Slovensko sa pýši mnohými kostolmi zasvätenými svätému Michalovi archanjelovi. Tieto sakrálne stavby sú svedkami bohatej histórie a kultúry našej krajiny, pričom každá z nich má svoj jedinečný príbeh a architektonické čaro.
Kostol sv. Michala Archanjela v Skalici
Kostol sv. Michala Archanjela v Skalici
Srdcom Skalice je námestie plné pamiatok, ktoré má unikátny tvár v podobe trojuholníka. Farský kostol sv. Michala vás očarí svojou architektúrou zvnútra aj zvonku. Po úpravách dnes môžeme obdivovať viaceré stavebné slohy - gotiku, baroko, renesanciu. Počas letnej sezóny sa dá navštíviť aj mohutná renesančná veža, odkiaľ je pekný výhľad na celé mesto.
Jednorazový výstup na vežu farského kostola stojí 2€ pre dospelých a 1€ pre deti a seniorov.
Tip: Blízko námestia sa nachádza cukráreň Šagat, najlepšia v okolí, ktorá ponúka široký výber chutných zákuskov a bohatý sortiment dezertov.
Kostol sv. Michala Archanjela v Brekove
V Brekove jestvoval katolícky kostol nepochybne pred 14. storočím, avšak písomne je zdokumentovaný od 14. storočia. Zemepánmi Brekova boli od 14. storočia šľachtici Drugethovci. Kostol rím. kat. pochádza z roku 1742, v r. 1937 bol rozobraný a na jeho mieste postavený nový, podstatne zväčšený kostol sv. Michala Archanjela. Na začiatku obce stojí kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z r. 1904.
Archeologické a jazykovedné doklady svedčia, že brekovské sídlisko jestvuje nepretržite od 8. storočia, takže patrí k najstarším slovenským sídliskám v priľahlom okolí. Najstarší nepriamy písomný doklad o dedine Brekov je z roku 1307 a priamy doklad je z roku 1314.
V roku 1600 malo sídlisko 12 poddanských domov, dom miestneho zemana, faru a kostol. V roku 1715 tam žilo 9 poddanských domácností, v roku 1720 už 14 domácností, v roku 1828 bolo 77 domov a 580 obyvateľov. Súčasťou dediny bol vodný mlyn a v chotári sa nachádzali aj vinice.
Na výraznom kužeľovitom kopci sa nachádzajú kamenné ruiny hradu, o ktorom je najstarší zápis z roku 1307. Hrad dal postaviť uhorský kráľ v 13. storočí. Majetkovou súčasťou hradného panstva bolo rozsiahle priľahlé územie, ktoré od 15. storočia pomenúvali ako humenské panstvo. Najtrvalejšími vlastníkmi hradu Brekov boli šľachtici Drugethovci. Okolo roku 1640 už bol rozbúraný.
V r. 1971 bola otvorená nová ZŠ pre 1. -4. roč. a v r. 1995 nová MŠ. Obyv. sa zamestnali v JRD, ostatní odišli do priemyslu. Vznikla nová výstavba domov v tvare L a neskôr štvorcová. Obec je elektrifikovaná, má vodovod a je splynofikovaná. Má školu, kultúrny dom. V r. 1927 bol založený "Dobrovoľný požiarny zbor".
Hrad Brekov
Kostol sv. Michala Archanjela (gréckokatolícky)
Kostol sv. Michala Archanjela (gréckokatolícky) je neoklasicistický, postavený roku 1879. Je jednoloďový, s rovným uzáverom presbytéria a s rovným stropom. Pred svätyňou sú po stranách malé kaplnky. Na ľavej strane je umiestnený oltár Božského srdca. Veža je s barokovou baňou. V roku 1968 bola ku svätyni zo severovýchodnej strany pristavaná sakristia a v roku 1994 opravená veža kostola, ktorá bola pokrytá medeným plechom.
Ikonostas z roku 1896 tvorí drevená trojradová architektúra s cárskymi dverami a spodnými obrazmi od Jána Bogdanského z Dobromilu z roku 1896. Na pravej strane ikonostasu je inštalovaná ikona prešovského biskupa Petra Pavla Gojdiča a na ľavej strane ikona biskupa Vasiľa Hopku. V roku 1987 sa uskutočnila kompletná rekonštrukcia ikonostasu v hodnote 262 876.- Kčs. Zlatenú stenu a drevené ornamenty v roku 1995 nanovo zhotovil rezbár Michal Hutník zo Sulína.
