Fašiangy sú obdobím veselosti, tanca a zábavy, ktoré na Slovensku trvá od sviatku Troch kráľov až po Popolcovú stredu. Tento čas symbolizuje prechod od zimy k jari a tradične býval obdobím hodovania a veselíc, ktoré predchádzali pôstnemu obdobiu pred Veľkou nocou. Fašiangové zvyky sa na Slovensku dodržiavajú už po stáročia a zahŕňajú pestrú škálu obradov, karnevalov a tradičných jedál.
Fašiangy sú dôležitou súčasťou slovenskej kultúry. Sú plné radosti, hudby, tanca a jedla. Tradície, ktoré sa zachovali až dodnes, nám pripomínajú vyháňanie zimy, radosť z prichádzajúcej jari, ale tiež dôležitosť osláv a spoločne stráveného času. Aj keď sa niektoré zvyky modernizovali, podstata fašiangov - oslava života - ostáva nezmenená.
História a význam Fašiangov
Fašiangy majú hlboké korene v pohanských zvykoch a neskôr sa spojili s kresťanským kalendárom. Toto obdobie začína po Troch kráľoch a vrcholí v utorok pred Popolcovou stredou, ktorá otvára pôstne obdobie. Oslavy symbolizujú radosť a hojnosť pred prísnym štyridsaťdňovým pôstom, ktorý vedie k Veľkej noci.
O fašiangoch sa dozvedáme z písomností už z 13. storočia. Naši dávni predkovia sa na bujaré oslavy veľmi tešili, čo bolo ale tŕňom v oku pre cirkev. Vtedy bývali fašiangy oveľa hlučnejšie ako dnes. Každý sa snažil užiť si tieto krátke chvíle ako najlepšie vedel. Veselil sa bohatý aj chudobný, pán aj sluha, majster aj tovariš.
Fašiangy sú symbolom veselosti, zábavy, hodovania a pitia. Je to obdobie počas, ktorého prevláda bujará zábava, organizujú sa zabíjačky, plesy a svadby. V každom kraji majú fašiangy iný názov aj zvyky ale jedno majú spoločné a tým je veselica, jedenie a nadmerné popíjanie alkoholu.
V minulosti boli Fašiangy dôležitým spoločenským sviatkom, keď sa ľudia stretávali, zabávali a užívali si posledné chvíle bez obmedzení.
Fašiangy sa oslavovali hravosťou. Neboli žiadne predpisy, žiadne tresty, spytovanie svedomia, žiadne pôsty. Naopak z komôr zmizlo veľa mäsa, veľa pitia. Ľudia sa častokrát zadlžovali, aby si mohli tiež užiť. V tomto období sa odohrávalo veľa akcií - svadby, zabíjačky, tanečné zábavy.
Vyvrcholením Fašiangov bolo pochovávanie basy - v utorok pred polnocou. Hneď v stredu začínala Popolcová streda.
V úzkom ponímaní sa za fašiangy považuje posledné trojdnie pred Škaredou stredou (Popolcovou stredou), a to fašiangová nedeľa, pondelok a utorok.
Fašiangové spevy a tance
Ľudové piesne a tance sú základným kameňom fašiangových osláv. Tradičné melódie, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu, odzrkadľujú bohatú históriu a kultúrne dedičstvo regiónu.
Spievala sa známa pieseň: Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde, kto nemá kožúška, zima mu bude.
Jednou z najznámejších piesní fašiangového sprievodu bola i tá s názvom Fašiangy, Turíce.
Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide, kto nemá kožucha, zima mu bude. A tam hore na komore sedí kocúr na slanine. Tuto nám nedali, tuto nám dajú.
Na fašiangový utorok bola sála plná dievčat. Uprostred stál dlhý stôl a na ňom boli poháre so sladkým likérom pre dievčatá. Pred každým pohárom namaľoval zvolený mládenec toľko bodiek, koľko musela dievčina zaplatiť zlatiek na muziku za to, že tancovala s chlapcami po celý rok. Tento obyčaj sa nazýval „vyplácanie dievčat“.
Fašiangom končil tanec a tancovať sa smelo až zase v máji pri stavaní a váľaní májov a potom až neskoro cez jesenné obdobie.
Počas fašiangov chodili po dedinách fašiangovníci, robili obchôdzky, zastavili sa v každom dome, opýtali sa, či domáci majú fašiang, zavtipkovali a vytancovali všetky ženy v domácnosti.
