Vatikán bol svedkom niekoľkých významných udalostí a zamyslení, ktoré zdôrazňujú dôležitosť viery, služby a duchovného rastu. Pápež František sa aktívne zúčastnil na rôznych slávnostiach a stretnutiach, pričom sa venoval kľúčovým témam, ako je úloha kňazov, výzvy modernej spoločnosti a význam radosti a nádeje.
Slávnosť Panny Márie Guadalupskej
12. decembra pápež František celebroval slávnostnú svätú omšu v Bazilike sv. Petra na sviatok Panny Márie Guadalupskej. Svätej omši predchádzala modlitba ruženca a tradičná procesia vlajok krajín, ktoré majú Guadalupskú Madonu v osobitnej úcte. Koncelebrovali početní kardináli a biskupi z Južnej i Severnej Ameriky a prítomní boli diplomatickí zástupcovia jednotlivých krajín kontinentu. Slávenie sprevádzali liturgické spevy v domorodých jazykoch quechua, mapuche a guaranì, ako aj hymnus v jazyku nahuatl, ktorý hovorí o zjavení Panny Márie Guadalupskej domorodcovi sv. Juanovi Diegovi.
Pápež František pripomenul Máriu, prvú učeníčku a misionárku, ako ikonu veriacej a modliacej sa ženy, ktorá sprevádza a povzbudzuje našu vieru. Zdôraznil, že v Márii máme verný odraz silnej viery, ktorá odoláva protirečeniam a výzvam.
Slovami, ktoré sa rodia z jej lona, z jej vnútra; slová, ktoré sú schopné vytvoriť ozvenu všetkého toho, čo zakúsila návštevou svojej sesternice: «Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. Boh nás navštevuje v lone jednej ženy, burcujúc lono druhej ženy s piesňou požehnania a vďakyvzdania, s piesňou radosti.
Evanjeliová scéna so sebou prináša celý dynamizmus návštevy Boha: keď nám Boh vychádza v ústrety, mobilizuje naše vnútro, uvádza do pohybu to, čo sme až do premenenia nášho života na chválu a požehnanie. Keď nás Boh navštevuje, necháva nás nepokojných, so zdravým nepokojom tých, ktorí sa cítia pozvaní ohlasovať, že On žije a je uprostred svojho ľudu. Tak to vidíme v Márii, prvej učeníčke a misionárke, novej arche zmluvy, ktorá nie že by ostala na jednom mieste vyhradenom v našich chrámoch, ale ide, aby navštívila a svojou prítomnosťou sprevádzala Jánovo utváranie v lone. Spolu s Alžbetou aj my dnes v jej deň chceme ju „pomazať“ a pozdraviť ju hovoriac: «Blahoslavená si ty, Mária, ktorá si uverila» a naďalej veríš «že sa splní, čo ti povedal Pán» (Lk 1,45) .
Kontemplovať ju znamená cítiť silné pozvanie napodobňovať jej vieru. Jej prítomnosť nás privádza k zmiereniu, dáva nám silu na vytváranie spojív v našej požehnanej latinskoamerickej zemi, vyslovujúc «áno» životu a «nie» akémukoľvek typu ľahostajnosti, vylúčenia, skartovania národov alebo ľudí. Nemajme strach vyjsť von hľadiac na druhých s rovnakým pohľadom ako ona. Pohľadom, ktorý z nás robí bratov. Robme tak, lebo rovnako ako sv. Juan Diego vieme, že tam je naša Matka; vieme, že sme pod jej tieňom a jej ochranou, ktorá je zdrojom našej radosti; [lebo vieme] že sme v jej objatí
Výzvy modernej spoločnosti
Svätý Otec sa dotkol aj problémov, ktorým čelí moderná spoločnosť, ako sú rozdelenie, vylúčenie a kultúra dezilúzie. Spoločnosť, ktorú budujeme pre naše deti je stále viac poznačená znakmi rozdelenia a rozkúskovania, nechávajúc mnohých „mimo hry“, predovšetkým tých, pre ktorých je náročne dosiahnuť nevyhnutné minimum na to, aby viedli život s dôstojnosťou. Spoločnosť, ktorej sa páči chvastať sa svojimi vedeckými a technologickými pokrokmi, ktorá sa však stala krátkozrakou a necitlivou voči tisíckam tvárí, ktoré sú ponechané na ceste, vylúčené slepou pýchou malej skupiny ľudí.