Kostol sv. Michala Archanjela v Držkovciach
V obci Držkovce je gotický kostol sv. Michala archanjela z 13. stor., v barokovom štýle. V r. 1935 v centre obce vyrástol nový rím. kat. kostol. Prvá pís. zmienka je z r. 1243, keď sa spomína Durusk. Počas 2. svet. vojny bola obec pripojená k Maďarsku. Obyv. obce sa zaoberali poľnohosp., prácou v lesoch a hrnčiarstvom. Z Držkoviec pochádza akad. maliar Štefan Dúdor (1949 - 1987), ktorý je pochovaný na miestnom cintoríne.
Poľnohosp. podnik z Rožňavy prenajíma poľnohosp pôdu. V obci je zriadená MŠ, ZŠ pre 1. - 4. roč., ŠJ, klub detí. Pošta Gemerská Ves.
Kostol sv. Michala v Kežmarku
V roku 1987 odkryl archeologický výskum vedený Michalom Slivkom a Františkom Javorským na Michalskom vrchu v Kežmarku zvyšky zaniknutého Kostola sv. Tá vznikla niekedy v 11. alebo 12. storočí vo vyvýšenej polohe nad riekou Poprad na mieste staršieho osídlenia z obdobia Veľkej Moravy. Kostol tu postavili zrejme už niekedy v 12. storočí. Prvá písomná zmienka o existujúcom kostole pochádza už z roku 1251. Kostolík mal podobu neveľkého jednolodia s kvadratickou svätyňou. V druhej polovici 13. storočia bola k nemu pristavaná západná veža. V prvej tretine 15. storočia bolo k západnej stene lode a severnej stene veže pristavaná murovaná kostnica.
Dedina i farnosť si zachovali nezávislosť na Kežmarku až do 15. storočia. Počas vpádu husitov v roku 1433 sa kostolík stal ich opevneným bodom pre útoky proti Kežmarku. Patrocínium sv. Michala sa uchovalo v pamäti ľudu a bolo využité pri výstavbe chráme v neďalekom Malom Slavkove v priebehu 16. storočia.
Veľký zásah, ktorý zničil veľkú časť lokality vrátane zvyškov takmer celého kostolíka, znamenali zemné práce pri výstavbe železnice v roku 1916. Pri nich bola odstránená časť kopca. Pri záchrannom výskume v roku 1987 boli odkryté okrem iného aj zvyšky kostolíka. Pri ňom sa ukázalo, že úpravami terénu v roku 1916 boli zničené zvyšky muriva svätyne a takmer celej lode. Zachovali sa len západná stena lode so šírkou 10 m a základy k nej pristavanej hranolovej veže s pôdorysom 6 m x 4,5 m, pričom jej murivo bolo hrubé cca 1,5 m. Pri výskume sa našlo aj 96 hrobov, z ktorých najmladšie pochádzali ešte z 18. storočia. Po ukončení výskumu boli zvyšky sakrálnej stavby opätovne zasypané a nie sú nijako prezentované.
Základy kostola sv. Michala v Kežmarku
Kostol sv. Michala Archanjela v Ploskom
Kostol sv. Michala Archanjela sa nachádza v okrese Košice-okolie, Košický kraj, vo farnosti Ploské, dekanáte Košice-Východ, Košickej arcidiecézy. Neskorogotický kostol z 15. storočia (1436) je jednoloďová stavba s dlhým polygonálnym uzáverom presbytéria, ktoré nadväzuje na dlhú gotickú loď. V presbytériu sa zachovala neskorogotická hviezdicová klenba s rebrami klinovej, v skosení vyžľabenej profilácie. V styčných bodoch klenby sú svorníky a štítky s erbami. Rebrá dosadajú na konzoly, ktoré majú masky a heraldické štíty. Loď kostola bola barokizovaná a má tri polia pruskej klenby s medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na rímsové nadstavcové hlavice odstupňovaných združených pilastrov.
Gemerská Ves
Gemerská Ves sa skladá z bývalých obcí Veľká Suchá a Pondelok a z osady Maštinec kde sa nachádzajú vynikajúce minerálne pramene a ktorá patrí do obce Pondelok.