Fašiangová zabíjačka a jedlá
Zabíjačka je starodávny zvyk, kde sa na konci zimy spracúva domáce prasa a pripravujú sa rôzne mäsové špeciality. Tento zvyk je spojený s prípravou na pôstne obdobie a je príležitosťou pre rodiny a priateľov, aby sa stretli a spoločne sa podieľali na príprave a konzumácii širokej škály mäsových jedál, ako sú klobásy, jaternice, tlačenka a iné.
Na stole počas fašiangov nesmeli chýbať údeniny, klobásky, slanina ani jaternice. Medzi typické zabíjačkové špeciality patria klobásy, jaternice a tlačenky, paštéty, slanina a oškvarky, ale tiež jazyk alebo bôčik.
Medzi typické fašiangové jedlá patria:
- Šišky - sladké vyprážané koláče plnené džemom a posypané cukrom.
- Fánky - ľahké, chrumkavé koláčiky zo smaženého cesta.
- Pampúchy - vyprážané cestové koláče.
K typickému pečivu „na ponúkanie“ patrili smažené šišky - pampúšiky a fánky.
Zo sladkých pokrmov dominovali šišky, fánky, pampúšiky, chraple, grapne, fulanki a, samozrejme, všakovaké záviny, ktoré rozvoniavali v domovoch v rámci každého regiónu Slovenska.
Tradičnými jedlami tohto obdobia boli fánky, šišky, pampúchy, rôzne záviny a tradičné zabíjačkové špeciality.
Na Liptove alebo v dedinke Čičmany bolo zvykom varenie praženice pre celučkú obec.
Všetko to boli ručne vyrábané a šité masky.
Fašiangové sprievody a masky
Jeden z najvýraznejších fašiangových zvykov naprieč celým Slovenskom sú fašiangové sprievody. Dedinčania v maskách prechádzajú obcou, spievajú, tancujú a obveseľujú ostatných. Každá maska má svoje symbolické významy.
Maska turoňa v popredí záberu z fašiangových osláv v Múzeu slovenskej dediny.
Klasické fašiangové masky, ako je medveď, čert, alebo napríklad smrtka, sa stále objavujú na rôznych podujatiach.
Napríklad medveď symbolizuje silu a plodnosť, žobrák alebo kôň predstavujú staré, tradičné role v spoločnosti. Masky sú často vyrábané ručne z dostupných materiálov, čo dodáva sprievodom autentickú atmosféru.
Sprievody symbolizujú oslavu života, plodnosti a príchod jari.
Mládenci - fašiangovníci poobliekaní do masiek sa v poslednú fašiangovú nedeľu vydávali na obchôdzku z domu do domu.
Za odmenu dostávali slaninu, klobásu, vajíčka, koláče a samozrejme aj vypiť.
Desiatky prezlečených mladých ľudí prechádzali za spevu a tanca ulicami, strašili deti a predvádzali sa. Obľúbené boli masky tura, kozy, koňa či medveďa, ktorého väčšinou ťahali na vôdzke, kým on vtipne tancoval.
Prezliekali sa však aj za ľudské postavy. Časté boli kostýmy Cigánok a Cigánov či bábätiek. Vtedy ženu zavinuli do perinky a viezli ju na sánkach po dedine.
Nechýbali ani muži a ženy preoblečení za opačné pohlavie, pričom vzájomne parodovali ich typické vlastnosti. Vtipnou maskou bola aj žena s čiernou tvárou a bábikou v náručí.
Najviac si zamaškrtil ten, kto sa prezliekol za vojaka. Nosil so sebou šabľu, na ktorú mu napichovali výslužku - domáce klobásky a slaninu. Túto postavu stvárňoval mládenec a bol akousi hlavou sprievodu.
S veľkým klobúkom so zastoknutým perom na znak mládenectva ako prvý prichádzal do dvora a pýtal sa domácich: Máte fašang? Ak odpovedali kladne, mládenec kývol na muzikantov a zábava sa mohla začať.
Zvykom bolo, že každá maska musela vytancovať gazdinú alebo gazdu.
Symbolické pochovávanie basy
Azda najznámejším fašiangovým zvykom, ktorý sa koná posledný deň fašiangov, čiže na Popolcovú stredu alebo deň pred ňou, je pochovávanie basy. Hudobná nástroj basa, ktorá sa pochová, symbolicky predstavuje stíchnutie hudby, keďže počas nadchádzajúceho pôstu sa oslavy ani zábavy nekonajú.
