Obec Moravský Svätý Ján sa nachádza v okrese Senica, v Trnavskom samosprávnom kraji a v Záhorskom regióne. Obec leží cca 5 km od štátnej hranice s Rakúskom a približne 10 km od štátnej hranice s Českou republikou.
História obce
V 13. storočí uhorský kráľ Bela IV. daroval Svätojánske panstvo Petrovi Rešickému, ktorý sa vyznamenal v bojoch proti Tatárom a postavil v obci kaštieľ. I napriek tomu najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1449 a je uvedená v donácii majetku pre grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Každopádne však Moravský Sv. V 15. storočí bola majiteľkou svätojánskeho panstva rodina Révayovcov, ďalej patrilo grófom z Pezinka a Sv. Jura, neskôr k panstvu hradu Ostrý Kameň.
V druhej polovici 16. storočia sa v obci usadili Habáni. Písomné pamiatky datujú ich príchod do Moravského Sv. Jána na roky 1540 - 1550. Nie je však vylúčený aj ich skorší príchod. Keď sa habáni v obci usadili, Moravský Sv. Ján patril pod panstvo Czoborovcov sídliacich na hrade Ostrý Kameň. Po mnohých snahách o rekatolizáciu habánov, väčšina z nich zostala pri katolíckej viere, niektorí sa vysťahovali do Ruska.
Neskoršie sa czoborovské sídlo presťahovalo do Moravského Sv. Jána, ktorý sa od konca 17. Od 19. st. dochádzalo k častým zmenám vo vlastníctve panstva. Na prelome 19. a 20. storočia bol už Moravský Svätý Ján strediskom okolitých obcí - v obci bola pošta, telegraf, železničná stanica, pálenica, sladovňa, kláštor, zlepšovala sa sociálna a zdravotná starostlivosť. Rozvoj života prerušilo vypuknutie svetových vojen. Napriek rôznym negatívam povojnové obdobia charakteristického politickými a hospodárskymi zmenami zaznamenala obec rozvoj a prosperitu.
Bol vybudovaný dom služieb, kde bolo holičstvo, opravovne a zberne šatstva. V r. 1970 bola dokončená výstavba zdravotného strediska, požiarna zbrojnica a začala sa plynofikovať obec. Aj rok 1989 bol významným najmä pre občanov obce - ku sklonku roku sa konal Pochod slobody k rieke Morave, boli odstránené pohraničné zátarasy a keď dorazili k brehu Moravy, vítali rakúskych susedov chlebom, soľou a slivovicou. Zástupcov z obce Hohenau prevážali na našu stranu rieky na loďkách.
Spojenie s rakúskou obcou Hohenau mal Moravský Sv. Ján už 8. storočia, kedy cestu medzi oboma brehmi Moravy využívali kupci na prevoz tovaru z Franskej ríše do Veľkej Moravy, neskôr z Rakúska do Uhorska. V roku 1662 bolo nájomné za prievoz 1500 zlatých, čo bola dosť vysoká suma svedčiaca o význame prievozu. V r. 1833 bol postavený drevený most, ktorý v r. 1866 spálili. Bol však obnovený a najviac sa po ňom prepravovalo víno, zemiaky slama, keramika, dobytok, husi. Prechádzali ním sluhovia a robotníci pracujúci v cukrovare, textilke či píle v Hohenau. K obmedzeniu kontaktov prišlo v rokoch 1939 - 1945, kde sa mohlo do Rakúska chodiť len na priepustky.
Od roku 1948 je otvorená Základná škola, ktorá je spoločná i pre obec Sekule a navštevuje ju viac ako 400 detí. V roku 1987 bola daná do prevádzky Materská škola pre 120 detí, ktorú si občania vybudovali svojpomocne. Z dôvodu nízkej pôrodnosti v posledných rokoch je jej kapacita poddimenzovaná. Obec v jej priestoroch zriadila Klub dôchodcov, ktorý veľmi dobre pracuje najmä vďaka miestnym dôchodkyniam. V roku 1984 bol ukončený a odovzdaný do prevádzky Kultúrny dom, kde je okrem spoločenskej sály aj kino a miestna knižnica. Navštevujú ju predovšetkým deti a starší občania. V Kultúrnom dome má sídlo aj Obecný úrad.