Založenie obce Veľká Suchá (podľa Pazman cathalog) sa datuje rokom 1285. Názov má od pomenovania potoka Suchá. Vznikla zo starej zemianskej osady. Už v roku 1397 je spomínaná farnosť suchánska (ecleciens suchiensis).
Presné údaje o vzniku obce Pondelok nemožno hodnoverne udať. Prvé záznamy, kde sa spomína Pondelok sú z roku 1511. Jedna z verzií je, že poddaným trhy sa konali v prvom pondelku v mesiaci, druhá, že praobyvatelia Slovania ju pomenovali, pretože radi pomenúvali mestá a obce podľa dní v týždni, tretia, že je to spodobenina podľa kopca Diel - potok.
Najstaršie grófske (zemanské) rodiny v obci Veľká Suchá boli: JÁNOKY, KOVÁCS, OTROKÓCZI, JAKAB, NOLTEN. Jánoky de Jánok et Nagyszuha je najstarším zemepánom. Bol majiteľom rozsiahleho majetku v Gemeri, Harmanci, Hrachove a Janovciach. Posledný potomok tohto rodu - Gašpar Jánoky IV. Nemal priameho potomka a majetok postupne zdedili Jakabovci, Noltenovci a Kovácsovci. Gabriel Jakab (kaštieľ u Ferov), Nolten Jozef (kaštieľ u Gondov) a Kovács Alojz (budova starej školy na Suchej).
Najstaršie grófske (zemanské) rodiny v obci Pondelok boli: JÁKOFFY FERENC - posledný potomok Jákoffy František bol kapitánom na muránskom hrade. Ten dal aj postaviť kostol ev.a.av. v Pondelku roku 1630. Posledné panské rodiny: Malatinský de Rima - Brezó et Pongyelok, rody Polgáry, Báthory, Koháry Imré (najmladší Koháry Péter) a rodiny Gabriela Rótha (najmladší potomok Ľudovít Róth). Poslední zemepáni: Tallabier Ján (priženil sa k vdove Polgáryovej) a úplne posledný statkár bol Elemér Biesz.
Významné osobnosti narodené alebo pôsobiace vo Veľkej Suchej: Eduard Kojnok - biskup rím. katol. V roku 1545 bola na Suchej založená ľudová škola podľa "Canonica visitátio". Prvá správa o evanjelickej cirkvi vo Veľkej Suchej je z roku 1595. Ňou začína obdobie evanjelickej cirkvi na Pondelku.
Dňa 27. apríla 1811 bol veľký požiar na Pondelku. V roku 1838 už mali Veľká Suchá a Pondelok objekty spolu zbudované.
Od roku 1931 boli v obci Pondelok dve školy: Obecná ľudová škola a Evanjelická ľudová škola. Roku 1942 bola do oboch obcí zavedená elektrika. Dňa 21. januára 1945 o 6,00 hod. boli oslobodené obe obce armádou maršala Malinovského. V roku 1945 nadobudla škola socialistický charakter. V roku 1950 vzal budovu notariátu miestny národný výbor. V tom istom roku vzniklo kino v obci Pondelok.
V tom istom roku bol vybudovaný miestny rozhlas. V roku 1952 bolo založené JRD Veľká Suchá. V roku 1956 bol v obci Veľká Suchá vystavaný kultúrny dom (stavba trvala dva roky) .
Názov Gemerská Ves sa ujímal medzi obyvateľmi veľmi problematicky, pretože bol neopodstatnený a vymysleli ho v Gemerskom múzeu v Rimavskej Sobote.
Naša obec tvoria dve pôvodné obce. Je to obec Pondelok a Veľká Suchá. Tieto obce boli r. 1964 zlúčené do spoločnej obce Gemerská Ves. Obe obce od pradávna ležia vedľa seba, sú spoluzbudované. Niet medzi nimi prírodnej či umelej prekážky. Osudný rok pre obe obce bol r. 1628, keď posledný farár veľkosuchánskej cirkvi Christofer Mačárník neposlúchol oznámenia cirkevnej vrchnosti a opustil faru. Spojili sa Suchánci s Pondelčanmi a tak od r. 1630 mali spoločného farára.
Problém je s ubytovaním a stravovaním. V roku 1795 - 24. júna vypukol požiar vo Veľkej Suchej pri ktorom vyhorela celá obec. Za obeť padol aj drevený kostolík z 13. storočia.
