Ako sa vyhnúť úzkosti a obavám? Bez ohľadu na to, čo prinesie budúcnosť, môžeš prežívať pokoj a istotu. Mnohí sa cítia, akoby boli v zákopoch. Život vie byť bojiskom a vtedy môže byť náš vnútorný pokoj úplne otrasený. Vo chvíľach, keď už všetko vrie, sa často obraciame na Boha.
Je to v poriadku, pretože Boh, naša nemenná a stála istota, tu je a naozaj chce byť súčasťou našich životov. Priznajme si, že väčšina ľudí sa obráti k Bohu až vtedy, keď sa nachádza v pre nich bezvýchodiskovej situácii. Keď je život krásny, ľudia necítia, že potrebujú Boha. To sa ale často zmení, keď sa veci skomplikujú a oni zistia, že sa ocitli v zákope.
Svet okolo nás sa mení, ale Boh nie; je stály a spoľahlivý. „Či jestvuje Boh okrem mňa? Niet nijakej skaly, o nijakej neviem“ (Iz 44,8). „Ja, Hospodin, som sa nezmenil…“ (Mal 3,6). Boh tu je stále, môžeš sa na neho spoľahnúť. „Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky“ (Žid 13,8). Boh sa nám dáva spoznať, skrze neho môžeme získať vnútorný pokoj, ktorý zároveň prinesie aj pokoj do nášho srdca. Je vnútorný pokoj možný?
Heather, absolventka Stanfordskej univerzity, to povedala takto: „Byť v skutočnom vzťahu s Bohom je ohromnou a nádhernou každodennou realitou. Je to niečo ako kozmický vzťah, ktorý by som nevymenila za nič na svete. Som hlboko poznaná a milovaná takým spôsobom, o ktorom len dúfam, že ho raz budem schopná dostatočne vysvetliť.“
Boží pokoj
Tieto silné a povzbudzujúce slová sú slová Apoštola Pavla na konci jeho druhého listu Tesalonickému zboru (2. Tesalonickým 3:16.18). Pokoj je vo všeobecnosti definovaný ako pocit kľudu, ticha, blaženosti a pohody, ktorý pociťujeme vtedy, keď sa veci dejú presne tak, ako by sme chceli. Táto definícia je však neúplná, pretože tieto pocity môžu byť navodené aj tabletkami, alkoholom, odpočinkom, bohatým dedičstvom alebo dokonca aj úmyselným klamstvom. Toto však nie je ten pokoj, aký má Pavel na mysli.
Boží pokoj nemá nič spoločné s ľudskými bytosťami alebo s ľudskými okolnosťami. Popravde, nemôže byť vôbec vyprodukovaný na ľudskej úrovni. Akýkoľvek umelo navodený alebo manipulatívny pokoj je veľmi krehký. Takýto pokoj sa môže v momente rozplynúť nejakým zlyhaním, pochybnosťou, strachom, vinou, hanbou, úzkosťou, ľútosťou, obavou zo zlého rozhodnutia, očakávaním, že s nami bude zle zaobchádzané, neistotou z budúcnosti alebo akoukoľvek inou výzvou, ktorá sa týka nášho postavenia alebo majetku. Pokoj, ktorý dáva Boh, nie je závislý na premenlivosti a neistých životných situáciách. Je to duchovný pokoj, je to postoj srdca a mysle, keď veríme a na základe toho v hĺbke srdca vieme, že vzťah medzi mnou a Bohom je v poriadku.
Spolu s týmto uvedomením prichádza aj istota ohľadom toho, že Boh láskavo riadi všetko na svoju slávu. Ako kresťania by sme mali mať istotu v tom, že naše hriechy sú odpustené, že Boh sa stará o naše blaho a že nebo je naším cieľom. Pavel definoval tento pokoj viacerými spôsobmi v 2. liste Tesalonickým 3:16. Začína tým, že tento pokoj má základ v Bohu: „Sám Pán pokoja… daj vám stály pokoj.“ Pán pokoja je tým, kto dáva pokoj. Zámeno „sám“ je v gréckom texte zvýraznené, čo podčiarkuje skutočnosť, že Boh na tom má osobnú účasť. Kresťanský pokoj, teda pokoj, ktorý je jedinečný pre veriacich, pochádza priamo od Neho. Jednoducho povedané, pokoj je jedným z Božích atribútov (vlastností).