Aké ťažké je pýšiť sa spoločnosťou blahobytu, keď vidíme, že náš milovaný americký kontinent si zvykol hľadieť na tisíce a tisíce detí a mladých na ulici, kde žobrú a spia na vlakových staniciach, v metre alebo tam, kde nájdu miesto. Deti a mladí využívaní na nelegálnu alebo nútenú prácu, aby si zarobili nejaký ten groš na rušných uliciach čistením skiel našich áut..., a cítiac pritom, že vo «vlaku života» pre nich niet miesto. Koľko rodín je poznačených bolesťou, lebo vidia, ako sa ich deti stávajú obeťami obchodníkov smrti.
Oslavovať Máriu znamená, predovšetkým, pripomenúť si matku, pripomenúť si to, čo nie sme ani nikdy nebudeme, teda osirelý národ. Máme Matku! A tam, kde je matka, tam je vždy prítomnosť a príchuť domova. Kde je matka, tam sa môžu bratia biť, ale vždy zvíťazí zmysel pre jednotu. Kde je matka, nechýba boj v prospech bratstva. Vždy ma ohromilo vidieť v rôznych dedinách Latinskej Ameriky tie matky bojovníčky, ktoré často samé vychovávali svoje deti. Taká je Mária s nami, so svojimi deťmi: Matka bojovníčka pred spoločnosťou nedôvery a slepoty, pred spoločnosťou záhaľčivosti a roztrieštenosti; Žena, ktorá bojuje, aby šírila evanjeliovú radosť. Bojuje, aby dala «telo» Evanjeliu.
Sláviť spomienku na Máriu znamená uznať napriek všetkým prognózam, že «v srdci a v živote našich národov bije silný zmysel pre nádej, napriek životným podmienkam, ktoré akoby zatieňovali všetku nádej»
Mária preto, lebo uverila, milovala; lebo je služobnica Pána a slúži svojim bratom. Sláviť spomienku na Máriu znamená sláviť, že sme - rovnako ako ona - pozvaní vyjsť a ísť v ústrety druhým s tým istým pohľadom ako ona, s tými istými [materinským] vnútrom milosrdenstva, s tými istými gestami ako ona.
Nemajme strach vyjsť von hľadiac na druhých s rovnakým pohľadom ako ona. Pohľadom, ktorý z nás robí bratov.
Pápež vyzýva k prekonávaniu ľahostajnosti a k budovaniu spoločnosti, ktorá podporuje dôstojnosť a začlenenie všetkých ľudí.
Tretia adventná nedeľa
V tretiu adventnú nedeľu pápež František zdôraznil význam radosti v očakávaní Vianoc. Pripomenul, že pravá radosť sa dotýka intimity nášho bytia a povzbudzuje nás k ohlasovaniu prítomnosti Boha uprostred svojho ľudu. 11. decembra - Tretia adventná nedeľa priviedla na Námestie sv. Petra vo Vatikáne osobitne rodiny s deťmi. Svätý Otec podľa rímskeho zvyku po modlitbe Anjel Pána požehnal figúrky malého Ježiška, ktoré si deti so sebou priniesli. Pápež František pripomenul aj dnešné blahorečenie skupiny mučeníkov zavraždených pred polstoročím v Laose, medzi ktorými sú kňazi, rehoľníci i laickí katechéti.
