Hrabovec nad Laborcom a Farnosť Zbudské Dlhé: História a Vývoj

História farnosti Hrabovec nad Laborcom je úzko spojená s vývojom gréckokatolíckej cirkvi na východnom Slovensku a so správou matričných záznamov. V tomto článku sa pozrieme na historické udalosti, ktoré formovali náboženský život v regióne, a na osudy matričných kníh, ktoré sú cenným zdrojom informácií o minulosti.

V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko - konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Výmenou za to im jágerský biskup, Juraj Jakušič, povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom vznikla v Užhorode pred 378 rokmi Gréckokatolícka cirkev.

Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa. K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I.

V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom. To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby (2).

Závery synody museli postupne odsúhlasiť všetci kňazi z celej eparchie. Títo kňazi boli pozvaní na dekanátne stretnutia, pričom zápisnice z týchto stretnutí nám poskytujú dobrý obraz o stave a rozmiestnení gréckokatolíckych farností na východe Slovenska v prvej polovici 18. storočia. Ďalšie podrobnejšie záznamy o gréckokatolíkoch žijúcich na východnom Slovensku máme z vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóczyho, ktorý navštívil postupne Zemplínsku, Užskú a Šarišskú stolicu v roku 1749.

Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Mukačevská eparchia nadobudla postupne taký územný rozsah, že jej eparcha bol nútený rozdeliť jej územie na tri vikariáty, a síce marmarošský, satmársky a košický. Magistrát mesta Košice však na prelome 18. a 19. stor. nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu napokon stal Prešov. Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv. Pražskej jari.

Matriky a cirkevná administratíva

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948. Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné.

Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených. Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka.

Zaujímavý je aj osud samotných matričných kníh. Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne.

Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami. Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach. Neraz sa stane, že sa vzácna úradná kniha nájde na zaprášenej povale, na mieste, na ktorom by ju nik nehľadal.

Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827. Existuje pritom šanca, že staršie druhopisy sa môžu nachádzať vo fonde Šarišská župa, písomnosti 1824 - 1849 a Šarišská župa, 1850 - 1859. Prvý z menovaných fondov sa aktuálne odborne spracúva, pričom doteraz boli vo fonde identifikované napr. druhopisy cirkevných matrík z Toplianskeho okresu za r. 1827 a druhopisy z Makovického okresu za rok 1829 (16). Druhý z uvedených fondov je t. č. kompletne nespracovaný, tzn. pre bežného bádateľa nie je prípustný akýkoľvek výskum v tomto fonde.

Farnosť Pusté Čemerné a okolie

Farnosť Pusté Čemerné má bohatú a dlhú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1254. Pred rokom 1332 bola farnosťou s Kostolom sv. Alžbety. Listina z roku 1335 sa zmieňuje o murovanom farskom kostole Sv. Alžbety (neskôr zanikol). Pôvodne rímskokatolícky kostol využívali počas reformácie kalvíni a od prelomu 17. a 18. storočia gréckokatolícki veriaci (tunajšia farnosť existuje dodnes). Dominantou Pustého Čemerného sú gréckokatolícky chrám Sv. Mikuláša (z konca 18. storočia) a dvojvežový rímskokatolícky kostol Sv. Košických mučeníkov (z rokov 1969 až 1971).

Vznik farnosti Staré (prv Kostolné Staré) sa môže časovo umiestniť do XIII. storočia, pretože sídlo zemepánov malo farnosť skôr, ako sa o tom zmieňuje písomná správa. S príchodom protestantizmu náboženský život farnosti bol utlmený, pretože protestanti zabrali farnosť i kostol, pravdepodobne v druhej polovici XVII storočia. K obnoveniu farnosti došlo v roku 1721 - vtedy prišiel farár Ján Kalus, ktorý začal písať matriky a v tom čase v roku 1726 bola postavená nová farská budova - drevenica. V r. 1786 bola postavená nová fara - murovaný dom z kameňa a tehál. Táto fara slúžila až do r. 1970, keď na jej mieste farár Ján Glinský postavil novú jednoposchodovú budovu, ktorá bola požehnaná 22. 8. 1971 košickým vikárom Š. Onderkom. Dnes do farnosti Staré patrí Oreské s kostolom sv. Jozefa robotníka a Krivošťany, miestna časť Strážskeho s kostolom sv.

