História rímskokatolíckej cirkvi v okolí Nových Zámkov je bohatá a siaha hlboko do minulosti. Tento článok sa zameriava na históriu farností v Nových Zámkoch, Šuranoch a Zemnom, pričom poukazuje na dôležité udalosti, osobnosti a architektonické pamiatky, ktoré formovali duchovný život v tomto regióne.
Kostol Povýšenia sv. Kríža v Nových Zámkoch
Spomienka na Antona Bernoláka
Meno kňaza a jazykovedca Antona Bernoláka sa úzko viaže s mestom Nové Zámky, kde prežil posledné roky svojho života. Novozámčania si každoročne pripomínajú výročie jeho narodenia i úmrtia a jeho socha je ozdobou Hlavného námestia. Na počesť 261. výročia narodenia kodifikátora spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka sa konalo v nedeľu 1. októbra spomienkové zhromaždenie, ktoré organizovali Miestny odbor Matice slovenskej, Mesto Nové Zámky, Rímskokatolícka cirkev Farnosť Nové Zámky a Cirkevná základná škola Antona Bernoláka. Po svätej omši v Kostole Povýšenia sv. Kríža boli k pomníku položené vence vďaky. Za Mesto Nové Zámky vence položili poslankyne Mária Malperová, Iveta Kališová a Monika Kolejáková.
História Farnosti Šurany
Šurany, vstupná brána do Nitrianskej a Žitavskej doliny, sú prastarým ľudským sídlom. Svojou priaznivou polohou pri dolnom toku rieky Nitry lákali k obývaniu kmene rôznych kultúr a plemien. Bronzová kultúra, rímska, avarská zápolili o mestečko pri dolnom toku rieky Nitry. Popolnice, kosti, tehly s nápismi, sponky, náušnice, príbytkové jamy a iné archeologické nálezy poukazujú na dočasný pobyt niektorých privandrovaných skupín, ktoré sa tu nevedeli nikdy natrvalo uchytiť.
Farský kostol sv. Štefana v Šuranoch
Existencia farnosti v Šuranoch je datovaná k roku 1226. Farnosť Šurany je od 14. februára 2008 dekrétom Kongregácie pre biskupov Prot. N. 621/2003 súčasťou Nitrianskej diecézy a Šurianskeho dekanátu. Podľa posledného sčítania obyvateľstva má farnosť 10 491 obyvateľov, z ktorých je 8 395 rímskokatolíkov a 10 gréckokatolíkov. Farský kostol je zasvätený sv. Štefanovi prvomučeníkovi. K farnosti patria aj filiálne kostoly v mestských častiach Nitriansky Hrádok - kostol sv. Martina z roku 1888 a Kostolný Sek - kostol Panny Márie Ružencovej z roku 1887. V roku 2000 bol v mestkej časti Kostolný Sek konsekrovaný kostol Božieho Milosrdenstva. Z roku 1937 je kaplnka Panny Márie Lurdskej. Vo farnosti pôsobí Cirkevná Základná škola Žofie Bosniakovej, Kolpingova rodina či Spolok sv. Vojtecha na Slovensku. Vo farnosti vychádza periodikum Nádej - Listy farnosti sv. Štefana.
Rušné dejiny Šurian sa priam ponúkali ku spracovaniu, ale všetkým záujemcom sa stavali do cesty veľké prekážky. Mestečko nikdy nemalo a ani nemá archív. Šľachtické rodiny, ktoré kedysi zbierali takýto materiál, dávno vymreli. Napríklad zo šurianskeho hradu zostalo sotva niekoľko tehál a jeho jediný obraz sa ocitol v súkromnom majetku rodiny, ktorá býva v cudzine. Historia domus fary zhorela v búrkach Rákoczyho povstania. Napriek týmto ťažkostiam sa šuriansky rodák Michal Matunák v r.1889 jako mladý bohoslovec podujal na ťažkú a krásnu prácu, načrtnúť úryvky z dejín Šurian a zároveň ich školstva. Stal sa miestnym priekopníkom na neľahkej pôde miestnej histórie. Počas 2. svetovej vojny sa opäť pokúša zozbierať dejiny Šurian do roku 1868 ThDr. Karol Markovič, šuriansky dekan. Vydáva v roku 1943 knihu Dejiny Šurian do roku 1868. Ďaľšími dvomi veľkými záujemcami a ohrancami historických pamiatok Šurian sa stali Ladislav Zrubec - publicista, rodák zo Šurian a Viliam Nemček, bývalý riaditeľ Strednej všeobecnovzdelávacej školy v Šuranoch, rodák z Chrováckeho Grobu. V roku 1968 vydávajú knihu Šurany, v ktorej spracovali svoje nazbierané materiály zo staršej i novšej regionálnej histórie. V ďaľších rokoch sa vydávajú už iba pamätné dokumenty při rôznych významných príležitostiach života mesta.
Významné Osobnosti a Rodiny
Roku 1613 sa majiteľom Šurian stal horlivý katolík Tomáš Bosniak. Bol veľkým bojovníkom proti Turkom, otec nitrianskeho biskupa Štefana a Žofie, manželky palatína Františka Vešeléniho. Žofia sa narodila 2. júna 1609 a zomrela v chýre svätosti na Strečne 28. apríla 1644. Jej zachovalé telo sa teraz nachádza v Tepličke pri Žiline.
