Pri čítaní Svätého písma sa prehrešujeme tým, že začíname hocijako a vynechávame úvodnú modlitbu. Niektorí veriaci nečítajú Sv. Písmo, lebo sa obávajú, že ho správne nepochopia. Iní ho čítajú ako každú inú literatúru. Modlitbou odlišujeme Sväté písmo od akejkoľvek inej literatúry a dávame mu privilegované miesto v našom živote. Veď predsa sa nemodlíme, keď čítame román alebo listujeme v novinách. Modlitbou vyjadrujeme naše pevné presvedčenie, že vo Svätom písme dochádza k osobnému stretnutiu človeka s Bohom. Ide o osobný a jedinečný dialóg. Vložme do modlitby aj úmysel, za koho chceme obetovať toto nábožné čítanie Svätého písma.
Prechod od čítania Božieho slova k modlitbe nie je náhly. Ale vždy, keď s nábožnosťou čítame Sväté písmo, začíname sa ho vlastne modliť. Pri čítaní sa sústredíme na text a obsah posolstva. V modlitbe vstupujeme do dialógu s Bohom, pričom používame svoje vlastné slová, alebo slová Svätého písma, aby sme vyjadrili myšlienky nášho vnútra. Preto je dôležité, aby sme si bezprostredne po skončení čítania Svätého písma a stíšení našli hneď čas na modlitbu. Naša modlitba, to je najlepšia odpoveď na čítanie Svätého písma. Je nádherné, keď tak nábožne čítame Sväté písmo, že spontánne prejdeme do modlitby. Keď napríklad v evanjeliách čítame o Ježišovi Kristovi, vtedy rozjímame nad jeho životom a učením a obraciame sa k nemu v modlitbách. Pri podobenstve o márnotratnom synovi si uvedomujeme svoje previnenia a potrebu odpúšťania. Naša modlitba nemusí obsahovať množstvo slov. Môže to byť chvála, vďaka, odprosenie. Môžeme sa modliť priamo slovami Svätého písma. Jedinečným zdrojom modlitieb sú starozákonné žalmy. Tvoria ich chválospevy, vďakyvzdania, ako aj náreky. Ich čaro spočíva aj v tom, že veľakrát dokážu vyjadriť to, čo my sami by sme chceli Bohu povedať. Je veľmi potrebné, aby sa žalmy stali aj našimi modlitbami.
Ticho a sústredenie
Vstupom do našej modlitby musí byť predovšetkým okamih ticha a sústredenosti. Je to chvíľa, keď sa stíšime od hluku sveta i od hluku nášho vnútra. Modlitba nemusí byť dlhá, nech však vždy obsahuje úmysel porozumieť Božiemu slovu v tom istom Duchu, v ktorom bolo napísané. Duch sv. nepôsobil len v svätopiscovi, keď ho viedol pri písaní posvätného textu, ale pôsobí v každom človekovi, ktorý Sväté písmo číta. Jeho pôsobenie spôsobuje, že litera sa stáva plodným a účinným slovom. Preto čítanie Svätého písma sa nikdy nedeje osamote, ale čítame vo dvojici, ja a Duch sv.
Všetci učitelia duchovného života a všetky metódy čítania Svätého písma zdôrazňujú dôležitosť ticha. V Starom zákone Boh neprehovoril Eliášovi v silnom a prudkom vetre ani v ohni a zemetrasení, ale v tichom a lahodnom vánku. Evanjelisti v Novom zákone predstavujú Ježiša, ktorý opustil zástupy a odišiel na osamelé miesto a tam sa modlil. Ticho po prečítaní úryvku zo Svätého písma nám umožňuje počúvať vnuknutia Ducha Svätého. Božie slovo vstupuje do nášho srdca a mysle. Je to náš postoj podľa vzoru mladého Samuela: ,, Hovor Pane, tvoj sluha počúva!“ Tichom prejavujeme našu podriadenosť Božiemu slovu. Ak chceme totiž počúvať Boží hlas, potrebujeme sa zbaviť všetkých ostatných hlasov- vonkajších aj vnútorných. Ľahšie je uzavrieť sa pred vonkajším hlukom, lebo stačí vyhľadať tiché miesto. Utíšiť naše vnútorné hlasy vždy vyžaduje oveľa väčšie úsilie. Je potrebné uvedomiť si, že cez prečítaný biblický úryvok sa Boh prihovára konkrétne mne samému. Boh sa k nám neprihovára ľudským hlasom. On k nám už prehovoril skrze prečítané Božie slovo. Boh sa neprihovára ani na počkanie. Nemôžeme očakávať, že sa musí niečo stať. Je omylom žiadať, aby sa Pán preukázal nejakým viditeľným spôsobom. Našou úlohou je čítať, stíšiť sa a modliť sa s otvoreným a pozorným srdcom.