V sedemdesiatych rokoch bol v obci vybudovaný Dom služieb. a Hasičská zbrojnica, ktorá bola neskôr rekonštruovaná a rozšírená pre požiarnu techniku. Dom služieb je v súčasnosti v súkromných rukách a svojmu pôvodnému účelu slúži iba symbolicky. Postavilo sa veľa nových domov, nových ulíc a počet obyvateľov pomaly ,ale predsa rastie, čo je dôkazom dobrých podmienok k bývaniu a životu vôbec. Obec je plynofikovaná na 100 %. Má vybudované bezprašné miestne komunikácie, chodníky, ktoré už potrebujú obnovu a opravy hlavne asfaltových kobercov, čo je pri dnešných príjmoch obce prakticky nemožné zabezpečiť. Najväčším problémom bola pitná voda a kanalizácia s ČOV pre zabezpečenie kvalitného životného prostredia. V roku 2006 bol dobudovaný vodovod pre celú obec, kanalizácia v obci je vybudovaná takmer na 50%, spoločnú ČOV využíva aj susedná obec Sekule. V septembri 1993 bola skolaudovaná najpotrebnejšia stavba v obci Dom smútku v hodnote 2,3 mil. Sk, čo občania vysoko hodnotia.
Dobré podmienky k svojej činnosti má Telovýchovná jednota Slavoj, ktorá má dve futbalové ihriská, sociálne zariadenie s tribúnou a turistickou ubytovňou. V súťažiach sú dve mládežnícke družstvá a mužstvo dospelých, ktorí hrajú v V. lige. V areáli štadióna sú tiež tenisové kurty, vrátane klubových miestností, ktoré sú využívané nielen členmi tenisového klubu, ale dajú sa aj prenajímať pre širšiu verejnosť. Podobne ako všetky obce i naša zápasí s radom problémov a nielen finančných, ktoré sa snažíme vyriešiť. Je aj otázkou legislatívy ako obciam pomáhať a pripravovať im podmienky k zabezpečovaniu spokojného a zdravého života občanov. Za celú dobu existencie obce Moravský Svätý Ján sme ju za pomoci občanov postupne dobudovávali a skrášľovali, aby sme sa v rodnej obci cítili skutočne dobre , skutočne doma. Ale nielen my, jej občania , ale aj všetci, ktorí našu obec navštívia. boli hrdí na svoju minulosť i prítomnosť a vytvárali lepšie podmienky k životu pre budúce generácie.
Významné osobnosti
Medzi významné osobnosti, ktoré sa narodili alebo pôsobili v Moravskom Svätom Jáne, patria:
- Eva Studeničová - narodila sa 12.12.1851, zomrela 12.4.1943 v Moravskom Sv. Jáne. Ľudová speváčka. Cez všetky životné peripetie, biedu a trápenie si obľúbila spievanie. Jej objaviteľom bol profesor Karol Plicka, ktorý v osobitej monografii Eva Studeničová spieva z piesňovej zbierky Karola Plicku uverejnil 43 piesní.
- Andrej Kubina - narodil sa 27.11.1845 v Moravskom Sv. Jáne, zomrel 30.3.1900 v Trnave. Kňaz, básnik, ľudovýchovný pracovník. Teológiu a filozofiu študoval v Budapešti a Ostrihome. V roku 1871 bol vysvätený za kňaza. Organizoval spolky miernosti, prispieval do Slovenských novín, Katolíckych novín, Kazateľa a Relígia, Založil a redigoval kalendár Pútik svätovojtešský a časopis Posol. Pokúsil sa o preklad Danteho Božskej komédie, písal náboženské práce, prekladal z latinčiny, nemčiny, španielčiny a maďarčiny.
- Henrich Kleinedler - narodil sa 23.9.1909, zomrel v roku 1998 v Moravskom Sv. Jáne. Kronikár. Pracoval v ČSD a popri zamestnaní od roku 1954 33 rokov viedol obecnú kroniku, zaoberal sa skúmaním prameňov k dejinám obce. Aktívne sa podieľal na činnosti Dobrovoľného požiarneho zboru. Za prácu v zbore získal množstvo ocenení ako napr. Medailu za mimoriadne zásluhy (1990) a Zaslúžilý člen DPO (1992) od Federálneho výboru ZPO v Prahe.
- Jozef Kubina - narodil sa 19.11.1853 v Moravskom Sv. Jáne, zomrel 4.9.1918 v Malackách. Politik, právnik. Štúdiá ukončil v roku 1886 a nastúpil na miesto advokátskeho koncipienta u Dr. J. Dérera v Malackách. Od roku 1888 pôsobil ako samostatný advokát najprv v Moravskom Sv. Jáne, neskôr v Malackách. V Moravskom Sv. Jáne zoskupil okolo seba skupinu slovenskej inteligencie a kandidoval za Zichyho ľudovú stranu do uhorského snemu, kde pôsobil dve volebné obdobia ako poslanec. V roku 1898 sa stal zakladajúcim členom Muzeálnej slovenskej spoločnosti.
