Slovenské okresné mesto Humenné sa nachádza v srdci krásnej prírody a považuje sa za bránu do východných Karpát, ktoré ukrývajú mnoho turisticky atraktívnych miest. Zaujímavé je aj samotné Humenné, ktorého história siaha až do 13. storočia. Mesto leží v Humenskej kotline pod sútokom riek Laborec a Cirocha, obklopené krásnou a majestátnou prírodou hôr Východných Karpát, sopečného pohoria Vihorlat, Nízkych Beskýd a Humenských vrchov v nadmorskej výške 157 m.
Panoramatický pohľad na Humenné
Príroda a okolie Humenného
Okolie Humenného poteší každého horala. Vydať sa môžete na túry do neďalekých Vihorlatských vrchov. Ak si trúfnete, vyšplhajte napríklad rovno na najvyšší vrchol Vihorlat (1 075 m n. m.), príležitostí na horské výlety je tu však oveľa viac. Medzi botanicky najcennejšie územia patrí Národná prírodná rezervácia Humenský Sokol s rozlohou 241,5 ha s veľmi bohatou teplomilnou vegetáciou a s výskytom viacerých reliktných rastlinných druhov. Rozsiahle lesy a luky sú domovom množstva živočíšnych druhov, z ktorých mnohé sú vzácne a chránené.
Vihorlatské vrchy ponúkajú nádherné turistické trasy
História Humenného
Archeologický nález slovanskej keramiky, písomné správy a názov dosvedčujú osídlenie od 7. až 8. storočia. Mesto patrilo k najstarším v hornom Zemplíne. Prvý písomný doklad pochádza z roku 1317. Od 14. storočia sa humenské domácností venovali nielen tradičnému roľníctvu, ale aj remeselnej výrobe ako kováči, krajčíri a pod., prípadne obchodovaniu, a to aj v Poľsku. Niektoré rodiny sa venovali vinohradníctvu, iné hrnčiarstvu.
Katolícky kostol jestvoval zaiste pred 14. storočím, avšak písomne je dokumentovaný od 14. storočia. Zasvätený bol sv. Petrovi a trval do polovice 18. storočia. V 15. storočí postavili kostol pre františkánov. V roku 1600 malo sídlisko 35 meštianskych domov, kaštieľ a hospodárske budovy šľachticov Drugethovcov, asi tri kúrie drobných zemanov, mýtnicu patriacu Drugethovcom, farský kostol, faru, školu a bývalý kostol s kláštorom františkánov. Pri farskom kostole pôsobila škola, ktorú rozvinuli františkáni, evanjelici a v 17. storočí aj jezuiti. Z rozhodnutia Drugethovcov v desaťročiach okolo roku 1600 v kostole pôsobili ev. kazatelia. Od roku 1317 a ešte v 17. storočí patrilo Humenné Drugethovcom.
Z ich rozhodnutia bolo od 15. storočia Humenné sídlom rozsiahleho panstva, predtým patriaceho k hradu Brekov. Bolo to najväčšie feudálne panstvo na slovenskom území. Drugethovci si dali postaviť v Humennom kaštieľ, ktorý po stavebných úpravách trvá doteraz. V 15. storočí z rozhodnutia uhorského kráľa v Humennom pôsobil colný úrad. Na základe miestneho trhu sa Humenné od 14. storočia vyvíjalo ako mestečko, od 17. storočia sa tu konali aj dva jarmoky. Od 15. storočia používalo mestečko vlastný erb. V roku 1876 sa Humenné stalo mestom so zriadeným magistrátom.
Od r. 1960 súčasťou Humenného sú aj Kudlovce, o ktorých je najstaršia správa z roku 1451.
Gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky
Medzi významné sakrálne pamiatky mesta patrí aj gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky z roku 1717. Schematizmy mukačevskej diecézy hovoria, že humenská gréckokatolícka farnosť je „antiqua“, teda veľmi stará. Historik J. Mondok tvrdil, že podkarpatská, podtatranská a podduklianska zóna mukačevskej oblasti bola súčasťou pôsobenia misijného diela sv. Cyrila a Metoda. Nedá sa však dokázať či Humenné skutočne patrilo do sféry pôsobenia Solúnskych bratov.
Gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky
Jednoznačne však vieme, že roku 1332 tu fungovala etnicky slovenská farnosť, ktorá dobrovoľne odovzdávala Rímu desiatky, bola teda rímskokatolíckou. V období koncom 16. stor. sa v severných a východných oblastiach humenského domínia prejavoval silný vplyv valašskej kolonizácie. Vytvárali ho rumunskí Valasi, ale aj Rusíni, Ukrajinci, Haličania a Poliaci. Začiatkom 17. stor. sa pánom Humenného stal Juraj III Drugeth, ktorý sa snažil o zjednotenie pravoslávnych Rusínov s katolíckou cirkvou podľa vzoru Brest-Litovskej únie z roku 1596.
Roku 1875 bol chrám prestavaný. Pristavila sa sakristia, zádverie, po bokoch svätyne ďalšie pomocné priestory, schodište do veže. Chrám bol vybavený novým zariadením. Začiatkom 20.storočia znovu došlo ku komplexnej renovácii cerkvi. S finančnou podporou grófa Alexandra Andrássyho bola roku 1904 vymenená strešná krytina a nanovo plechom pokrytá veža. V tom istom čase dal o. Štefan Kutka za peniaze vyzbierané od krajanov v Amerike, postaviť nový oltár a ikonostas, ktorý je dielom umeleckého stolára, otca akad. maliara Mikuláša Klimčáka.
V rokoch 1996-97 boli odstránené niektoré prístavby, po stranách hlavnej veže boli vybudované nové kaplnky v vežami, postavila sa priestranná sakristia, WC, vymenili sa okná a zaviedlo sa ústredné kúrenie. Upravil sa aj terén okolo chrámu a roku 2002 sa položila zámková dlažba. V roku 2018 sa urobila revízia svetiel a zásuviek v celom chráme, upravil sa vstup v chráme s ikonou Matky ustavičnej pomoci, vymenili sa niektoré svietidlá v chráme a natreli sa okná chrámu. Taktiež boli vymurované aj nové spovedelnice. Takisto sa pri rekonštrukčných prácach v roku 2018 vytvorilo miesto pre imobilných veriacich v chráme a taktiež zriadili miestnosť pre rodiny s malými deťmi (pri vstupe do predsiene chrámu miestnosť vpravo).
Chrám je vyzdobený nástennými maľbami majstra Klimčáka. Vľavo sú sv. Cyril a Metod, knieža Rastislav a sv. Gorazd; Ochrana Bohorodičky; zmŕtvychvstalý Ježiš Kristus a vpravo Zosnutie Bohorodičky. Na strope sa nachádza dielo v dvoch častiach. Prvú tvorí ikona Krista, ktorá je obklopená štyrmi evanjelistami. Výzdobu dostal chrám roku 1997. V roku 2019 bol chrám vymaľovaný a mnohé ikony na stenách chrámu boli zreštaurované, s prihliadnutím na byzantskú architektúru.
V roku 2000-2001 bol odstránený starý oltár a majster Klimčák pokračoval vo svojom diele výzdobou svätyne. Na čelnej stene je obraz Ježiša-Pantokrátora, naľavo Uvedenie Bohorodičky do chrámu, napravo Obetovanie Pána Ježiša v chráme a na strope v menšom z dvoch sústredných kruhov na modrom podklade s hviezdami je namaľovaný kríž a na ňom holubica, žehnajúca ruka a kniha s nápisom „Premudrosť Božija“.
Zvláštnosťou nášho chrámu je pri ňom pristavená kalvária, ktorá je jediná z pohľadu gréckokatolíckej tradície v našom biskupstve a je postavená na svahu prístupovej cesty do farského chrámu. Výzdoba siedmych zdvojených kaplniek so štrnástimi zastaveniami, vybudovanými na prístupovej ceste k chrámu je dielom majstra Klimčáka. Obrazy kaplniek boli obnovené v roku 2008 mladým reštaurátorom Pavlom Hromom. V roku 2017 bol prevedený vonkajší a vnútorný náter kaplniek.
Pri chráme je starý cintorín. Najstarší náhrobok je z roku 1854. Texty na hroboch sú slovenské, cirkevnoslovanské, rusínske a maďarské.
Chrám navštevuje množstvo veriacich. Počas týždňa sa v ňom slúžia dve sv. liturgie.
