hodovali, popíjali, dokonca tancovali. Spomínali veselé príhody z jeho života, útržky vzájomných stretnutí, ktoré na nich zapôsobili. Zosnulému ďakovali za pomoc a dobré skutky, ak niektorý z pozostalých cítil, že mŕtvemu ukrivdil, poprosil ho o odpustenie. Aby ho ochránili od zlých duchov, zinscenovali s nimi pri hrobe symbolickú bitku s maskami na tvárach.
Tradície starostlivosti o mŕtvych sa v slovanských a indoeurópskych národoch zakorenili tak pevne, že prešli aj do kresťanských obradov. Kresťanstvo dalo kultu mŕtvych predkov nový rozmer.
Sviatok všetkých svätých
Tento sviatok má kresťanský základ a prvé zmienky o ňom sa spomínajú v 4. storočí. Vo svojich poznámkach ho zachytil svätý Efrém Sýrsky, teológ, básnik a učiteľ cirkvi. Zápisky o jeho slávení našli odborníci aj v úvahách svätého Jána Zlatoústeho, cirkevného otca.
Sviatok všetkých svätých sa prvýkrát oficiálne slávil 13. mája 609 počas pontifikátu pápeža Bonifáca IV. Bol zasvätený Panne Márii a svätým mučeníkom, ktorí sa nespomínali v kalendári, ako aj prvým kresťanom pochovaným v rímskych katakombách. Zahŕňal všetkých, ktorí pre vieru trpeli alebo obetovali život.
Neskôr pápež Gregor III. zmenil dátum venovaný sláveniu všetkých svätých na 1. november. V tento deň v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne na znak úcty svätým zosnulým posvätil kaplnku. Ďalší pápež Gregor IV. sviatok definitívne presunul na tento dátum a rozšíril ho na celú cirkev.
Zaujímavé boli niektoré zo slovenských zvykov, ktoré sa v tento deň dodržiavali. V mnohých mestách či obciach sa napríklad pieklo pečivo v tvare hnátov, ktoré sa prekladali krížom cez seba. Volali ich kosti svätých. V predvečer tohto významného dňa sa začínali prípravy na ďalšie slávenie - nasledujúci 2. november patril spomienke na zosnulých, Dušičkám.
Pôvod sviatku Všetkých svätých a "Dušičiek"
Pamiatka zosnulých
Sviatok má počiatok v kresťanskej tradícii slúženia omše za duše zomretých. Katolícka cirkev ho celé stáročia spájala s nádejou na vzkriesenie. Považovala ho za deň radosti a nie strachu zo smrti, z mŕtvych. Na smrť sa kresťania pozerali ako na súčasť života, ktorú treba prijať.
O to, že dnes je z neho sviatok, sa v roku 998 zaslúžil opát Odilo z benediktínskeho kláštora vo francúzskom meste Cluny. Mnísi začali večer 1. novembra v rehoľných budovách zvoniť zvonmi, spievať žalmy za mŕtvych a modlili sa za ich duše, aby našli pokoj. Nasledujúci deň slúžili zádušnú omšu.
Tento rituál prijala celá západná cirkev a pápež Urban VI. v polovici 14. storočia nariadil, aby sa 2. november slávil ako sviatok verných duší. V rímskokatolíckej cirkvi je známy ako spomienka na všetkých verných zosnulých. Podľa cirkvi modlitbami, odpustkami, návštevou kostola alebo cintorína môžu ľudia pomôcť dušiam v očistci.
Ani tento deň sa nevyhol tradíciám v ľudovej kultúre.
V domácnostiach nachystali špeciálne pečivo, takzvané dušičky. Bolo štvorhranné a plnilo sa makom alebo džemom. Počas pohrebov ho rozdávali žobrákom alebo chudobným ľuďom, ktorí stáli pri kostole či na cintoríne, aby sa modlili za pokoj mŕtvych.
