Katolícka cirkev v Sáse: História, obrady a sväteniny

Katolícky kostol v Sáse má svoj rodný list v 13. storočí a niektoré pramene udávajú rok 1254. Kostol je zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej. Jeho dĺžka je 75 metrov, šírka 26 a výška 21. Postavený je na vŕšku Kašteľ. Po bitke pri Moháči v roku 1526, keď padla takmer celá katolícka cirkevná hierarchia, Lutherovo učenie z miest prenikalo i na vidiek. V tomto roku sa paňou Dobronivského zámku stala vdova Mária, naklonená Lutherovmu učeniu a tak už v roku 1531 bola velá Zvolenská stolica evanjelická. Takou sa stala i Sása, ktorá tvorila spolu s Pliešovcami jednu "matkocirkev".

Obdobie vzniku Myšlienky Lutherovej reformácie, ktorá začala 31.10.1517 pribitím 95 výpovedí proti odpustkom na dvere zámockého chrámu vo Wittenbergu sa dostali zanedlho aj na územie dnešného Slovenska. Prinášali ich jednak študenti, ktorí študovali na nemeckých univerzitách ale aj nemecké obyvateľstvo, ktoré sa sem dostalo kolonizáciou. Aj v Sáse žili obyvatelia nemeckého pôvodu, ktorí tu prišli na pozvanie kráľa Bela IV. po tatárskom vpáde zo Saska /preto má obec názov Sása/. Bolo len prirodzené, že po reformácii, z ktorej vzišla evanjelická cirkev, sa tunajší obyvatelia stali evanjelikmi augsburského vyznania. Sásanskí evanjelici používali na služby Božie kostol z predreformačného obdobia /teraz r.kat./ do r. 1673 a potom krátko okolo r. 1680 a 1704-1709, keď im bol v období protireformácie definitívne odňatý. V tom čase teda v dôsledku náboženského prenasledovania aj tunajší evanjelici prežívali neľahké chvíle. Cirkevný zbor dočasne zanikol, hoci v roku 1713 zo 600 obyvateľov Sásy bolo len 12 katolíkov.

Keď po vydaní pamätného Tolerančného patentu Jozefa II. z r. 1781 bol zriadený cirkevný zbor v susedných Pliešovciach, evanjelici zo Sásy sa pripojili k nemu. Na všetky finančné náklady prispievali jednou tretinou, hoci pliešovský farár len dvakrát za rok v Sáse odbavoval služby Božie: a to vo sviatok Zjavenie Krista Pána mudrcom /Traja králi/ a na Zelený štvrtok - prisluhoval sviatosť Večere Pánovej. V roku 1792 si povolali svojho učiteľa a nechceli už prispievať jednou tretinou na pliešovského. Seniorálny konvent v roku 1810 ich donútil, aby mu platili 10 zlatých.

Evanjelici v Sáse na zborovom konvente 4.2.1894 sa uzniesli, že si postavia modlitebňu s vežou. Stavba sa mala začať počas toho roku a skončená mala byť do konca septembra 1894. Zámer sa s Božou pomocou podarilo uskutočniť v náklade 7 373 zlatých najprv s jedným zvonom, neskôr pribudli ďalšie dva. Modlitebňa bola posvätená 28.10.1894 Jánom Mockovčákom, seniorom Zvolenského seniorátu. Dňa 23.8.1904 podpísalo 121 členov cirkevného zboru osvedčenie, že ochotne berú na seba všetky náklady súvisiace s osamostatnením sa od matkocirkvi v Pliešovciach a podali v tom zmysle žiadosť na seniorálny konvent. Ten spočiatku /konal sa 25.7.1905, miesto neuvedené/ neschvaľoval osamostatnenie, lebo považoval spomenuté náklady za príliš veľké, ale napokon vidiac veľkú horlivosť cirkevníkov v Sáse, žiadosti vyhovel. Po zhromaždení potrebných financií postavili novú školu, starú prestavali na faru a modlitebňu na kostol.