Najstaršie správy o kostole v Starom sú z 26. 11. 1335 a uvádza sa kostol zasvätený sv. Anne. Bol vybudovaný asi v druhej polovici XIII. storočia, teda v čase pravdepodobného vzniku farnosti. Po získaní od protestantov v r. 1721 bol kostol upravovaný a požehnaný. Vtedy bol zasvätený Panne Márii Nanebovzatej. Tento pôvodný kostol mohol byť románsky, skôr však gotický, jednoloďový so svätyňou a s hlavným oltárom ku cti sv. Anny, matky Panny Márie. Kostol na začiatku XIX. storočia bol v takom zlom stave (múry svätyne museli byť podopreté drevenými brvnami aby nepadli), že musel byť zvalený a v auguste 1811 sa začal stavať nový kostol. Ešte počas zemných prác bola vyhotovená krypta rodiny Stárajovcov a 21. 7. 1816 aj požehnaná sečovským dekanom M. Kecerom (v krypte sú pozostatky Stárajovcov a tiež strýka Okoličániho - diplomata v Petrohrade). Kostol v klasicistickom slohu bol dokončený o 31 rokov v r. 1842, kedy bol aj slávnostne požehnaný.

Rímskokatolícky kostol v Pustom Čemernom získal vzácne relikvie svätých košických mučeníkov. Pod záštitou košického arcibiskupa Bernarda Bobera počas odpustovej slávnosti sv. košických mučeníkov 6. Dvojvežový kostol postavili ešte za čias socializmu v 70. rokoch, i keď pritom museli prekonať množstvo prekážok. Po „urputnom boji“ a získaní potrebných povolení napokon kostol slávnostne posvätili 3. decembra 1976. Nech táto mimoriadna udalosť pripomína skutky tých, ktorí za vieru položili svoj život.

Koncom 18. storočia bol v barokovo-klasicistickom štýle postavený gréckokatolícky Chrám sv. Gréckokatolícka farnosť v obci Poša existuje od roku 1815 a vznikla vyňatím z vtedajšej farnosti Pusté Čemerné. K nej boli pridelené ako filiálne obce Nižný Hrabovec, ktorá patrila do farnosti Strážske a obec Nižný Hrušov patriaca do farnosti Lesné. V tom čase v Poši už jestvovala murovaná cerkov Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1721 postavená v barokovo-klasicistickom štýle. Bola obnovená v roku 1860, potom začiatkom 20. storočia a v roku 1973 bola zrealizovaná generálna oprava zvonku i znútra. Farská budova sa spomína od roku 1888, ktorá stála až do roku 1980. Vo filiálnych obciach sa takisto nachádzajú murované chrámy - v Nižnom Hrabovci chrám Zoslania Svätého Ducha z roku 1870 a v Nižnom Hrušove, pôvodne rímskokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie z druhej polovice 14. storočia, ktorý mal novú vežu z roku 1615, neskôr prestavanú v roku 1836 - v súčastnosti je to už gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky. V roku 2000 bola posvätená vo farnosti Poša nová cerkov v centre obce zasvätená Narodeniu Presvätej Bohorodičky, ktorá sa postupne zveľaďuje. Najnovšie v roku 2014 boli napísané ikony - fresky vo svätyni chrámu, na mohutnej klenbe nad ikonostasom a nápis na priečelí chóru. Dielo navrhol a realizoval Don Camillo so spolupracovníkmi. Pôvodná stará cerkov bola premenovaná na kaplnku sv. Jozefa.

Drevený gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša v obci Bodružal

Prehľad zachovaných matrík

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o stave zachovania matrík v jednotlivých gréckokatolíckych farnostiach v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove. Uvádza sa sídlo farnosti, okres, rok, od ktorého farnosť viedla matriky, rok, od ktorého sú matriky zachované v archíve, a zoznam chýbajúcich matrík.

Zoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v Prešove poukazuje na straty, ktoré nastali najmä v dôsledku vojnových udalostí a zrušenia Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950. Napriek tomu existuje nádej, že sa niektoré z týchto matrík ešte nájdu, prípadne sa zachovali v podobe druhopisov.

K farnosti Zbudské Dlhé patria aj tri filiálne obce: Hrabovec nad Laborcom, Jabloň a Slovenské Krivé. Vo všetkých týchto obciach sú vybudované rímskokatolícke kostoly, ktoré boli buď novopostavené alebo v nich prebehla rozsiahla rekonštrukcia. Rekonštrukcia starého kostola v Zbudskom Dlhom sa udiala v rokoch 2001 - 2003. Kostol bol rozšírený a postavila sa nová veža, do ktorej boli umiestnené zvony zo starej zvonice.

