Obec Rabčice sa nachádza v severnej časti Oravy na hraniciach s Poľskom. Obec Rabča, rozlohou a počtom obyvateľov jedna z najväčších obcí Oravy, leží v Podbeskydskej brázde Oravskej kotliny, asi 8 km severne od Námestova. Obec sa okrem prírodných krás môže pýšiť aj svojou bohatou históriou, ktorej súčasťou sú charakteristické kroje a zachované goralské nárečie.
Najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou je Kostol Všetkých svätých, ktorý je postavený v retardovanom barokovom slohu.
Dovalovo (SK) Kostol sv. Martina - zvony
Zaujímavoťou kostola je, že priamo nad kazateľnicou, dnes už používanou len zriedka, je socha čerta, ktorého skroteného drží na reťazovej „uzde“ anjel. Až raz prišiel medzi nich čert a ponúkol sa, že im pomôže. Ale zato dajú do kostola jeho sochu.
Rabčičania súhlasili, keď im čert sľúbil, že im dá zlata, koľko sa zmestí do diery na vozovom kolese (diery pre os). Chlapi šikovní - vykopali hlbokú jamu, na ktorú položili koleso. Čert sypal, sypal a sypal... až sa jama naplnila a Rabčičania mali dosť peňazí, aby postavili chýrny kostol široko-ďaleko.
Poloha Oravy na mape Slovenska
História obce a jej kostola
Prvá zachovaná písomná zmienka o obci pochádza z roku 1564. V roku 1655 uhorský kráľ Ferdinand III. vyzval luteránskeho župana Štefana Thőkőlyho, aby vyznačil zodpovedné miesta na Orave pre stavbu kostolov a katolíckych škôl. Jedným z týchto miest mali byť Rabčice. Za cisárskym mandátom rýchlo postupovali činy. Ich správcami boli poľskí kňazi, misionári Oravy, obrancovia poľského ľudu.
Sczechowicz, ktorý bol farárom v Oravke, nariadením duchovnej vrchnosti a s privolením Thőkőlyho založil v roku 1656 novú farnosť v Rabčiciach. Pripojil k nej všetky obce bývalých fár v Lokci a v Námestove. A tak sa Rabčice časom stali materskou cirkvou od Beskýd až po Zákamenné. Za duchovného tu ustanovil Alberta Boroviča.
V roku 1656 po Kvetnej nedeli Albert Borovič dostaval kostol, ktorý bol zasvätený úcte Všetkých svätých. Do rabčického kostola chodili veriaci zo Sihelného, Rabče, Oravskej Polhory, Veselého, Mutného, Bobrova, Zubrohlavy, Zákamenného a Klina.
V roku 1656 bol v Rabčiciach postavený malý drevený kostolík a vysvätený biskupom Lukášom Natálim. Bol zasvätený Všetkým svätým, mal tri oltáre, drevenú krstiteľnicu, chór s organom a vežu, ktorá mala 5 zvonov. Malý drevený kostolík pre svoj schátralý stav a pre nedostatok miesta nestačil pre všetkých veriacich.
Bolo potrebné postaviť nový murovaný kostol. Na základe žiadosti, rozhodnutím Kráľovskej rady z r. 1803, ktorá dala súhlas a poskytla peňažnú podporu, sa začal zhromažďovať stavebný materiál na stavbu murovaného kostola. Stavbu viedol majster Ulrich z Tvrdošína. V roku 1804 bol postavený základný kameň. Po dokončení stavby kostola v roku 1816, na sviatok Všetkých svätých, bol posvätený Jánom Homorníkom, farárom v Námestove.
Drevený Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne
Architektúra a interiér
Kostol Všetkých svätých je postavený v retardovanom barokovom slohu. Je to jednoloďová budova s polkruhovo uzavretým presbytériom, pristavanou sakristiou a prestavanou vežou. Fasády sú hladké, členené segmentovo ukončenými oknami.
V kostole sa nachádzajú 3 oltáre v barokovom štýle, kazateľnica, krstiteľnica, Boží hrob a epitaf Márie Klinovskej. Hlavný oltár je barokový z polovice 18. storočia. Bočné oltáre sú z polovice 18. storočia s novšími sochami z 19. a 20. storočia. Kazateľnica pochádza tiež z polovice 18. storočia. Kamenná krstiteľnica z polovice 18. storočia má novší reliéf.
Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 v interiéri kostola uvádza kríž s telom Kristovým v mandorle z 18. storočia, neskorobarokové obrazy - sv. Barbora, Obetovanie Ježiša, Narodenie, Nanebovstúpenie Pána, Nanebovzatie Panny Márie, z polovice 18. storočia, neskorobarokové plastiky - Madona, Nanebovstúpenie, svätci z Božieho hrobu, sv. Ján Krstiteľ, Boh-Otec, Kristus, z polovice 18. storočia, epitaf Márie Klinovskej z roku 1813 a katafalk s maľovanou truhlou zo začiatku 19. storočia. V inventári kostola spomína kalich z 18. storočia a monštranciu z polovice 19. storočia. Zvon z roku 1842 je od A. Littmanna z Banskej Bystrice.
Kňazi pôsobiaci v Rabčiciach
Prehľad kňazov, ktorí pôsobili v Rabčiciach:
- 1656: Albert Borovič, prvý farár
- 1706-1709: Pavol Filovič
- 1709-1712: Ján Hribovský
- 1712-1719: Michal Vakaj
- 1721-1726: Martin Filovič
- 1726-1730: Juraj Morvaj
- 1730-1772: Albert Zubrický
- 16. december 1772: Mikuláš Sádeczky
Významné osobnosti obce
Medzi významné osobnosti obce patria:
- Ján Briššák (1904 - 1978): Katolícky kňaz, autor náboženskej obradnej literatúry.
- Ľubomír Jagnešák: Armwrestler.
- Milo Urban - spisovateľ, redaktor
- Jozef Gruska, prof. RNDr. DrSc. - vysokoškolský profesor, vedec - informatik, zberateľ betlehemov
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.