Podľa ďalšej povery na Dušičky duše na jeden deň opúšťali očistec. Vtedy otec rodiny nenalial do lampy petrolej, ale vložil dnu maslo, aby si mohli natrieť popáleniny spôsobené plameňmi, v ktorých v očistci pykajú za svoje hriechy. Alebo v kuchyni na stole domáci nechávali jedlo a pálenku, aby sa duše najedli. Keby nič nenašli, celý rok by plakali od hladu.
Ani pranostiky tento sviatok neobišli. Ak na Dušičky pršalo, to duše oplakávali svoje hriechy. Keď bola na tráve i stromoch inovať, veštilo to tuhé mrazy na Vianoce.
Akú podobu má duša?
V minulosti si ľudia dušu predstavovali rôzne: ako bielu holubicu, biely obláčik, vtáčika alebo svetielko. Verili, že po smrti duša zostane ešte nejaký čas v tele zosnulého a až potom sa vzdiali. V našich končinách sa udomácnila tradícia založená na viere ľudí z dreveníc a chudobných domov, že gazda, ktorý postavil drevený dom, ho ani po smrti neopustí a v podobe lasice alebo hada v ňom žije naďalej. Usídli sa pod prahom alebo pecou a takéto zviera nesmel nikto zabiť.
| Sviatok | Dátum | Pôvod | Zvyky |
|---|---|---|---|
| Sviatok všetkých svätých | 1. november | Kresťanský | Spomienka na svätých, ktorí sa nespomínajú v kalendári |
| Pamiatka zosnulých (Dušičky) | 2. november | Kresťanský | Modlitby za duše v očistci, návšteva cintorínov |
| Halloween | 31. október | Keltský/Írsky | Kostýmy, vyrezávanie tekvíc, zbieranie sladkostí |
Keďže kedysi zosnulí odchádzali na druhý svet väčšinou z domu a nie z nemocnice, aj ich posmrtnej úprave sa venovala náležitá pozornosť.
Začalo sa to obriadením mŕtveho, oblečením do sviatočných šiat. Medzitým rodina zabezpečila zhotovenie truhly. Posledný „príbytok“ vystlali sviatočnými plachtami alebo pokrývkami, až potom doň preložili zomretého. V otvorenej truhle ho ešte poslednýkrát upravili. Na dedinách či v menších mestách zvonil zvon umieračik, ktorý ohlasoval smrť. Vtedy ľudia prestali pracovať a pomodlili sa za dušu zosnulého. V noci až do pohrebu pri ňom bdeli, naďalej sa modlili.
Ak niekto zomrel násilnou smrťou alebo bol za života zlý človek, ľudia sa obávali, že ako mŕtvy im bude škodiť. Verili tiež, že duša človeka sa po smrti vráti na miesto, kde žila. No nie každá, len duša samovraha, utopeného a nepokrsteného dieťaťa.
Zvláštna pozornosť sa pri pohreboch venovala mladým ľuďom, dievčatám i chlapcom. Bola to akási posmrtná svadba zdôraznená svadobným odevom.
Cintoríny sa v stredoveku nachádzali v blízkosti kostolov a len na týchto miestach sa pochovávali zomretí. Bohatých ľudí s výsadným postavením ukladali do krýpt v kostoloch. Miesta posledného odpočinku boli obohnané múrmi alebo plotmi, čím sa oddelil svet živých od sveta mŕtvych, svetský od posvätného. Cintorín bol bohoslužobným miestom, v jeho priestoroch platili prísne pravidlá: správať sa úctivo, nesmiať sa, nerozprávať, nefajčiť, neodpľúvať. Takéto prejavy sa považovali za znesvätenie miesta.
Dôležitú symboliku počas oboch sviatkov zohrával oheň, ktorý má očistnú funkciu, platí to i dnes. V pohanskom období dokonca na hroboch zapaľovali veľké vatry. Na tých súčasných sú to kahance a sviečky.
