Čo hovorí Biblia o desiatkoch?

Možno ste sa už aj vy stretli s človekom, ktorý zo všetkého, čo dostane alebo zarobí, odovzdá desatinu na nejaké charitatívne alebo dobročinné ciele, alebo dávate desiatok vy sami. Väčšinou ide o krásnu túžbu obetovať Bohu niečo z toho, čo nám požehnal, no stretneme sa aj s legalistickým chápaním či tlakom okolia odovzdávať desiatky, pretože tak robia všetci kamaráti zo spoločenstva. Rozhovor o desiatkoch a ich účele vo svetle Biblie. Aký je Boží zámer pre prijímateľov a darcov?

V tejto stati sa budeme venovať hlbšiemu pohľadu na desiatky vo svetle Biblie. Budeme skúmať, čo hovorí Starý a Nový zákon o desiatkoch, ich účele a význame pre moderných kresťanov. Na tému budeme pozerať očami úprimného kresťana, ktorý chce žiť podľa Božej vôle, pozná Bibliu, ale u adventistov sa stretol s niečím neobvyklým, a chce to preskúmať.

Desiatky v Starom Zákone

Pojem „desiatku“ nachádzame v Starom zákone viackrát. Už na začiatku Biblie o ňom kniha Levitikus hovorí veľmi konkrétne: „Všetky desiatky z pôdy, z obilia zeme i z ovocia stromov, sú Pánovým majetkom. Sú zasvätené Pánovi“ (Lv 27,30). Izraeliti mali oddelením desatiny svojho výnosu prejavovať Bohu vďačnosť s vedomím, že od Boha im prichádza všetko požehnanie a že bez neho by bolo ich úsilie márne.

Táto desatina slúžila na podporu levitov slúžiacich v Pánovej svätyni a tiež pre ľudí v núdzi: „Povieš pred Pánom, svojím Bohom: „Vzal som zo svojho domu, čo bolo posvätené, a dal som to levitovi, cudzincovi, sirote a vdove, ako si mi prikázal, neprestúpil som tvoje prikázania, ani som nezabudol na tvoje nariadenie (Dt 26,13). Kniha Sirachovcova upresňuje, že ich treba prinášať s radostným srdcom: „Pri každom dare nech je tvoja tvár veselá a svoje desiatky s plesaním zasväcuj (Bohu)!“ (Sir 35,11). U proroka Malachiáša zas čítame o tom, že ich nedostatočné odvádzanie je okrádaním samotného Boha: „Môže človek ukracovať Boha? Lebo vy ma ukracujete. Spytujete sa však: „V čomže ťa ukracujeme?” V desiatku a poplatkoch“ (Mal 3,8).

Systém desiatkov používa viacero kresťanských cirkví. Náš kresťan z Biblie už vie, že starozákonný Izrael systém desiatkov používal na základe priameho Božieho príkazu. Od adventistov sa však dozvedel, že oni posielajú, na základe biblického učenia, desatinu svojho príjmu na účet cirkvi. Rád by teda toto učenie preskúmal.

Abrahám a desiatky

Abrahám dal Melchisedekovi, kňazovi Boha Najvyššieho, „desiatok zo všetkého“. (1 Moj 14,20) Tým uznal Melchisedekovo božské kňazstvo a prejavil, že dobre pozná posvätné ustanovenie o desiatku. Po vyjdení z Egypta, keď sa Izrael stal národom, Boh znovu potvrdil zákon o desiatkoch ako svoje ustanovenie, od ktorého mal závisieť blahobyt Izraela.

Desiatky v Novom Zákone

Je zaujímavé, ako sa k desiatkom stavia Nový zákon. V evanjeliách máme zachytené, že Ježiš ich spomína (napr. Mt 23,23; Lk 18,12), pretože bol židom a v jeho čase to bola normálna prax pochádzajúca z Mojžišovho zákona. Podčiarkuje však nadradenosť milosrdenstva, spravodlivosti a vernosti nad formálnym odovzdaním desiatku.

Prvotná Cirkev s postupom času stále viac chápala, že nás Ježiš svojou smrťou a zmŕtvychvstaním vyslobodil z litery Zákona a nezaslúžene nám daroval spásu, hoci v spojení s osobnou odpoveďou človeka v podobe konkrétnych skutkov lásky. Nešlo to samo od seba, vznikali rozličné roztržky medzi kresťanmi zo židovstva a s tými z pohanstva.

Samotní apoštoli sa nemálo pochytili ohľadom tejto veci, no nakoniec usporiadali tzv. Jeruzalemský snem, kde sa pod vedením Ducha Svätého rozhodli takto: „Lebo Duch Svätý a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem toho nevyhnutného: zdŕžať sa mäsa obetovaného modlám, krvi, udusených zvierat a smilstva. Ak sa budete tohoto chrániť, budete konať správne.