Umenie počúvať je hlavne umením vnútorného ticha nášho srdca. Ticho prebúdza náš vnútorný sluch. Je to nasmerovanie nášho srdca na Boha, ktorý sa nám prihovára. Ticho umožňuje, aby sa toto jeho slovo preniklo do nášho vnútra. Ticho a mlčanie neznamená nič nerobenie - pasivitu človeka, akoby sme sa mohli mylne domnievať. Utíšiť sa znamená počúvať Boha. Je to vnímanie Božieho posolstva. V tichu sa odohráva akoby ,, trávenie“- porozumenie toho, čo sme čítali vo Svätom písme. Považujem za dôležité zachovávať ticho v liturgii. Ticho na začiatku svätej omše umožní skutočne si spytovať svedomie a prosiť Pána o odpustenie našich previnení. Ticho po skončení homílie vytvára priestor na meditáciu nad Božím slovom, na naše predsavzatia.
Pri čítaní Svätého písma sa môže stať, že sa budeme rovnako cítiť ako Etiópčan, ktorého spomínajú novozákonné Skutky apoštolov. Naše srdce bude otvorené, myseľ sústredená, a napriek tomu nebudeme rozumieť tomu, čo čítame. V tej chvíli by sme si želali taktiež mať pri sebe Filipa, ktorý by odpovedal na naše otázky. Z biblického úryvku ( Sk 8,27-31 ) vysvitá, že Etiópčan bol nábožný človek, ktorý si vykonal púť do Jeruzalema. Jeho zbožnosť je taká veľká, že aj počas nepohodlnej cesty vozom číta Bibliu. Úradník teda vedel po hebrejsky. Duch Svätý nám pomáha svojimi vnuknutiami porozumieť čítaniu textu, ale teraz použil ako svoj nástroj človeka - Filipa. Úradník teda nedostal nejaké osvietenie,, zhora“, ale bola to pomoc putujúceho človeka, ktorý mu vysvetli slová proroka Izaiáša. Aj dnes, keď čítame Sväté Písmo, zažívame niečo podobné. Sú chvíle, keď vedení Duchom Svätým porozumieme biblickému textu. Ale často aj my potrebujeme ,, nástroje“, ktoré nám pomáhajú porozumieť Božiemu slovu.
Niekedy môžeme mať výhrady voči štúdiu Biblie. Či Boh sa nemá obracať rovnako na učených i menej učených ľudí? Prečo by sme mali tráviť čas na štúdium Biblie, keď je dôležité hlavne ju čítať a modliť sa? Veď Boh nás nebude súdiť podľa vedomostí, ale podľa viery a láska. Tieto otázky spôsobujú, že niektorí veriaci vôbec nečítajú Sväté písmo, lebo je podľa nich nezrozumiteľné. Na druhej strane sú takí, ktorí tvrdia, že Boh sa každému z nás priamo prihovára do srdca a nepotrebujeme k tomu žiadny ,, nástroj “. Pravda leží niekde uprostred. Z príbehu o Etiópčanovi sa učíme, že len dobrá vôľa nestačí. Ježiš aj dnes stojí pri nás, aby nám objasnil význam Božieho slova. Štúdium Svätého písma je potrebné začať jeho samotným čítaním. Keď začíname čítať novú knihu Svätého písma, vždy si najskôr prečítajme úvody, ktoré sa nachádzajú pred každou knihou a obsahujú základné informácie.
JAK SE SPRÁVNĚ MODLIT? – BIBLICKÉ UČENÍ O MODLITBĚ
Ako čítať Sväté písmo
Predkladáme stručný návrh, jednu z možných ciest, ktorá vedie k lepšiemu poznávaniu Božieho slova. Je užitočné sa jej z počiatku pridŕžať. Keď sa, milý čitateľ, zacvičíš, Duch Svätý ťa povedie na vlastnú cestu.