V priebehu dejín sa menila aj výzdoba hrobov. Ľudia si kedysi kvety i vence vyrábali sami. Najčastejšie z krepového papiera a farbu vyberali podľa veku zosnulého. Pre deti volili bielu alebo ružovú, pre starších fialovú alebo modrú.
Dnešné prežívanie oboch sviatočných dní má podobný charakter: upravujú sa pietne miesta, zdobia sa kvetmi, zapaľujú sa sviečky, k hrobu prichádzajú blízki i známi, spomínajú na zosnulých.
Najmladší sviatok - Halloween
Na Slovensku je ním Halloween. Jeho korene siahajú do keltského obdobia. Kelti v tento deň oslavovali sviatok mŕtvych. A práve vtedy sa leto striedalo so zimou. Letu vládlo slnko, zime smrť. Podľa Keltov sa preto len na Halloween mohli dostať živí do podsvetia a odtiaľ zasa vychádzali mŕtve duše.
U nás sa tento sviatok udomácnil pomerne neskoro. Spája sa predovšetkým s americkou kultúrou, hoci podľa niektorých historikov pochádza z Írska. Pod terajšiu podobu Halloweenu sa podpísali škótski a írski prisťahovalci. Väčšinou boli protestanti a cirkevné Dušičky neslávili. Najmä Íri, ktorí prišli do Ameriky v 19. storočí, čiastočne obnovili pohanskú verziu tohto sviatku. Tradičnú repu, z ktorej vyrábali svetlonosov, však vymenili za tekvicu. V tejto verzii sa Halloween veľmi rýchlo udomácnil nielen medzi prisťahovalcami, ale prebrali ho aj ďalší.
Do prípravy tekvíc, ktoré zdobia okná i predzáhradky v čase Halloweenu, sa zapájajú malí i veľkí.
Aj k nemu sa viaže legenda, je o Jackovi a lampáši. Lakomý kováč Jack si veľmi rád vypil. Opitého ho zastihol čert a chcel ho vziať do pekla. Jack rohatého presvedčil, aby mu daroval ešte desať rokov života. Po tomto čase sa neželaný pekelný návštevník objavil znova. Kováč zasa zjednával, chcel, aby mu čert splnil posledné želanie na zemi - jabĺčko z najbližšieho stromu. Čert naň vyliezol, no prefíkaný Jack vyryl do kôry kríž a pekelník zostal na strome uväznený. Za oslobodenie musel kováčovi sľúbiť, že poňho už nikdy nepríde. O nejaký čas Jack zomrel. Lakomstvo a zlé skutky mu nebo nezaistili a do pekla mal brány zatvorené - čert svoj sľub dodržal. Zostávalo mu naveky sa túlať tmou. Čertovi sa mu ho uľútostilo a doniesol mu uhlík z pekelnej pahreby. Ten si Jack vložil do vydlabanej repy a takto si svietil na cestu.
Halloween sa koná každoročne v predvečer Sviatku všetkých svätých, teda z 31. októbra na 1. novembra. Ľudia si zdobia domy rôznymi postavami z hororov alebo strašidelnými lampiónmi. Pred domami alebo v oknách majú svoje miesto vyrezávané tekvice. Tie sú aj v obchodoch. Deti a dospelí sa odejú do kostýmov či masiek, ktoré vzbudzujú hrôzu. Predkovia verili, že v túto noc sa stiera hranica medzi naším a druhým svetom a že na zem prichádzajú zosnulé bytosti, preto sa pred nimi bránili podobnými mýtickými šatami, aké mali na sebe mŕtvi. Jednoducho, aby s nimi splynuli a zomretí ich nezbadali. Strašidelné kostýmy v halloweensku noc pretrvali ako spomienka na minulosť.
Ale aby to nebolo len o strachu: deti chodia po domoch, recitujú, spievajú a za to si odnášajú rôzne sladkosti. Halloween je obľúbený aj v iných krajinách, najmä v tých, kde sa hovorí po anglicky.