V roku 1795 vypukol veľký požiar, vyhorela celá obec Veľká Suchá a polovica Pondelka. Zhorel aj kostol, fara a škola. Provizórna škola bola umiestnená v priestoroch terajšieho cintorína. V r. 1801 občania odkúpili budovu, ktorá prináležala panskej kúrii.
Používali sa materiály dostupné v katastri obcí, do základov sa lámal kameň v lokalite Vápno. Už názov napovedá, že išlo o vápennú skalu - travertín. Po rokoch si v základoch budov berie svoju daň - nasáva vlhkosť. Na murovanie sa používal kameň z miestneho kameňolomu Skalica. Väčšina stavieb je postavená z nepálenej hliny - váľkov. S obľubou sa tu pestovali aj konope. Konope sa spracúvali domácim spôsobom. Ľan sa pestoval menej, trhali a sušili.
Veľká Suchá a Pondelok - tieto dve obce od pradávna ležia vedľa seba. Sú spoluzbudované tak, že niet medzi nimi prírodnej alebo umelej hranice. V roku 1964 boli zlúčené do spoločnej obce Gemerská Ves. Lenže obe obce sa tomu bránili. Občania sa nemali ani kedy poradiť a rozhodnúť. A tak názov obce bol veľmi obratne, takpovediac "pridelený", no vtedajšie vedenie obcí bolo postavené pred hotovú vec. Vznikali nedorozumenia a najmä novému názvu. ľudové pomenovania.
Aj keď náboženská bariéra medzi obcami padla. Ešte do nedávna bola tak silná, že medzi obyvateľmi Pondelka a Suchej sa neuzavierali ani manželstvá, na názov si zvykajú ťažko. Možno preto vznikajú ďalšie nové pomenovania.
Na murovanie sa používal kameň z miestneho kameňolomu Skalica. Väčšina stavieb je postavená z nepálenej hliny - váľkov. S obľubou sa tu pestovali aj konope. Konope sa spracúvali domácim spôsobom. Ľan sa pestoval menej, trhali a sušili.
Má svoju tradíciu. S obľubou chovali kone a rožný statok. Kravy dovážali zo zadunajska - Bonyházu na ozdravenie "fajtu". Dobytok i ošípané pásli najskôr samostatne, pozdejšie pásli pastieri. Pastiera kráv volali kraviar, ošípaných gondáš. Posledným bol v r. 1962 Ján Beran, vášnivý hubár, údajne v chotári našiel 5 m dlhého hada.
História školstva v obci do r. 1945
Našu obec tvoria dve pôvodné obce. Je to obec Pondelok a Veľká Suchá. Tieto obce boli r. 1964 zlúčené do spoločnej obce Gemerská Ves. Obe obce od pradávna ležia vedľa seba, sú spoluzbudované. Niet medzi nimi prírodná, či umelá prekážka. Podľa údajov CV z r. 1776 zhorel drevený kostol, faru a školu vo Veľkej Suchej. Osudný rok pre obe obce bol r. 1628, keď posledný farár veľkosuchánskej cirkvi Christofer Mačárník neposlúchol oznámenia cirkevnej vrchnosti a opustil faru s Pondelčanmi a Sucháncami a tak od r. 1630 mali spoločného farára.
Zmienka o prvej škole je z r. 1596. V škole sa učili čítať, písať, rátať a spievať nábožné piesne. V r. 1795 vypukol veľký požiar, vyhorela celá obec Veľká Suchá a polovica Pondelka. Zhorel aj kostol, fara a škola. Provizórna škola bola umiestnená v priestoroch terajšieho cintorína. V r. 1801 občania odkúpili budovu, ktorá prináležala panskej kúrii.
Podľa /CV r. 1938 sa v obci nachádzali tieto školy : Rímsko - katolícka ľudová škola - zriaďovateľom bola rímsko-kat. cirkev. Vyučovalo sa po slovensky. Po prijatí "Appónyiho školského zákona" nastala silná maďarizácia. Od r. 1907 sa vyučovali v škole všetky predmety. Materinský jazyk sa nesmel používať ani v súkromnom rozhovore. Pri neposlúchnutí sa používali rôzne telesné tresty. Deti z okolia si dávali svoje deti na tzv. "vandrovku". Robilo sa to tak, že majetnejšie rodiny si posielali deti do maďarských rodín na rok - dva, tu chodili do školy. Išlo o dokonalom poznaní jazyka našich susedov. Napr. "Ako Slovania sa s našimi bratmi dohovoríme. Menšinu riešili tak, ako je vyššie uvedené.