- MUDr. Gejza Dallos - narodil sa 11.10.1911 v Nedede, zomrel 2.5.1982. Do Moravského Sv. Jána prišiel v roku 1940. Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako lekár na fronte. Po návrate začal budovať základy pre hygienu a zdravotnícku osvetu v obci. Veľkú zásluhu mal pri vybudovaní nového zdravotného strediska v roku 1971. Do roku 1960 robil posudkového a školského lekára. V roku 1958 založil zdravotnícku družinu, prostredníctvom ktorej šíril myšlienku Červeného kríža. V súčasnosti jeho meno nesie Domov sociálnych služieb v Moravskom Sv. Jáne.
- Kvetoslav Florián Urbanovič - narodil sa a zomrel v Modre. Absolvoval študijnú cestu do Paríža. V rokoch 1904-1906 pôsobil ako učiteľ na ľudovej škole v Moravskom sv. Jáne. Knižne debutoval románom Poklesky, čitateľsky najúspešnejším románom bol román Oráčina.
- Alojz Šoltés - narodil sa 26.2.1816 v Banskej Bystrici, zomrel v roku 1876 v Moravskom Sv. Jáne. Náboženský spisovateľ, ľudovýchovný pracovník, učiteľ. Študoval filozofiu v Trnave, teológiu v Pešti, v roku 1842 bol vysvätený na kňaza. V Moravskom Sv. Jáne pôsobil ako kurátor rekatolizovanýchanabaptistov. Prispieval do Slovenských národných novín a Orla. Jeho knižnicu záskala Muzeálna slovenská spoločnosť.
- Moritz Hirsch - narodil sa v roku 1831 v Nemecku, zomrel v roku 1896 v Maďarsku. V roku 1886 barón Hirsch kaštieľ obnovil a vystaval ešte o jedno poschodie navyše. Hirschovci boli židovskou rodinou pochádzajúcou z nemeckého mesta Würzburg. Najznámejším členom bol práve Moritz, ktorý bol jedným z najslávnejších železničných podnikateľov a finančníkov svojej doby. Financoval tiež rozvoj haličského školstva pre židovské aj kresťanské deti obidvoch pohlaví, čím významne prispel k odstráneniu nevzdelanosti židovských dievčat. To, že bol dobročinným človekom svedčí fakt, že veľkú časť svojho majetku daroval rôznym humanitárnym organizáciám. Založil tzv. Hirschovu nadáciu, ktorá mala podporovať židovských utečencov z Ruska, ktorí sa usadili v USA. Táto nadácia bola jednou z najvýznamnejších v americkej histórii, pretože vďaka rôznym projektom sa podarilo zmeniť či zachrániť život mnohým židom. Po jeho smrti v roku 1896 sa dobročinných aktivít ujala jeho manželka.
Habáni a Habánsky dvor
Zložili sa na dolnom konci dediny, kde si postavili bratský dvor, ľudovo nazývaný Kaníža. Má formu štvorcového dvora s tromi vjazdmi a malou kaplnkou uprostred. Túto kaplnku z 18. storočia darovala habánom Mária Terézia. Táto je priamo datovaná na prednej strane veže letopočtom 1839 - 1994. Prvý dátum znamená rok výstavby kaplnky habánskymi osadníkmi a druhý dátum jej najnovšiu obnovu. Ich prítomnosť dosvedčuje aj pečať s kruhopisom.
Už za pobytu habánov na Morave sa snažili tamojšie cirkevné úrady priviesť habánov do katolíckej cirkvi, ale márne. Prvé rekatolizačné snahy prebiehali v 70. rokoch 17. storočia. Niektorí z nich rekatolizácii podľahli a splynuli s miestnym obyvateľstvom, niektorí emigrovali do Ruska či Ameriky.
Anabaptizmus vychádzal z túžby po dokonalejšom, spravodlivejšom živote. Ich cieľom bol život podľa Biblie, ktorá sa pre nich stala prameňom náboženského poznania. Boli to počestní ľudia, ktorí nesmeli vlastniť žiadny majetok, nesmeli prisahať, nosiť zbrane, nesmeli trestať a vykonávať násilie, ako aj nesmeli podporovať a zúčastňovať sa vojny.