Ďalšie pamiatky a zaujímavosti
- Rím. kat farský kostol Všetkých Svätých zo 14. stor.
- Bývalý kláštor a kostol františkánov pôvodne z 15. stor.
- Renesančný kaštieľ vybudovaný Drugethovcami v 1. pol. 17. stor., štvorkrídlová poschodová stavba s ústredným dvorcom a polkruhovými arkádami na prízemí, v 18. a 19. stor. interiérové zmeny, v súčasnosti expozícia Vihorlatského múzea.
- Skanzen (14 obytných a hospodárskych objektov východokarpatskej oblasti), drevený kostolík sv. archanjela Michala - NKP z 18. stor.
- Park mieru s pamiatkovo chránenými stromami.
- V auguste 2001 dobudované centrálne námestie so zónami oddychu a spoločenskými aktivitami (pešia zóna so zvukovou a svetelnou vodnou plochou, pódium na verejné vystúpenia).
- Vihorlatské múzeum (Námestie slobody 1, umelecko-historická expozícia-bytová kultúra šľachty, prírodovedná expozícia, stála výstava Z dejín Rómov na Slovensku, galerijná sieň O. Dubaya).
- Socha dobrého vojaka Švejka stojí na želez. stanici.
Kultúra a vzdelávanie
V Humennom sa nachádza široká škála školských zariadení: 14 materských škôl, 12 základných škôl (vrátane jednej cirkevnej a dvoch špeciálnych), Základná umelecká škola (s hudobným, výtvarným, tanečným a literárno-dramatickým odborom), Gymnázium arm. gen. L. Svobodu (s 4- a 8-ročným štúdiom), Cirkevné gymnázium sv. Jána Zlatoústeho, SPŠ chemická a potravinárska, Stredná zdravotnícka škola, Obchodná akadémia, Združená stredná škola hotelových služieb, Dievčenská odborná škola, Združená stredná škola, SOU stavebné, SOU služieb, Akadémia vzdelávania a Centrum voľného času Dúha.
Mestské kultúrne stredisko združuje tanečný súbor Ester, dievčenský súbor scénického tanca Fortuna, tanečnú školu Grácia, folklórny súbor Kalina a divadelný súbor Samé ucho. V meste pôsobí aj Vihorlatská knižnica a Humenská televízia.
Ubytovanie a šport
Ubytovacie zariadenia v Humennom zahŕňajú hotely Karpatia a Chemes, turistickú ubytovňu Secon, penzión Albína a Domov mládeže. Športové zariadenia zahŕňajú zimný štadión, tenisový areál, Relax Club a mestské kúpalisko (s krytým bazénom a detským bazénom). V meste je organizovaných 35 športových klubov, ktoré zastrešujú 33 druhov športov.
Tabuľka: Športové kluby v Humennom
| Klub | Šport |
|---|---|
| 1. Tenisový klub Humenné | Tenis |
| Rôzne kluby | 33 druhov športov |
Sociálna oblasť a doprava
V Humennom pôsobí Občianske združenie Informačné centrum mladých Humenné, Charitatívno-sociálne centrum Humenné, Charitatívna služba v rodinách Humenné a Denné detské sanatórium Humenné.
Humenné je dôležitým železničným a cestným uzlom s priamym vlakovým spojením v rámci Slovenska (Košice, Prešov, Bratislava) a medzinárodným vlakovým spojením (Praha, Budapešť, Sanok). Mesto je strediskom priemyslu, obchodu, školstva a služieb.
Ekonomika
V ekonomike dominuje priemysel chemický, potravinársky, odevný, strojársky, stavebníctvo. Významné hospodárske subjekty sú: Nylstar Slovakia a. s., Rhodia Industrial Yarns Slovakia a. s., Chemes a. s., Tytex Slovakia spol. s. r. o., Chemkostav HSV a. s., MECOM a. s., Humenská mliekáreň a. s. a Podvihorlatské pekárne a cukrárne a. s.
Medzinárodná spolupráca
Humenné má Zmluvu o priateľstve a vzájomnej spolupráci s českým mestom Třebíč (r. 1995), partnerskú dohodu s poľským mestom Sanok (r. 1997) a dohodu o spolupráci s ukrajinským mestom Perečín v Zakarpatskej oblasti.