Prvým rechtorom, ktorého meno je známe je Juraj Stephanides st. ktorý r. 1700 bol povolaný za rechtora do Hrachova. Učitelia na Pondelku, pretože už v r. 1672 sa našiel zápis o vyšetrovaní N.N rechtora pondelského. O začiatkoch školy nieto iných správ len to, že školu budovali spolu s kostolom a farou evanjelickí cirkevníci r. 1630.
V týchto rokoch sa rechtori vymieňali, lebo z latinských zápisov sa dozvedáme aj o istom Jánovi Krupiczovi. Učili aj vo fíliach ev. cirkvi vo Váľkove a na Selci. Bakulíny. Daxnerom boli v r. 1805. Roku 1805 bola škola pokrytá novou strechou. Až do r. 1851 učiteľ odbavoval s farárom služby Božie i na fíliach v Selci a vo Váľkove. Až do r. 1918 sa vyučovalo v škole po slovensky. Veď v starej latinskej kronike je zápis: Pondelská ev. škola slovensko-maďarská. Zriaďovateľom bol : Evanjelická škola a.v. Pondelčanmi a cirkevníkmi.
Pôvodná osada stála v priestore Kopánca-Gašparka. Už v roku 1397 je spomínaná farnosť suchánska (ecleciens suchiensis), ku ktorej patrili obce Selce, Zalužany, Sušany a Zelené. Pri veľkom požiari, dňa 24. júna 1795 zhorel kostolík ( drevený z XIII. stor. Z konca XII. Stor. zmienka o rodine Jákoffyho vládnucej vo Veľkej Suchej a Hrachove. Posledným mužským potomkom bol František Jákoffy, kapitán muránskeho hradu. Rodina Jánoky de Jánok et Nagyszuha pochádza tiež z pokolenia Hont - Pázman. Michal a Gašpar od r. 1430 zemepánmi Veľkej Suchej, Zalužian, Váľkova, Janoviec a Harmanca. V roku 1692 Gašpar IV. Dal v obci postaviť rím. Kat. kostol. Jeho syn, prezývaný Vlk bol v r. 1693 viciášpánom hontianskej stolice a Žigmund senátorom Františka Ráko...
Veľká Suchá a Pondelok - tieto dve obce od pradávna ležia vedľa seba. Sú spoluzbudované tak, že niet medzi nimi prírodnej alebo umelej hranice. V roku 1964 boli zlúčené do spoločnej obce Gemerská Ves. Lenže obe obce sa tomu bránili. Občania sa nemali ani kedy poradiť a rozhodnúť. A tak názov obce bol veľmi obratne, takpovediac "pridelený", no vtedajšie vedenie obcí bolo postavené pred hotovú vec. Vznikali nedorozumenia a najmä novému názvu. ľudové pomenovania.
Aj keď náboženská bariéra medzi obcami padla. Ešte do nedávna bola tak silná, že medzi obyvateľmi Pondelka a Suchej sa neuzavierali ani manželstvá, na názov si zvykajú ťažko. Možno preto vznikajú ďalšie nové pomenovania.
Kostol sv. Michala Archanjela vo Vyhniach [4K]
Kostol dominuje v strede obce v časti Veľká Poloma na miernom kopci, pri frekventovanom rázcestí štátnych ciest Rožňava - Dobšiná - Spišská Nová Ves pri Námestí SNP. Kostol bol postavený v roku 1802 na spôsob gemerských barokovo- klasicistických stavieb poslednej tretiny 18. stor. s pravdepodobným využitím muriva predošlého kostola, ktorý stál pri farskej budove z roku 1785. Dnešný kostol bol renovovaný v roku 1898. Vstup do kostola je z východnej strany cez vežu kostola. Víťazný oblúk medzi presbytériom a loďou prechádza cez profilovanú rímsu do mohutných štvorcových pilierov . Loď je presvetlená šiestimi oknami, pričom dve okná sa nachádzajú už v časti presbytéria. Okná sú obdĺžníkové s polkruhoným záklenkom.