V priestranstve Habánskeho dvora každoročne v septembri prebiehajú tradičné habánske hody.
Most cez rieku Moravu do Hohenau
Spojenie s rakúskou obcou Hohenau mal Moravský Sv. Ján už 8. storočia, kedy cestu medzi oboma brehmi Moravy využívali kupci na prevoz tovaru z Franskej ríše do Veľkej Moravy, neskôr z Rakúska do Uhorska. V roku 1662 bolo nájomné za prievoz 1500 zlatých, čo bola dosť vysoká suma svedčiaca o význame prievozu. V r. 1833 bol postavený drevený most, ktorý v r. 1866 spálili.
Bol však obnovený a najviac sa po ňom prepravovalo víno, zemiaky, slama, keramika, dobytok, husi. Prechádzali ním sluhovia a robotníci pracujúci v cukrovare, textilke či píle v Hohenau. K obmedzeniu kontaktov prišlo v rokoch 1939-1945, kde sa mohlo do Rakúska chodiť len na priepustky. Po roku 1945 sa prechod zastavil definitívne. Až v roku 1989, ktorý bol významným najmä pre občanov obce, kedy sa ku sklonku roku konal Pochod slobody k rieke Morave.
Pohraničné zátarasy boli odstránené a keď dorazili k brehu Moravy, vítali rakúskych susedov chlebom, soľou a slivovicou. Zástupcov z obce Hohenau prevážali na našu stranu rieky na loďkách. Spojenie bolo obnovené až v roku 1994 vo forme pontónového mosta. Tento bol nahradený pevným mostom v roku 2005.
Dominanty
Kaštieľ
Je považovaný za najväčšiu historickú svetskú stavbu v obci a je o ňom známa povera, že jeho priestory navštevovala Mária Terézia počas ciest do Viedne. Bol postavený v roku 1866 grófom Zicshim. Pôvodná stavba bola jednopodlažná. Neskôr bol kaštieľ grófovi Ziscimu odňatý a postúpený barónovi Hirschovi. V roku 1886 kaštieľ vyhorel. Ešte v tom istom roku barón Hirsch kaštieľ obnovil a vystaval ešte o jedno poschodie navyše. Až do roku 1917 bol majiteľom princ K. F. Hohenlohe. Potom sa vlastníci a správcovia striedali až do roku 1958, keď sa tu zriadil Domov dôchodcov. Od roku 1965 je v kaštieli špecializovaný ústav sociálnej starostlivosti pre mužov. V súčasnosti je Domov sociálnych služieb pre dospelých v Moravskom Svätom Jáne samostatnou rozpočtovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je Trnavský samosprávny kraj.
V minulosti disponoval s kapacitou 186 klientov, z hygienických dôvodov sa kapacita musela zredukovať. V súčastnosti je kapacita 100 klientov s celoročným pobytom, ktorí trpia duševnými poruchami, poruchami správania, telesnými poruchami alebo kombináciou postihnutí. Súčasťou je aj oddelenie so zvýšenou starostlivosťou, kde sú umiestnení klienti s najvyšším postihnutím, čo predstavuje asi 30 z celkového počtu.
Kostol sv. Jána Krstiteľa
Sakrálnou dominantou obce je rímsko-katolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa , postavená v rokoch 1840-1851 na mieste staršieho barokového kostola.
Súčasnosť obce
Obec Moravský Svätý Ján je prosperujúcou a modernou obcou, má dobre vybudovanú infraštruktúru, ktorá zabezpečuje občanom všetky potrebné služby. V obci má sídlo viacero právnických a fyzických osôb, podnikateľských subjektov, ktorým sa obec snaží vytvárať vhodné podmienky pre svoju činnosť. Títo tiež vytvárajú pracovné miesta, hlavne v oblasti stavebnej činnosti, v obchode a službách.
V obci sa v posledných rokoch z fondov EÚ uskutočnili významné úpravy a rekonštrukcie: v roku 2005 bol známy pontónový most cez rieku Moravu nahradený pevným mostom, v roku 2010 bola ukončená rekonštrukcia námestia a tiež športový areál. V obci sa rôznym úspechom tešia športové kluby: ŠK Jáňan, Tenisový klub, TJ Slavoj a Záhoráci v pohybe. Aktívne sú aj iné združenia a miestne organizácie: Jednota dôchodcov, Poľovnícky zväz, Rybársky zväz, OZ 90871.sk, EkoJany.
Tradičnými podujatiami v obci sú: letný a jesenný svätojánsky jarmok, Habánske hody, Memoriál Mgr.