Dnes slávime Tretiu adventnú nedeľu, ktorú charakterizuje pozvanie sv. Pavla: „Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!“ (Flp 4,4). Radosť, ku ktorej nás apoštol vyzýva, nie je umelá či čisto emotívna radosť. Nie je to ani radosť svetská či veselosť konzumizmu. Nie. Ide tu o pravú radosť, ktorej chuť sme pozvaní objavovať. Chuť skutočnej radosti. Je to radosť, ktorá sa dotýka intimity nášho bytia, kým očakávame Ježiša, prisľúbeného Mesiáša narodeného v Betleheme z Márie Panny. On prišiel, aby priniesol svetu spásu. Bohoslužba slova nám ponúka vhodný kontext na to, aby sme túto radosť pochopili a žili.
Sme pozvaní nechať sa zaplaviť pocitom tejto obrovskej radosti, veselosti... Kresťanovi, ktorý nie je veselý, niečo chýba, alebo nie je vôbec kresťanom! Radosť v srdci, t. j. vnútorná radosť, nás pohýna ďalej a dáva nám odvahu. Pán prichádza; prichádza do nášho života ako osloboditeľ; prichádza, aby nás oslobodil z akéhokoľvek otroctva - toho vnútorného i vonkajšieho.
Naše ulice a naše príbytky nesú znaky, že sa Vianoce skutočne blížia. Aj tu na námestí boli vedľa vianočného stromu postavené jasličky. Tieto vonkajšie znaky sú pozvaním, aby sme prijali Pána, ktorý vždy prichádza a klope na naše dvere; klope na naše srdce, aby mohol byť blízko nás. Dnes sme pozvaní radovať sa z blížiaceho sa príchodu nášho Spasiteľa; tiež sme povolaní zdieľať túto radosť s ostatnými: potešovať a povzbudzovať k nádeji chudobných, chorých, opustených a nešťastných.
Požehnanie figúrok Ježiška na Námestí sv. Petra vo Vatikáne
Stretnutie s komunitou Apúlijského seminára
Svätý Otec sa stretol s komunitou Apúlijského pápežského regionálneho seminára Pia XI. a pripomenul im trojitú prináležitosť kňaza: k Pánovi, k Cirkvi a k Božiemu kráľovstvu. Zdôraznil, že formácia v seminári má byť dozrievaním v medziľudských vzťahoch a prekonávaním pokušenia narcizmu. 10. decembra - Svätý Otec sa dnes v Klementinskej sále stretol s komunitou Apúlijského pápežského regionálneho seminára Pia XI. Vyjadril úprimnú radosť zo stretnutia s troma stovkami seminaristov, ktorí prišli z juhu Talianska spolu so svojím biskupom a predstavenými. Talianskym bohoslovcom v nich pripomenul trojitú prináležitosť kňaza: k Pánovi, k Cirkvi a k Božiemu kráľovstvu. Ako zdôraznil, táto prináležitosť resp. príslušnosť neprichádza zo dňa na deň, ale je to proces dozrievania.
V tejto súvislosti je veľmi dôležité, aby seminarista dokázal prekonať jedno z najnebezpečnejších pokušení, ktorým je narcizmus. Formácia v seminári tak má byť podľa slov pápeža predovšetkým dozrievaním v medziľudských vzťahoch. „Necíťte sa odlišnými od svojich rovesníkov, nenástojte na tom, že ste lepší od iných mladých, naučte sa byť so všetkými, nemajte strach zašpiniť si ruky. Ak zajtra budete kňazmi, ktorí žijú uprostred svätého Božieho ľudu, dnes začnite byť mladými, ktorí vedia byť s každým a dokážu sa niečo naučiť od každého človeka, ktorého stretnú, s pokorou a inteligenciou. Takto pestovaný postoj prináležitosti kňaza ku Kristovi je pravým opakom k vylúčeniu a skartovaniu.
Kňazi ako mediátori Božej lásky
9. decembra - Kňazi sú prostredníkmi, čiže mediátormi Božej lásky, nie dohadzovačmi alebo platenými sprostredkovateľmi, ktorí myslia len na vlastný záujem. Tak znela hlavná myšlienka dnešnej homílie pápeža Františka, ktorý ráno slúžil omšu v Dome sv. Marty. Celú kázeň zameral na pokušenia, ktoré môžu ohroziť službu kňazov. Svätý Otec varoval pred „rigidnými ľuďmi“, ktorí nakladajú na plecia veriacich polená, ktoré sami nenesú. Zároveň upozornil na pokušenie svetskosti, ktoré je schopné premeniť kňaza na funkcionára a robí z neho „smiešneho“ človeka.