V roku 1911 bol v Sáse utvorený samostatný cirkevný zbor, nepodliehajúci už matkocirkvi v Pliešovciach. Prvým farárom v týchto nových pomeroch sa stal 6.1.1912 Jozef Moravčík. Dňa 16.10.1921 bola v zbore kanonická vizitácia, ktorú vykonal biskupský administrátor Samuel Zoch. V roku 1922 nastala zmena na poste zborového farára, keď 25.júna bol zvolený Adolf Kusý. V čase jeho pôsobenia bol do chrámu umiestnený nový oltár, kazateľnica a krstiteľnica. V roku 1935 bolo navrhnuté postaviť novú faru. Po dvoch rokoch 3.10.1937 sa uskutočnila jej posviacka. Po odchode farára Kusého do dôchodku 1.11.1955 nastúpil na jeho miesto ako námestný farár Miloslav Blaho. Cirkevníci si ho na volebnom konvente 22.7.1956 zvolili za zborového farára. Počas jeho účinkovania cirkevný zbor začal s generálnou rekonštrukciou chrámu /kvôli havarijnému stavu dreveného stropu a ostatných drevených častí interiéru poškodených červotočou/ a s prístavbou zborovej siene podľa projektu architekta Eugena Kramára s prvkami škandinávskej architektúry, ktorej základom je drevo. V prácach sa pokračovalo aj za krátkeho pôsobenia farára Jána Greša /1971-72/ a k dokončeniu došlo za pôsobenia farára Jána Halgaša, ktorý v tunajšom cirkevnom zbore konal duchovno-pastiersku službu v rokoch 1972-1988. Pri príležitosti svojich 50-tych narodenín 26.2.1984 namaľoval oltárny obraz. S nástupom od 1.8.1989 bol do zboru vymenovaný novokňaz Dušan Cina. Začal neľahký zápas o obnovu a oživenie jeho duchovno-náboženského života, ktorý bol počas socializmu obmedzený len na služby Božie. Po odchode brata Cinu do nového pôsobiska bol na uprázdnené miesto zborového farára 22.12.1993 menovaný ešte ako kaplán Ivan Novomestský, ktorý tu pôsobil do 29.9.1999. Na volebnom konvente 21.11.1999 si cirkevníci zvolili za svojho nového zborového farára Milana Krivdu /terajší biskup Západného dištriktu ECAV na Slovensku/. Po jeho odchode v roku 2004 bol zbor administrovaný sestrou farárkou Zuzanou Žilinčíkovou z Pliešoviec až do príchodu súčasnej zborovej farárky Eleny Fujeríkovej, ktorá začala v zbore pôsobiť 15.2.2005. Cirkevný zbor v uplynulých rokoch s Božou pomocou vykonal viaceré obnovné práce na budovách a okolitom priestranstve, ktoré boli hradené najmä z vlastných zdrojov, ale aj z podporných fondov Evanjelickej cirkvi v Nemecku a tiež s prispením Obce Sása a Banskobystrického samosprávneho kraja.

Sväteniny

Sväteniny sú posvätné znaky ustanovené Cirkvou, ktorými sa posväcujú niektoré okolnosti života. Obsahujú modlitbu, ktorú sprevádza znak kríža a iné znaky. Medzi sväteninami majú dôležité miesto požehnania, ktoré sú oslavou Boha a prosbou o jeho dary, ako aj zasvätenia osôb a posvätenie vecí na kult Boha. (KKC, 351) Sväteniny pripravujú ľudí na prijatie hlavného účinku sviatostí a posväcujú rozličné okolnosti života. (SC, 60)