K farnosti tiež patria obce, ktoré už patria do okresu Medzilaborce (Brestov nad Laborcom, Radvaň nad Laborcom, Zbudská Belá a Volica), v ktorých nie sú vybudované rímskokatolícke kostoly a kde prevažná časť obyvateľstva sú gréckokatolíckeho vierovyznania. Aj tam len v menšej diaspore žijú rímokatolíci.

Vo farnosti sa k rímskokatolíckemu vierovyznaniu hlási okolo 95 % obyvateľov. História je vždy cennou učiteľkou prítomnosti. Tento článok sa zameriava na históriu a významné udalosti spojené s vysviackou Kostola Košických mučeníkov v Humennom a s osobnosťami, ktoré s ním boli spojené.

Farskú budovu dal v roku 1867 postaviť gróf Július Dessewffy, ktorý sľúbil, že pri komasacií daruje 1. orek pre farára, čo sa aj roku 1869 stalo. Začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia bola táto budova (pre zlý a nevyhovujúci stav) zbúraná a postavená nová farská budova.

Významné Osobnosti Spojené s Regiónom

Mons. Bernard Bober

Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup-metropolita, sa narodil 3. novembra 1950 v Zbudskom Dlhom v okrese Humenné.

Ako dieťa túžil byť učiteľom, lekárom, pilotom či dokonca vojakom. Nakoniec sa stal kňazom a presne dnes je to už dvadsaťpäť rokov, odkedy nastúpil do biskupskej služby. Do svojich osemnástich rokov pritom živého biskupa nevidel a o tomto povolaní ani len nesníval.

Rád sa tam vraciam. Už tam rodinu nemám, moji súrodenci sú tu v Košiciach, rodičia sú už tam pochovaní, takže chodievam z povinnosti na tie naše akcie. Ale nielen vtedy zájdem do rodiska, keď som tam poblízku, keď mám nejakú službu, ale aj výslovne si naplánujem ísť do svojho rodiska. Rád sa tam zdržiavam.

Takže ja mám svoj kraj veľmi rád, pretože som tam nielen 18 rokov žil, ale 18 rokov som tam prežíval radostné detstvo - pri vode, pri Laborci a takisto v našich horách. Ja som bol, dá sa povedať, nielen vtedy, keď huby rástli a ryby brali, ale aj inokedy som bol pri vode alebo v našich horách tam dookola.

Vyrastal som, ako chlapec vo veriacej rodine, to je prvá vec - treba rodičov spomenúť. Mal som súrodencov, dvoch starších od seba, tak aj tí boli pre mňa takým impulzom, že do kostola sa má chodiť, nedeľa je na to. Dokonca som miništroval, takže mne sa aj kňazská reverenda, aj služba a svätá omša páčila, spev sa mi páčil - jednoducho som s tým rástol.

Keď ste nastupovali do úradu arcibiskupa, hovorili ste, že si želáte, aby boli kňazi čitateľní a zrozumiteľní. Snažím sa, aby som bol ja predovšetkým taký, lebo to je dôležitá vec. Nielen výslovnosť, ale to, čo poviem, aby tomu ľudia rozumeli. Nie nejaké filozofické úvahy, ktoré človeka akosi vnútorne znervózňujú, nie nejaké výrazy, ktorým ľudia vôbec nerozumejú alebo rozumejú napoly. Ale zrozumiteľný aj tým, čo robím, čo som, že som kňaz.

Ak som tu, tak sú to úradné návštevy. Potom sú to písomné veci, veľa treba povybavovať, veľa treba čítať, študovať a niekedy sa aj zamýšľať, akú odpoveď dať na to, aký postoj k tomu zaujať.

Mons. Alojz Tkáč

Uplynul rok od úmrtia košického emeritného arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča, ktorý zomrel 23. mája 2023 v Košiciach. V roku 1990, 17. marca, sa na košickom všešportovom areáli konala vysviacka otca biskupa Alojza Tkáča. Všešportový areál bol preplnený množstvom veriacich z celej diecézy, ba z celého Slovenska i zahraničia. Košická diecéza tak po 28 rokoch od smrti otca biskupa Čárskeho mala konečne svojho biskupa.

Svätiteľom biskupa Alojza Tkáča bol otec kardinál Tomko, rodák z Udavského pri Humennom.