Ježišova logika, pokračoval ďalej pápež František, by mala kňaza „plne uspokojiť“. „Je to logika mediátora“. „Ježiš je mediátorom medzi Bohom a nami. A my musíme ísť po tejto ceste mediátorov“, „nie inou, ktorá sa veľmi podobá, ale nie je tá istá: [cesta] dohadzovačov“. Dohadzovač „si urobí svoju prácu a zoberie za to plácu“, „on nikdy nestráca“. „Mediátor stráca sám seba, aby zjednotil druhých, dáva život, seba samého, to je tá cena: vlastný život, platí vlastným životom, vlastnou únavou, vlastnou prácou, toľkými vecami, avšak - v tomto prípade farár - preto, aby zjednotil stádo, aby zjednotil ľudí, aby ich priviedol k Ježišovi. Ježišova logika ako mediátora je logikou poníženia seba samého. Sv. Pavol v Liste Filipanom hovorí na túto tému jasne: ,Zriekol sa seba samého, uponížil sa’, aby mohol vytvoriť túto jednotu, až na smrť, smrť na kríži.
Pravý kňaz, vysvetlil Svätý Otec, „je mediátorom, ktorý je veľmi blízko svojmu ľudu“; na druhej strane dohadzovač si urobí svoju prácu, ale vždy si z nej „ako funkcionár“ niečo zoberie, „nevie zašpiniť si ruky“ uprostred reality. A práve preto, keď „kňaz sa mení z mediátora na dohadzovača, nie je šťastný, je smutný“. A hľadá trochu toho šťastia „v snahe zviditeľniť sa, vystupovať ako autorita“.
Podľa slov Svätého Otca Františka sa však táto rigidnosť „nedokáže udržiavať dlhý čas úplne. V podstate je psychopatická: skončíš tak, že budeš vyzerať rigidne, ale vo vnútri budeš pohroma“. A s rigidnosťou ide ruka v ruke svetskosť.
Pápež si tiež zaspomínal, ako mu raz jeden človek povedal: „Hovorieval, že vedel poznať kňazov podľa [ich] postoja k deťom: podľa toho, či vedia pohladiť dieťa, usmiať sa naň, hrať sa s ním... Je to zaujímavé,“ dodal Svätý Otec, „lebo to znamená, že sa vedia znížiť, priblížiť sa k malým veciam“. Naopak, „dohadzovač je smutný, vždy s tou smutnou tvárou alebo príliš vážnou, temnou. Dohadzovač ma temný pohľad, veľmi temný! Mediátor je otvorený: úsmev, prijatie, porozumenie, pohladenia“.
Na záver svojej kázne ponúkol pápež František veriacim tri „ikony“ takých kňazov, ktorí sú „mediátormi a nie dohadzovačmi“. Prvým obrazom je „veľký Polykarp“, ktorý „nevyjednával o svojom po...
| Téma | Kľúčové myšlienky |
|---|---|
| Slávnosť Panny Márie Guadalupskej | Pripomenutie si Márie ako ikony viery, misionárky a matky. |
| Výzvy modernej spoločnosti | Rozdelenie, vylúčenie, ľahostajnosť a potreba budovať spoločnosť, ktorá podporuje dôstojnosť všetkých. |
| Tretia adventná nedeľa | Význam radosti a nádeje v očakávaní Vianoc. |
| Kňazi ako mediátori | Kňazi majú byť mediátormi Božej lásky, nie funkcionármi, a majú slúžiť ľuďom s pokorou a obetavosťou. |
Tieto udalosti a úvahy pápeža Františka zdôrazňujú dôležitosť viery, služby a duchovného rastu v modernom svete. Jeho slová povzbudzujú k prekonávaniu výziev, budovaniu spravodlivejšej a súcitnejšej spoločnosti a k radostnému očakávaniu príchodu Spasiteľa.