Pohrebné obrady

"Cirkev, ktorá ako matka sviatostne nosila kresťana vo svojom lone počas jeho pozemského putovania, sprevádza ho aj na konci jeho cesty, aby ho odovzdala do Otcových rúk." (KKC 1683) Cirkevnými obradmi Cirkev vyprosuje zomrelým duchovnú pomoc a vzdáva úctu ich telu ako chrámu Ducha Svätého a súčasne živým prináša útechu nádeje. Cirkev nástojčivo odporúča, aby sa zachovával nábožný zvyk telá zomrelých pochovávať; nezakazuje však kremáciu, ak nebola zvolená z dôvodu odporujúcim kresťanskému učeniu (porov. KKP kán. 1176). Cirkev prináša za zosnulých veľkonočnú Eucharistiu ako Kristovu obetu, čo najviac pomôže našim zosnulým v očistci. Kresťanský pohreb má mať nádych veľkonočného tajomstva. „Lebo ak sme s Kristom zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní“ (Rim 6, 5).

Nahlásenie pohrebného obradu je nutné vykonať osobne na farskom úrade alebo po sv. omši v kostole. K nahláseniu pohrebného obradu je nutné priniesť so sebou List o obhliadke mŕtveho vystavený lekárom. Svätá omša za zosnulého býva v kostole pred pohrebným obradom, ktorý sa koná na miestnom cintoríne. Pohrebná svätá omša je po osobnej dohode s miestnym správcom farnosti.

Požehnávanie osôb

Požehnávanie osôb je hlboko zakorenené v kresťanskej tradícii. Veriaci ním od nepamäti prosia Boha o pomoc a ochranu pred zlom ale tiež ním vyjadrujú svoju vďačnosť a dôveru v Prozreteľnosť. Obrad požehnania osôb je uspôsobený k požehnaniu: matky pred pôrodom a po pôrode, detí pred svätým prijímaním a detí v ťažkej chorobe, snúbencov, starších ľudí a ľudí zápasiacich s chorobou, k požehnaniu jubilujúcich manželov, požehnaniu rodín, pútnikov chystajúcich sa na púť a vracajúcich sa z púte.

O požehnanie je vhodné požiadať pred a po sv. omši, prípadne si ho včas dohodnúť s kňazom osobne, alebo telefonicky.

Požehnávanie príbytkov

Požehnávanie príbytkov je v kresťanskej tradícii spojené prevažne s vianočným obdobím. Je ale vhodné o požehnanie príbytku, ale i nebytových priestorov, žiadať počas celého roka. Zvyčajne sa požehnávajú nové a zrekonštruované priestory, ale tiež priestory v ktorých došlo k tragédiám a priestory, ktoré majú slúžiť verejnosti. Požehnanie príbytkov je nutné dohodnúť vopred na farskom úrade či už osobne, alebo telefonicky.

Požehnávanie predmetov

Požehnávanie predmetov je zakorenené hlboko v kresťanskej tradícii. Katolícky obrad požehnania je uspôsobený k požehnaniu: kríža, liturgického rúcha, ruženca, obrazov a sôch svätých, zvona, hudobného nástroja slúžiaceho k sakrálnym účelom, liturgických nádob, krížovej cesty....ale tiež k požehnaniu úžitkových predmetov, predovšetkým dopravných prostriedkov. Požehnaním predmetu prosíme Boha, aby chránil osobu, ktorá tento predmet bude používať.

Požehnanie malých predmetov je možné dohodnúť a vykonať pred a po sv.

Bohoslužobné príležitosti cirkevného zboru:

• Nedeľné služby Božie - 11:00 hod. - súčasne s nimi sa koná Detská besiedka /okrem prázdnin/
• Biblické hodiny dospelých - nedeľa 17:00 hod. /v jesenných mesiacoch/
• Nácvik spevokolu - nedeľa 18:00 hod.
• Adventné a pôstne večierne - utorok 18:00 hod.
• Konfirmačná príprava - piatok I. ročník o 16:00 hod., II. ročník o 17:00 hod.
• Nácvik detskej hudobnej skupiny - sobota o 18:00 hod.
• Náboženská výchova - v ZŠ s MŠ Pliešovce

Kontakt: Ev. a. v. Roman Sarvaš

Tabuľka: Prehľad farárov v Sáse

tags: #katolicka #cirkev #sasa