Konkrétne, basa reprezentuje veselosť a hudbu, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou osláv. Počas „pochovávania“ sa koná pietny sprievod, kde účastníci, často oblečení v čiernom alebo inom smútočnom odeve, sprevádzajú basu na jej poslednej ceste. Pritom sa spievajú smutné piesne alebo ľudové melódie, ktoré odrážajú melancholickú atmosféru tohto rituálu. Táto tradícia nie je len prejavom smútku za koncom fašiangových radovánok, ale tiež vyjadrením rešpektu k nadchádzajúcemu obdobiu duchovnej obnovy počas Veľkého pôstu.
Obrad pochovávania basy je zvyčajne humorný a má divadelný charakter. Obyvatelia dediny sa obliekajú do čiernych smútočných šiat a zinscenujú smútočný obrad, pričom smútok je, samozrejme, len symbolický a celé podujatie má veselý podtón.
Pred polnocou sa pristúpilo k obradu pochovávania basy. Mladí parodovali skutočný pohreb na znak toho, že sa končí zábava, spev a tanec na dlhé pôstne obdobie.
Basu najskôr položili na stôl a obkolesili sviecami. Samotné pochovávanie basy bolo sprevádzané improvizovaným predstavením. Mládenci ju vykopávali, oplakávali, lamentovali nad ňou a menovali všetky jej pozitívne aj negatívne vlastnosti.
Keď bola basa zasypaná, v dedine sa rozhostilo ticho.
Obrady na odháňanie zimy a privítanie jari
Mnohé fašiangové zvyky sa viazali aj k starým pohanským rituálom, ktoré mali symbolicky odohnať zimu a privítať prichádzajúcu jar. Sprievody v maskách, hlučné spevy a tance mali v minulosti magický význam - ľudia verili, že takto prebudia prírodu a privedú plodnosť do polí a domácností.
Na našom území sa v tento deň pálili bahniatka. Získaným popolom sa na bohoslužbe robil na čelo znak kríža.
Morena sa vynášala dva týždne pred Veľkou nocou - na tzv. Smrtnú nedeľu. Išlo o figurínu, ktorá symbolizovala zimu a smrť. Väčšinou bola slamená a oblečená do ženského oblečenia.
V tento deň ľudia vstali ešte pred východom slnka, umyli sa v potoku (tečúca voda). Morenu nosili slobodné dievčatá od domu k domu. Na konci ju zapálili a hodili do potoka.
Ľudia verili, že takto od seba odoženú všetko zlé a privolajú jar.
Na fašiangový utorok sa sliepkam sypalo zrno do kruhu z reťaze, aby nezablúdili a nezanášali. Určite to bol odraz starovekých predstáv o kúzelnej moci kruhu proti úkladom zlých duchov.
V ten istý deň sa nemalo vešať prádlo na pôjd, lebo to vraj viedlo k premnoženiu bĺch.
Odlévání masky
Fašiangové podujatia na Slovensku
Na Slovensku sa pripravuje množstvo fašiangových podujatí, ktoré si môžete vychutnať v rôznych mestách a obciach. Ak máte radi folklór, hudbu, tanec a dobrú náladu, tu je niekoľko miest, ktoré by ste určite nemali vynechať.
Bratislavské Fašiangy
V Bratislave sa fašiangy slávia v Starej tržnici a na Námestí Nežnej revolúcie. Fašiangový sprievod, súťaž o najlepšiu masku, vystúpenia hudobných skupín a rôzne workshopy s fašiangovou tematikou sú len niektoré z atrakcií, ktoré návštevníci môžu očakávať.
Fašiangy v Prievidzi
V Prievidzi sa uskutoční podujatie „Fašiangy, Turíce“ v priestoroch Hornonitrianskeho múzea. Fašiangové zvyky, tance a spev budú v tomto regióne oslavované tradičným spôsobom. Návštevníci môžu očakávať nielen sprievod, ale aj rôzne kultúrne vystúpenia a aktivity pre celú rodinu.
Chtelnické Fašiangy
Chtelnica sa počas fašiangového obdobia stane centrom zábavy. Uskutočnia sa tu tradičné Chtelnické fašiangy, ktoré ponúknu tri dni plné tanca, spevu a veselosti. Tento event je ideálny pre tých, ktorí si chcú užiť miestnu fašiangovú atmosféru s rodinou a priateľmi.
Fašiangové pranostiky
Fašiangové pranostiky:
- „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
- „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
- „Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“
- „Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“
- „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
- „Suché fašiangy, dobrý rok.“
- „Krátke fašiangy, tuhá zima.“
- „Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“