Keby som vám teraz povedal, aby ste mi vymenovali zoznam Božích atribútov, tak najpravdepodobnejšie by vás napadli asi tieto: Jeho láska, milosť, spravodlivosť, svätosť, múdrosť, pravda, všemohúcnosť, vševedúcnosť, nemennosť a nesmrteľnosť. V skutočnosti, On nie je len charakterizovaný pokojom. On je pokoj. A preto keďže je pokoj súčasťou Jeho bytia, tak tento pokoj je dokonalý bez akéhokoľvek nedostatku. Boh nikdy nie je v strese. Nikdy nezažíva úzkosť. Nikdy nepochybuje. Nikdy sa nebojí. Nikdy nie je v rozpore sám so sebou. Boh žije v dokonalom pokoji a spokojnosti.
Prečo? Pretože je Pánom všetkého a dokáže všetko dokonale riadiť podľa Jeho vlastnej vôle. Pretože je vševedúci, tak Ho nič nedokáže prekvapiť. Nikto nie je mocnejší ako On. Neexistuje žiadny hriech na tomto svete, ktorý by dokázal znečistiť Jeho svätosť. Dokonca aj Jeho hnev je čistý, kontrolovaný a sebavedomý. Boh sa teší z jednoty, ktorú má sám v sebe. Biblia Ho preto nazýva „Pánom pokoja“. V gréckom texte sa pred slovom, ktoré je prekladané ako „pokoj“, nachádza určitý člen, čo znamená, že On doslova je „Pánom pokoja“. Toto je ten pravý pokoj, Boží, a nie ten, ktorý nám svet ponúka. Pavlovou modlitbou je, aby sme aj my mohli zažiť tento druh pokoja.
Desať prikázaní pre úzkostlivých
To, čo nasleduje, je sprievodca pre ľudí, ktorí trpia týmto stavom.
1. Nevracaj sa k minulým hriechom a neopakuj ich vyznanie! Takmer každý úzkostlivý človek pociťuje nepokoj a pochybnosti o minulých hriechoch. Starší ľudia majú prirodzenú tendenciu spomínať na svoje mladšie roky a pri tom si často spomínajú na niečo, čo v nich vyvoláva pochybnosti. Takéto pochybnosti sa väčšinou týkajú nečistých myšlienok, túžob alebo činov. V dôsledku kombinácie spomienok a pochybností nie je nezvyčajné, že úzkostlivý človek potom prežíva veľkú obavu a je zbavený pocitu pokoja. Preto je toto prvé prikázanie také dôležité.
2. Hriechy, pri ktorých si nie si istý, sa nepočítajú! Povedal by som, že zo všetkých listov, ktoré dostávam, sa táto otázka vyskytuje najčastejšie: „Čo má človek robiť, ak si nie je istý, či spáchal hriech?“ Z tohto dôvodu je veľmi dôležité pamätať si toto prikázanie, pretože jasne vyjadruje pravdu. Nie je potrebné spovedať sa z niečoho, čo neexistuje jasne a jednoznačne. V skutočnosti je pre človeka škodlivé spovedať sa z niečoho, čo je pochybné. Úzkostlivosť (škrupulozita) je v podstate stav, keď človek neverí v Kristovo milosrdenstvo.