Tomáš Bosniak postavil budovu fary a jeho syn Štefan, odchovanec Pazmánya, neskôr biskup nitriansky, asi v rokoch 1630-1640 postavil kostol, ktorý bol tureckými vojskami zničený v roku 1663. Tomáš Bosniak daroval kostolu strieborný kalich, cibórium a kríž. Okrem farských pozemkov mal šuriansky farár určite 100 meríc pšenice od majiteľa hradu. Za Bosniakovcov bol kostol bohato dotovaný a náležali mu majetky v Malej Kesy a v Kostolnom Seku. V búrkach a svároch tureckých vojen stratil kostol cenné pozemky.
Po porážke Rákoczyho povstania bol znovu postavený kostol v Šuranoch Bosniakovými dedičmi, z rumov šurianskeho a novozámockého hradu. Znovu postavený kostol z úcty k Štefanovi Bosniakovi niesol tento nápis (v roku 1719): Stephan V s Bosnyak Ine aeDIfIeaVIt posterI refeCer Vnt.
Kánonické Vizitácie
Ďalšie údaje o šurianskom kostole a náboženskom živote nám podávajú kánonické vizitácie. Niektoré sú spracované ohľadom minulosti ozaj svedomite, iné podávajú len mienky farára. Uvádzame ich v poradí, ako nasledujú, bez toho, aby sme menili nepresnosti niektorých údajov, aby sa neporušila patina starobylosti. Niektoré kánonické vizitácie si v historickej časti protirečia, iné sa dopĺňajú.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1713 | Úradná návšteva fary prepoštom Pavlom Zickym. |
| 1723 | Kánonická vizitácia arcidekanom Františkom Zichym. |
| 1755 | Kánonická vizitácia nitrianskym biskupom Antonom Révayom de Réva. |
| 1779 | Kánonická vizitácia, ktorá uvádza, že prevažuje slovenský jazyk. |
| 1847 | Kánonická vizitácia ostrihomským kanovníkom Vincentom Jarošom. |
| 1852 | Kánonická vizitácia arcibiskupom Jánom Satovským. |
Nový Kostol v Šuranoch
Za účinkovania kňaza Františka Gratzera v roku 1935 začali stavať terajší šuriansky kostol. Je to krásna a jedinečná stavba. Úplne ho dokončili až po vojne. Nový farský kostol sv. Štefana, prvomučeníka bol konsekrovaný dňa 25. októbra 1942. Za maďarskej okupácie v r. 1938-1945 Šuranci veľa trpeli. V roku 1938 na vianočné sviatky žandári do ľudí i strieľali. Vtedy bola usmrtená 19-ročná Mária Kokošová. Dnes stojí na počesť Márie Kokošovej pamätná busta pred kostolom. V roku 1945 začína v Šuranoch účinkovať Dr. Karol Markovič, ktorý veľmi napomohol duchovnému životu v Šuranoch a aj inak. Bol profesorom náboženstva.
Katolícky Kostol v Zemnom
Ak sledujeme históriu obce Zemné, zistíme, že obyvateľstvo sa vždy hlásilo ku katolíckemu vierovyznaniu. Katolícky kostol bol v obci postavený v roku 1397. Počas povstania Františka II. Rákóciho bolo Nové Zámky centrom Kurucov, takže sa okolie mesta stalo bojiskom a okolité obce generál Heister vyplienil a spálil a v tom čase prvý kostol v dedine vyhorel. Katolícky farský kostol bol prestavaný v roku 1728 na pozemku grófa Imricha Esterháziho ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa, ktorý bol veľkým pomocníkom pri stavbe kostola a rovnako aj pri budovaní oltára. Svedčí o tom aj drevená tabuľa pripevnená na stenu kostola a výpis z knihy, v ktorej kostol venuje Panne Márie a sv. Anne.
Kostol sv. Martina v Zemnom
Výstavbu kostola viedol farár Martin Hajdinovics. K farskému úradu v tomto období patrili ešte dve fary, Kamočský evanjelický kostol a kaplnka sv. Vendelína na Hornom Gúgu. V roku 1693 podľa darovacej listiny arcibiskupa Széchenyiho Horný Gúg už patril k obci Szemő. Kostol postavený v neskorom barokovom štýle v roku 1797 takmer úplne vyhorel a vo veľkom požiari sa roztavil aj zvon. Počas rekonštrukcie v roku 1878 boli pristavané k hlavnej lodi kostola dva postranné lode a tak získal dnešný vzhľad. Rekonštrukciu a rozšírenie podporoval ostrihomský arcibiskup Ján Šimor, avšak oltár vybudovali rodiny Jedlik a Sauer.
Požiare v rokoch 1882 a 1887 tiež značne poškodili kostol a tak v roku 1898 zásluhou ostrihomského arcibiskupa Klaudiusa Vasaryho sa kostol opäť zrekonštruoval. V roku 1927 bol postavený oltár lemovaný so sviečkami, v strede s obrázkom Sv. Martina - patrónom obce. Na pravej strane oltára bola socha Panny Márie a na ľavej strane socha svätého Jozefa. 1933 bola rekonštrukcia veže kostola a neskôr v štyridsiatych rokoch umiestnili na vežu hodiny. Počas druhej svetovej vojny sa kostolné zvony odstránili a roztavil sa na vojenské účely, a iba v roku 1950 dostal kostol nové zvony. V roku 1953 na počesť Panny Lourdes, z iniciatívy farára Pavla Czuczora vyrobil Herman Nagy kamennú jaskyňu, ktorá dodnes zdobí prednú časť kostola. V roku 1970 postavili nový oltár, podobný ako bol prvý, v strede s maľovaným obrazom svätého Martina. V tomto roku sa uskutočnila aj maľba celého kostola. Strop a steny zdobia maľby Juraja Pšenčíka zo Žiliny.
V roku 2010 vedľa kostola bola postavená nová fara za efektívnej finančnej podpory obce Zemné.