To, že Cirkev už nepraktizovala desiatky, neznamená, že sa nestarala o podporu náboženského kultu a o chudobných. Skutky apoštolov a Pavlove listy sú plné starostlivosti kresťanov o tých, ktorí to najviac potrebovali: „Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. Napriek tomu, že v Novom zákone nemáme zachytené nariadenia týkajúce sa desiatkov, naďalej zostáva platné posolstvo štedrosti a vzájomného podelenia sa s tými, ktorí to potrebujú, ako aj posolstvo Božej dobroty, z ktorej máme všetko, čo potrebujeme pre každodenný život.

Apoštol Pavol vyzýval veriacich k tomu, aby videli potreby druhých a pomáhali im svojimi prostriedkami: „Každý tak, ako si umienil v srdci; nie zo žiaľu ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje. A Boh má moc rozhojniť vo vás každú milosť, aby ste mali vždy vo všetkom úplný dostatok a aby ste mali hojne na každý dobrý skutok“ (2Kor 9,7-8). Skutky apoštolov dodávajú: „Preto sa učeníci rozhodli, že každý podľa svojich možností napomôže bratom, čo bývajú v Judei“ (Sk 11,29).

Hoci nás mohlo zaskočiť, že Cirkev po Ježišovom zmŕtvychvstaní už nepokračovala v dávaní desiatkov, robila tak pravdepodobne preto, lebo si uvedomovala, že už nepodlieha židovskému Zákonu. Taký, že prax desiatkov už nie je našou zákonnou povinnosťou, no štedrosť áno. Každý kresťan je aj dnes pozvaný k tomu, aby si uvedomoval túto veľkú pravdu - materiálne požehnanie, ktoré ma sprevádza, nie je výsledkom len čisto mojej snahy, ale aj požehnania milujúceho Boha, bez ktorého by bola každá naša snaha márna.

Rovnako je každý z nás pozvaný k prežívaniu lásky nie „na vlastnom piesočku“, ale v rozmere spoločenstva. To, že desiatky nie sú našou zákonnou povinnosťou, ešte neznamená, že ich nemôžeme praktizovať. Zostávajú jednou z možností konania dobra, priblíženia sa k Bohu a osobného posväcovania sa, ako napríklad pôst, modlitba ruženca či účasť na rozličných seminároch. Desiatky i každá štedrosť na nás priťahujú Božie požehnanie. No ak by mali byť iba akýmsi „zdanením“ nášho príjmu na uspokojenie nášho svedomia a „kúpenie si“ Božieho požehnania, tak sme strelili úplne mimo. Láska chce rozdávať, byť štedrá, no v žiadnom prípade nie je vypočítavá. Desiatok nám umožňuje byť pravidelne štedrým, neustále žiť v dávaní tým, ktorí to potrebujú a zároveň si uvedomovať Božiu starostlivosť.

Ježiš a desiatky

Nová zmluva túto inštitúciu nezrušila, ale potvrdila. Ježiš uznával desiatkový systém a odsudzoval tých, čo prekrúcajú jeho ducha. Pretože obradné zákony upravovali prinášanie obetných darov, čím symbolizovali Kristovu zmierujúcu obeť, jeho smrťou na kríži stratili platnosť.

Desiatky dnes

Odpoveďou na položenú otázku je: Mojou povinnosťou je byť štedrý, no nemusí to byť formou desiatku. Kto dáva desiatky s dobrým úmyslom, nech ich dáva aj naďalej a bude zakúšať Božie požehnanie vo svojom živote. Kto ich zatiaľ nedáva, môže porozmýšľať, aká forma štedrosti by mu najviac pasovala. Forma nám pomáha stať sa cnostnými, a teda pravidelne štedrými, no je dobré zostať vnímavým a správne rozlišovať, či v danom momente netreba darovať viac alebo menej, ak si to situácia vyžaduje. Aj Božia láska ide často nad rozličné pravidlá a je málo matematická.

Určite neobstojí samotný argument, že dávanie desiatkov „je biblické“, a preto ho musíme praktizovať. Aj to, že Kain zabil Ábela je biblické, a neznamená to hneď, že ak je to v Biblii, tak to máme napodobňovať. Vždy treba hľadieť na posolstvo a na to, ako Cirkev aplikovala v konkrétnom živote jednotlivé starozákonné usmernenia, s pohľadom upretým na Ježišovu vykupiteľskú smrť a zmŕtvychvstanie. Posolstvom dávania desiatkov zostáva vďačnosť Bohu za prijaté dobrodenia v podobe štedrosti a tiež odovzdanosti a dôvery v neho, že sa postará, aby sme vždy mali všetko, čo potrebujeme. Je na každom z nás, akú formu štedrosti si zvolí. Desiatky majú v sebe krásu vernosti a dôvery, lebo sú pravidelným obdarovávaním druhých.

Nemali by mi však zabrániť pomôcť bratovi v núdzi aj počas mesiaca, keď vidím, že potrebuje moju pomoc. Dávanie desiatkov a vo všeobecnosti každá naša štedrosť je v Božích očiach veľmi cenná. Je nemysliteľné, aby niečo chýbalo človeku, ktorý je štedrý a ktorý dôveruje Božej dobrote. Existuje nespočetné množstvo svedectiev o zázrakoch v dávaní desiatkov a iných prejavov štedrosti.

tags: #co #hovori #biblia #o #desiatkoch