3. Nebudeš váhať pozrieť sa na akýkoľvek kríž alebo sochu v kostole, doma alebo kdekoľvek inde, len preto, že by ti to mohlo vyvolať v mysli a predstavivosti zlé /nečisté myšlienky. Toto síce nie je problémom všetkých úzkostlivých osôb, no pre niektoré z nich je to skutočné bremeno. Ak sa pokúsiš vyhnúť sa problému tým, že sa nebudeš pozerať, problém sa bude skôr zhoršovať. Omnoho lepšou voľbou je postaviť sa problému čelom.
4. Iba slobodný súhlas, ktorý je jasný a istý, predstavuje hriech. Celá oblasť nečistých myšlienok a túžob spôsobuje úzkostlivým ľuďom veľa nepokoja. Bohužiaľ, úzkostliví ľudia často veria, že samotný výskyt myšlienok alebo túžob v ich mysli alebo predstavivosti znamená, že spáchali hriech. To rozhodne nie je pravda. V skutočnosti je pre nás ľudsky nemožné mať absolútnu kontrolu nad našimi vnútornými schopnosťami. Pretože jednoducho nemáme absolútnu kontrolu nad svojimi vnútornými schopnosťami, prikázanie kladie dôraz na jasný a istý súhlas.
5. Nikdy viac! Nie je nezvyčajné, že úzkostlivý človek túži po „ešte jednej generálnej spovedi“. Túžba po tom je podnietená želaním vnútorného pokoja a mieru. Výsledkom je však väčšinou presný opak. Úzkosť vyvolaná procesom skúmania a prípravy, samotnou spoveďou a následným prehodnocovaním spovede neprináša vnútorný pokoj ani mier. Ak úzkostlivý človek v tejto veci poslúchne radu svojho spovedníka, bude mať šancu nájsť pokoj.
6. Sporné zákony alebo povinnosti nezaväzujú úzkostlivé svedomie. Toto prikázanie zdôrazňuje základný morálny princíp. Považujem za veľmi upokojujúce čítať slová svätého Alfonza v súvislosti s touto otázkou. Je dobré vedieť, že učenie nášho veľmi múdreho patróna a vzoru, svätca, ktorý, ako si možno spomínate, tiež veľmi trpel úzkostlivosťou, je tak jasné a priamočiare.
7. Spovedník môže prikázať úzkostlivým ľuďom, aby prekonali svoj strach a ignorovali ho tým, že budú slobodne robiť to, čo im strach zakazuje. Vo svojej rade spovedníkom hovorí: „Úzkostliví ľudia majú sklon báť sa, že všetko, čo robia, je hriešne. Spovedník by im mal prikázať, aby konali bez obmedzení a prekonali svoj strach. Mal by im povedať, že ich prvou povinnosťou je prekonať svoje úzkosti. Majú konať proti svojim nepodloženým obavám.
8. V Ježišovi Kristovi môžeme uzrieť skutočný obraz Boha: Boha, ktorý miluje, uzdravuje a zachraňuje. Na stránkach SA [Scrupulous Anonymous (anonymní “škrupulanti”)] sme často uvažovali o tom, že úzkostlivý človek má z nejakého dôvodu negatívny obraz o Bohu. Negatívny obraz o Bohu nevyvoláva dôveru, ale skôr strach a hrôzu. Môže byť veľmi užitočné prečítať si niektoré pasáže z Písma, ktoré Ti pomôžu zmeniť Tvoj obraz o Bohu z negatívneho na pozitívny.
9. Pokušenie opakovať modlitby je u úzkostlivých ľudí neustále prítomné. Môžeš mať pocit, že ich musíš opakovať znova a znova, kým ich nepovieš „správne“. Bohužiaľ, takýto perfekcionizmus nikdy nie je uspokojený, a tak zostaneš v neustálom stave úzkosti a strachu. Je to o to stresujúcejšie, že úzkostliví ľudia často argumentujú, že keď sa cítia úzkostlivo alebo nepokojne, musí to byť znamenie, že svoje pokánie nevykonali správne. Toto prikázanie je preto veľmi dôležité, pretože je jediným riešením dilemy, v ktorej sa nachádzate.