Alojz Tkáč v rokoch totality bol mimo pastorácie a vykonával rôzne práce. Nech bol kdekoľvek, rozdával svoje kňazské požehnanie a bol svetlom pre spolupracovníkov.

K farnosti Zbudské Dlhé patria aj tri filiálne obce: Hrabovec nad Laborcom, Jabloň a Slovenské Krivé. Vo všetkých týchto obciach sú vybudované rímskokatolícke kostoly, ktoré boli buď novopostavené alebo v nich prebehla rozsiahla rekonštrukcia.

Filiálka Medzilaborce

Prvá písomná zmienka o existencii rímskokatolíckej filiálky Medzilaborce je z roku 1749, keď obec patrila pod farnosť Papín. Kostol, zasvätený Bohorodičke Panne Márii, bol postavený v roku 1903 za pôsobenia Valentína Bélafiho, farára v Zbudskom Dlhom a Andreja Lehoczkého, farára v Snine a dekana Humenského dištriktu.

V roku 1913 postavili veriaci v blízkosti kostola farskú budovu, a to aj s prispením baróna Karla Škodu, spolumajiteľa Škodových závodov a vlastníka veľkostatku v Medzilaborciach. Miestnu kapelániu zriadil 19. februára 1909 košický biskup Dr. Augustín Fisher-Colbrie za pôsobenia Františka Kálosiho, farára v Zbudskom Dlhom. Za prvého správcu miestnej kapelánie bol menovaný kaplán z Ľubiše Michal Hreha/Gergley/ 6. marca 1909.

Miestna kapelánia bola povýšená na samostatnú farnosť 1. júna 1998 prvým košickým arcibiskupom - metropolitom Mons. Alojzom Tkáčom, ktorý aj slávnostne konsegnoval (požehnal) farský kostol (31. decembra 2000).

Významné Udalosti a Osobnosti vo Farnosti Medzilaborce

• Mons. Bernard Bober, košický pomocný biskup, slávnostne požehnal Lurdskú jaskynku pred farským kostolom 13. mája 2007.
• Novokňaz Ján Kubis z Medzilaboriec slúžil primičnú svätú omšu 29. júna 2007.
• 6. októbra 2007 po prvý krát v kostole zaznel organ, ktorý bol darovaný farníkmi z obce Vyšná Šebastová.
• 24. februára 2008 tento organ slávnostne požehnal Mons. Bernard Bober, košický pomocný biskup.
• Mons. Bernard Bober, košický pomocný biskup, slávnostne požehnal pamätnú tabuľu 19. októbra 2008.
• Mons. Bernard Bober, košický pomocný biskup, slávnostne požehnal farský erb 5. júla 2009.
• Od 1. januára 2010 bol Mgr. Marek Kunderka menovaný za farára farnosti Medzilaborce.

Posledná rozsiahla obnova farského kostola v Medzilaborciach sa začala v máji roku 1998. Navrhovaný projekt obsahoval v sebe nový chór a pristavanú murovanú vežu. Predtým stála vedľa kostolíka drevená zvonica.

Počas zimy roku 1997 sa práce sústredili na interiér kostola, jeho novú elektroinštaláciu, podlahy a vstavaný oltár ako aj jeho vymaľovanie. S prístavbou veže kostola sa začalo na jar, v máji roku 1998. Veľkou pomocou pri stavbe novej veže bola aj darovaná železná konštrukcia z Hrabovca nad Laborcom.

Do konca roku 1999 sa podarilo celú stavbu dať pod strechu. Vo zvonici boli osadené dva pôvodné zvony. V nasledujúcom jubilejnom roku 2000 sa už vykonávali ukončovacie práce a príprava na konsekráciu kostola, ktorú vykonal Mons. Alojz Tkáč, arcibiskup 31. decembra 2000.

Dnešné Medzilaborce lákajú turistov predovšetkým na slávneho predstaviteľa pop-artu Andyho Warhola. Múzeum, do ktorého dielami prispela jeho americká nadácia, je natreté pestrými farbami a dá sa spoznať aj vďaka Warholovej soche s dáždnikom.

Napriek tomu, že mesto navyše silne ovplyvnila socialistická architektúra, k historickým pamiatkam tak patrí najmä menej nápadný gréckokatolícky kostol z 18. storočia, rímskokatolícky kostol zo začiatku 20. storočia.

Pri príchode do Medzilaboriec sa nedá prehliadnuť najväčší z tunajších kostolov.

tags: #hrabovec #nad #farnost #zbudske #dlhe