- Denne si prečítaj úryvok /perikopu/ zo Svätého písma. Táto pravidelnosť je zdrojom požehnania. Boh má rád verných ľudí. Sú ti k dispozícii dve rôzne metódy, ako čítať Evanjelium. Podľa prvej: čítaj každý deň jeden úsek /perikopu/ z Evanjelia /pozn. prekl.: môže to byť text z Evanjelia, čo sa číta v ten deň vo svätej omši/.
- Vyhľadaj si zo zvoleného úryvku slová či vetu, ktoré ťa oslovili, ktoré považuješ za dôležité, za mimoriadne. Podčiarkni si ich a porozmýšľaj o nich. Buď si istý, že ti niečo dajú.
- Čo znamenajú tieto slová pre môj život? Môj Bože, čo chceš, aby som urobil?
- Nájdi si čas na rozjímanie nad Božím slovom! Každý máme svoj čas, záleží na nás, na čo ho použijeme.
- Inak ako svet dáva! Božie slovo ti ukazuje úzku cestu a vedie ťa cez tesnú bránu; nie je veľa ľudí, ktorí si volia túto strmú cestu.
- Božie slovo je niekedy nejasné: Boh prebýva v neprístupnom svetle.
- Božie slovo uskutočňovať! Len keď to poznané, objavené uskutočňuješ vo svojom živote, zostaneš čítaniu Svätého písma verný.
- Radosť z prvých vlastných objavov. Zásadný zlom u teba nastane, keď sa ti podarí v rozjímaní nad Božím slovom urobiť nejaký vlastný objav. Je to svetlo zhora, prináša ti vnútornú radosť, motiváciu k láske a úžasný vnútorný pokoj. Podľa toho spoznáš: toto je pravda!
- Božie slovo obľubuje vyjadrovanie v kontrastoch, ktoré v prvom momente nedokážeš spájať, napríklad: Božia spravodlivosť a jeho milosrdenstvo; bázeň z úcty voči Bohu a láska k Bohu; radosť z Boha a kríž ai. Maj trpezlivosť, kým z vlastnej skúsenosti zakúsiš niečo z nekonečna. Potom zdanlivé protiklady dokážeš vnímať v ich vzájomnej jednote.
- Výklad Božieho slova skrze Cirkev: Čím viac Božie slovo uskutočňuješ vo svojom živote, tým hlbšie ho chápeš. Najhlbšie pochopenie je darom pre Božích svätých, ktorí celý život zverili na misku Božej váhy, prežívajú ho v Božej blízkosti. Preto Boh zveril výklad Božieho slova Cirkvi, lebo ona v sebe zhromažďuje skúsenosti všetkých svätých. Keď máš pri čítaní textu Svätého písma nejaké nejasnosti, pozri si poznámky a vysvetlivky Cirkvi pod hlavným textom, sú skoro na každej strane Svätého písma.
- Každý musí prejsť ohňom pokušení! Aj Ježiš musel prejsť nocou na Olivovej hore a pokušeniami Satana. Ježiš pozná tvoje noci, tvoje chvíľky tmy a pokušení. Zostáva ti verný, stojí pri tebe, neopustí ťa, aj keď si unavený a bez sily. Nemysli si, že takého chvíľky tmy sú zapríčinené tvojimi hriechmi! Keď ťa niečo vzdiali od Boha, choď ku sviatosti zmierenia! Toto presvedčenie je alfou a omegou pri čítaní Svätého písma. V Božom slove nič nie je banálne, nič tam nie je napísané len tak náhodne, formálne. Všetko je hlboké, pre život dôležité, aj tie zdanlivo hluché miesta. Slovo človeka je ako lístok vo vetri, buduj svoj život na Božom slove. Ochráni ťa pred omylmi a pomôže ti v boji medzi dobrom a zlom. Nebo a zem sa pominú, ale Božie slovo zostáva.
Nebeský Otče, s vierou beriem do rúk Sväté písmo. Bože, Duchu Svätý, ty si vnukol svätopiscom, čo majú napísať. Pane Ježišu, dvom emauzským učeníkom horelo srdce, keď si im vysvetľoval Písmo. Svätý Cyril a Metod, vy ste prví preložili Sväté písmo do reči našich predkov.