10. Veľa obáv, ktoré sa týkajú porušenia eucharistického pôstu, sa týka nepodstatných vecí. Treba si uvedomiť, že rúž nie je jedlo. Snehové vločky nie sú jedlo. Pôst nemôžete porušiť, pokiaľ sa úmyselne nerozhodnete jesť tak, ako by ste sa rozhodli jesť jedlo alebo občerstvenie. Ak sa pokúsiš vyhnúť sa problému tým, že sa nebudeš pozerať, problém sa bude skôr zhoršovať.
Odporúčam Ti, aby si si tieto prikázania uchoval/a vždy poruke, najmä ako orientačný bod, keď sa cítiš úzkostlivo alebo v strese.
Ako budovať na Skale
Staviaš svoj život na niečom? Veríš či nie, každý človek na niečom buduje. Každý jeden z nás má svoj základný kameň, niečo, do čoho vkladá svoju nádej a vieru. Možno veríš v seba samého a hovoríš si: „Viem, že ak budem dostatočne tvrdo na sebe pracovať, prežijem úspešný život,“ alebo buduješ na životnom štýle: „Ak zarobím veľa peňazí, život bude krásny.“ Možno buduješ na čase: „Budúcnosť zmení veci.“
Boh má na to iný názor. Hovorí, že vkladať nádej a vieru do seba samých, do iných ľudí alebo čohokoľvek iného, čo tento svet ponúka, je ako píliť si pod sebou konár. Chce, aby sme radšej dôverovali jemu. Ako hovorí (Mt 7, 24-27): „A tak každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, bude sa podobať múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa lejak, prihnali sa vody, strhol sa víchor a oborili sa na ten dom, ale nezrútil sa, lebo mal základy na skale. No každý, kto počúva tieto moje slová a neplní ich, bude sa podobať na nerozumného muža, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa lejak, prihnali sa rieky, strhol sa víchor a oborili sa na ten dom a dom padol a jeho zrúcanina bola veľká.“
Je rozumné mať Boha vo svojom živote v prípade nepríjemností, ktoré nás môžu postretnúť. Boh ale chce, aby sme mali naplnený život bez ohľadu na to, aké sú okolnosti. Chce mať dobrý vplyv na každú oblasť nášho života. Ak sa budeme spoliehať na neho a na jeho slová, svoj život si postavíme na Skale.
Vnútorný pokoj v Bohu
Boh je mocný. Na rozdiel od nás Boh vie, čo sa stane zajtra, budúci týždeň, o rok alebo o desaťročie. Hovorí (Iz 46, 9-10): “… lebo ja som Boh a iného Boha niet a nikto nie je ako ja. Od počiatku oznamujem budúcnosť, od pradávna to, čo sa ešte nestalo…“ Vie, čo sa stane v budúcnosti, ale čo je oveľa dôležitejšie, vie, čo ťa stretne v živote a keď sa to stane, bude tu s tebou, ak sa samozrejme rozhodneš žiť svoj život s ním. Hovorí nám, že „Boh je naše útočisko a sila, najistejšia pomoc v súženiach“ (Ž 46,2). Musíme ho ale úprimne hľadať a ako ďalej hovorí: „Budete ma hľadať a nájdete ma, lebo ma budete hľadať celým svojím srdcom“ (Jer 29,13).
To neznamená, že tí, ktorí poznajú Boha, neokúsia ťažké chvíle, pretože okúsia. Ak náš národ bude vystavený teroristickému útoku, environmentálnej alebo ekonomickej katastrofe, budú trpieť aj tí, ktorí poznajú Boha. Božia prítomnosť im však dodá pokoj a silu. Jeden z nasledovníkov Ježiša Krista to povedal takto (2 Kor 4, 8-9): „Zo všetkých strán sme sužovaní, no nie stiesnení; sme bezradní, no nie zúfalí; sme prenasledovaní, no nie opustení; sme zmietaní, no nehynieme.“ Skutočný život nám hovorí, že sa stretneme s problémami, avšak keď im budeme čeliť vo vzťahu s Bohom, môžeme na ne reagovať z inej perspektívy a silou, ktorá nebude naša vlastná. Žiaden problém nie je taký veľký, aby bol pre Boha neriešiteľným. Boh je totiž väčší, než všetky problémy, ktoré nás môžu postretnúť a my pri ich riešení nie sme sami.
Úžasná Božia moc, ktorá je viditeľná v našich životoch, je sprevádzaná jeho hlbokou láskou. Možno budúcnosť prinesie svetový mier, aký sme ešte nezažili a možno prinesie viac rasovej nenávisti a násilností či viac rozvodov. Nech už je to tak alebo onak, nikto nás nebude milovať tak, ako to dokáže Boh a nikto sa o nás nebude starať tak, ako Boh. Jeho slová o tom jasne hovoria (Nh 1,7): „Hospodin je dobrý, je pevnosťou v deň súženia. Priznáva sa k tým, ktorí v ňom majú útočisko.“ Rovnako aj v 1 Pt 5,7: „Naňho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás postará.“ A napokon Ž 145,17-19: „Hospodin je spravodlivý vo všetkom, čo koná, a milostivý vo všetkých svojich skutkoch. Hospodin je blízky všetkým, čo ho vzývajú, všetkým čo ho vzývajú úprimne. Plní želanie tých, čo sa ho boja, počuje, keď volajú o pomoc, a pomáha im.“
Ježiš Kristus utešoval svojich nasledovníkom týmito slovami (Mt 10, 29-31): „Nepredávajú sa vari dva vrabce za halier? Ale ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vám sú však spočítané aj všetky vlasy na hlave. Nebojte sa teda! Vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.“ Ak sa obrátiš na Boha, postará sa o teba tak ako nikto iný a spôsobom, akým to nik iný nedokáže.
Ak prinesie súženie, Boh tu bude pre nás. Ak prinesie radosť, stále budeme potrebovať Boha, aby naplnil vnútornú prázdnotu, ktorú pociťujeme a dal nášmu životu zmysel. Keď bude všetko vypovedané a dokončené, na čom bude najviac záležať? Najviac záleží na tom, že nie sme oddelení od Boha. Poznáme Boha? Pozná on nás? Vytesnili sme ho z našich životov alebo sme ho vpustili dnu? Cez to, ako ho poznávame, nás mení a dáva nám nádej. Uprostred ťažkostí môžeme prežiť vnútorný pokoj vďaka vzťahu s Ním.
Prečo musí byť Boh základom nášho života? Pretože bez toho, aby sme ho poznali, nemôžeme nájsť skutočný pokoj ani nádej. On je Boh a my nie. Nie on je závislý od nás, ale my musíme byť závislí na ňom. Stvoril nás tak, aby sme ho v našich životoch potrebovali. Môžeme skúsiť žiť svoj život bez neho, ale naša námaha bude márna.
Boh chce, aby sme ho hľadali, chce, aby sme ho spoznali a dovolili mu byť súčasťou našich životov. Avšak je tu jeden problém - všetci sme ho zo svojho života vylúčili. Biblia o tom hovorí nasledovne (Iz 53,6): „Všetci sme blúdili ako ovce, každý išiel svojou cestou…“ Všetci sme sa snažili žiť bez Boha a to Biblia nazýva hriechom.
Heather, o ktorej som písala vyššie, hovorí o hriechu: „Keď som nastúpila na Stanford, nebola som kresťanka. V tých časoch mi svet ležal pri nohách a čakal, že ho zmením. Navštevovala som politické stretnutia, navštevovala som na hodiny o rasizme a sociálnej spravodlivosti a vnorila som sa do práce v komunitnom centre. Verila som, že sila, ktorá bola vo mne, významným spôsobom zmení svet. Slabším žiakom som pomáhala s učením, cez deň som bola v tábore pre bezdomovcov a zbierala som nedojedené potraviny, ktoré som následne rozdávala hladným. Čím viac som sa snažila zmeniť svet, tým viac som bola frustrovaná. Bojovala som s byrokraciu, apatiou a… s hriechom. Začala som si veriť, že ľudská prirodzenosť zrejme potrebuje generálnu opravu.“
Vnútorný pokoj = pokoj s Bohom
Meniaca sa doba a vyspelá technológia nie sú až také dôležité v porovnaní s väčším príbehom, na pozadí ktorého sa odohrávajú. Prečo? Pretože základný problém nás ako ľudských bytostí je ten, že sme sa odvrátili od Boha. Náš najväčší problém nie je fyzický, ale duchovný. Boh to vie a poskytol riešenie pre naše odlúčenie sa od neho - vytvoril nám cestu, aby sme sa mohli k nemu vrátiť… cez Ježiša Krista.
Biblia hovorí (Jn 3, 16): „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život.“ Ježiš Kristus bol ukrižovaný (staroveký spôsob popravy) za naše hriechy, namiesto nás. Zomrel, bol pochovaný, potom vstal z mŕtvych. Vďaka jeho smrti môžeme byť vo vzťahu s Bohom. „Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi“ (Jn 1,12).
V podstate je to jednoduché - Boh chce mať s nami dokonalý vzťah a umožnil nám to cez Ježiša Krista. Je už len na nás, aby sme hľadali Boha a pozvali ho do nášho života. Väčšina ľudí tak robí pomocou modlitby - tá totiž znamená úprimný rozhovor s Bohom. Aj teraz môžeš volať na Boha a môžeš mu to v úprimnosti povedať napríklad takto: „Bože, chcem ťa spoznať. Zatiaľ som ťa nevpustil do svojho života, ale chcem to zmeniť. Chcem prijať tvoje riešenie môjho oddelenia sa od teba. Spolieham sa na Ježišovu smrť, ktorú podstúpil namiesto mňa, aby si mi mohol odpustiť a aby náš vzťah mohol byť obnovený. Chcem, aby si od tohto dňa bol súčasťou môjho života.“
Bol si úprimný, keď si pozval Boha do svojho života? To vieš len ty a on. Ak áno, môžeš sa tešiť na to, čo bude nasledovať. Boh sľubuje, že tvoj terajší život bude pre teba uspokojivejší vďaka tvojmu vzťahu s Ním (Jn 10,10): „Zlodej prichádza, len aby kradol, zbíjal a hubil. Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.“ Sľubuje, že jeho domov bude tvojím domovom (Jn 14,23): „… ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať. A prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok.“ A napokon, dá ti večný život (1 Jn 5, 11-13): „A to je svedectvo, že nám Boh dal večný život a tento život je v jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Božieho Syna, nemá život. Toto som napísal vám, čo veríte v meno Božieho Syna, aby ste vedeli, že máte večný život.“
Melisa povedala o Bohu toto: „Moja mama sa s otcom rozviedla, keď som bola veľmi malá. Nechápala som, čo sa deje. Vedela som len to, že otec sa už viac domov nevrátil. Jedného dňa som šla navštíviť starú mamu a povedala som jej, že nerozumiem, prečo mi otec tak ublížil a potom jednoducho zmizol. Objala ma a povedala, že je tu niekto, kto ma nikdy neopustí. Ten niekto bol Ježiš. Potom citovala slová z Listu Židom 13:5 a Žalm 68:6, kde sa píše: „…nezanechám ťa, ani ťa neopustím“ a „Otcom sirôt a obhajcom vdov je Boh.“ Bola som nadšená, keď som zistila, že Boh chce byť mojím Otcom.
Je jedno, čo sa stane vo svete okolo teba, môžeš mať vnútorný pokoj, ktorý vychádza z toho, že Boh je tu pre teba.